Rodinná dovolenka 1/3

12. prosince 2017 v 8:01 | Dí de Fast |  Jednorázové poviedky
Priznávam, že Blakea a Deana som si zamilovala až priveľmi nato, aby som ich nechala len tak na pospas osudu.
Voľné pokračovanie Opatrovateľky :)



"Rodinná dovolenka?" zopakoval som jej slová nie veľmi nadšeným tónom. Sú letné prázdniny, žiadna škola, žiadne povinnosti. Kto by ich chcel stráviť s rodičmi?

"Sú to len dva týždne, Blake. Navyše tak môžeme spoločne osláviť tvoje narodeniny. No nebude to super?" Mamine nadšenie však pokračovalo. Tak znova. Kto by chcel narodeniny stráviť s rodičmi? Žiadna párty? Žiadny alkohol? Nič? Tomu sa hovorí absolútna nuda.

"Strašne super," vyslovil som ironicky. Mama môj tón samozrejme odignorovala. Ani nemusí otvárať ústa, aby som vedel, čo chce povedať. Kým bývaš pod mojou strechou...

A presne preto som teraz tu. Presne týždeň pred mojimi štrnástymi narodeninami, presne na tomto parkovisku. Kufor v ruke, ruksak na chrbte, jediné, čo mi chýba sú kľúče od izby, kde by som sa mohol zavrieť.

"Na čo čakáme?" nasadil som nie veľmi priateľský tón a otočil sa na rodičov, ktorí obiehali auto snáď tretí krát. Nechápem na čo potrebujú toľko vecí. Ako keby sa nám v lete zišiel ohrievač.

"Blake, skľudni hormón. Aj tak sme sľúbili Hariett, že ich počkáme." Počkať čo? Hariett? Niečo mi uniklo?

"Hariett?" zopakoval som zmätene. Prečo mám pocit, žeby mi to malo niečo hovoriť.

"Teta Hariett, určite som ti to hovorila." Mama sa na mňa pozrela ako na blázna. Už zas to tu bolo. Myslela si, že mi niečo povedala, aj keď to tak nebolo. A koho je to vina? Samozrejme moja.

"Nie, nehovorila," skúsil som zaprotestovať, aj keď som vedel, že to bude márne. Otec mi venoval súcitný pohľad. On protirečenie mame vzdal už dávno.

"Blake," povzdychla si mama a chytila sa za spánok, "určite som ti vravela, že Hariett s rodinou idú na dovolenku s nami. To máš za to, že ma nikdy nepočúvaš." Skvelé. Nehovoril som. Moja vina.

"Kedy tá Hariett s rodinou prídu?" vzdal som to. Aspoň by mi mohla vysvetliť, kto tá podarená rodinka je. Myslím, že prvá vec, čo urobím, keď prídem domov bude rodostrom.

"Za dvadsať minút by mali byť tu," uistila ma a vytiahla z kufra auta poslednú tašku. Aby sa nepovedalo pár tašiek som si položil k nohám s tým, že ich neskôr ponesiem do izby.

"Nemôžeme aspoň odniesť veci do izby?" opýtal som sa s pohľadom na otca. Mohol by ma podporiť.

"To je dobrý nápad. Najprv odnesieme svoje tašky, a potom môžeme pomôcť s vecami im," otec našťastie vyslovil dostačujúci argument na to, aby mama súhlasila.

"Tak ja nás idem zatiaľ nahlásiť." Zodvihla mama zo zeme dva menšie kufre a zamierila si to ráznym krokom k vchodu penziónu. S otcom sme na seba potešene mrkli a vzali zvyšný náklad. Tentoraz sme ju porazili.

"Kto je tá Hariett?" spýtal som sa šepky otca tak, aby to mama nezapočula.

"Mamina sesternica." Mlčky som pozdvihol obočie, aby pochopil, že aj tak nemám poňatia. Otec sa len zasmial.

"Mama Deana." DEANA?! Prosím, povedzte niekto, že je to len zlý vtip.

"Netvár sa tak. Myslel som si, že si rozumiete," pripomenul mi udalosti z pred pár mesiacov.

"Videl som ho raz," upozornil som ho na malý detail. Navyše, on nevedel ako naše stretnutie dopadlo. Odkedy ma Dean strážil prešli viac ako štyri mesiace. Štyri mesiace, kedy som o ňom nepočul a nemôžem povedať, že by mi to vadilo. Stále som si jasne pamätal jeho pery na tých mojich a to ma desilo. Nechcem sa s ním znova stretnúť. Nemôžem!

"Tak ho teraz uvidíš znova a môžete utužovať rodinné putá." Otcove slova mi rozhodne nezlepšili náladu. A myslím, že aj on to pochopil z môjho pohľadu.

"Kľud. Berie so sebou aj svoju priateľku, takže bude otravovať ju, nie teba," dodal. Musím sa priznať. Skoro som sa udusil vlastnou slinou. Priateľku? Ako sa dopekla dostal k priateľke? To zmenil orientáciu, či čo?

"Ešteže tak," vytlačil som zo stiahnutého hrdla. Nechcel som prinášať zbytočné otázky.

Mlčky sme vyniesli batožinu až na tretie poschodie. Problém nastal až keď sme sa ocitli pred izbami. Boli tri, v dvoch manželská posteľ a v poslednej dve poschodovky. To znamenalo jediné.

"Budem hádať. Tínedžeri spia spolu?" vyslovil som svoje myšlienky nahlas. Samozrejme k nim patril otrávený tón. Aj keď musím uznať. Radšej budem v izbe s Deanom a tou jeho fuchsľou než s rodičmi, ktorí budú robiť bohviečo.

"Hovorila som ti, že to bude sranda," mama do mňa s nadšením podpichla a predala mi kľúče od izby. Pretočil som očami nad jej prehnanou eufóriou.

"Hoď si tam veci a ideme dole. Za minútku tu budú," oznámila mi medzi dverami. Nemalo to byť náhodou dvadsať minút? Prečo mám pocit, že ženy rady preháňajú, keď ide o čas?

"Hneď som tam," uistil som ju a položil si veci do stredu izby. Keď hodiť, tak hodiť. Aj tak pochybujem, že sa budem vybaľovať. Na dva týždne je to proste zbytočné.

"Ideš?" Otcov hlas prichádzajúci od dverí ma prebudil zo zamyslenia. Mlčky som prikývol a opustil svoju provizórnu izbu. Zbehol som po drevených schodoch a rýchlosťou blesku som vyletel pred penzión. Neviem, čo vo mne víťazilo, strach alebo zvedavosť. Tak či onak, chcel som Deana konečne vidieť.

"To budú oni," zahlásila mama, ktorá sa z nenazdajky objavila vedľa mňa. Prstom ukazovala na modré BMW, ktoré práve vchádzalo na poloprázdne parkovisko. Posledná šanca cúvnuť, Blake.

Auto konečne zaparkovalo a mňa oblial pot. Pozorne som sledoval každý jeden pohyb v jeho okolí. Najprv z miesta vodiča vystúpil priateľsky vyzerajúci chlap v tmavej bunde a okuliaroch. Hneď za ním vystúpil drobná brunetka, ktorá sa vzdialene podobala na moju mamu. Evidentne teta Hariett. Teraz už len ostávali miesta vzadu. Takmer som nedýchal. Našťastie ma z napätia opäť vyrušila mama. Mohla sa s krikom rozbehnúť za tetou? Občas som si vážne pripadal ako rodič ja.

"Ideme tam." Otcova ruka mi pristála na ramene. Prikývol som a zaradil sa po jeho boku. Chvalabohu otec a strýko nemali na pláne žiadne energické privítanie.

Už mi chýbal necelý meter, kým som sa ocitol pri aute, keď sa zadné dvere konečne otvorili. Na sucho som prehltol. Moje nočné mory sa naplnili. Najprv vystúpil on. Dean. Ten, ktorého som sa tak obával. Nenápadne som si prehliadol. Vyzeral rovnako ako predtým až na drobný detail. Jeho vlasy boli o polovicu kratšie. V hlave mi napadlo, že mu to pristane. A to som ho videl len zozadu!

Znova som znervóznel. To nebolo dobré. Nepáčilo sa mi, čo so mnou robila jeho prítomnosť. A to som ho videl raz v živote! Radšej som sa rýchlo zameral na tetu, ktorá sa ku mne blížila s otvorenou náručou.

"O môj bože, Blake! Si taký veľký!" Vtiahla si ma k sebe do objatia a ja som neprotestoval. Chcelo sa mi smiať. Bol som od nej skoro o hlavu vyšší. Za pár mesiacov som opäť vyrástol takmer o desať centimetrov. Puberta robila divy.

"Mala si ho vidieť pred pol rokom. Mám pocit, že mi každý deň rastie rovno pred očami," chytila sa toho hneď mama. Už len čakám, kedy začne narážať na moje vlasy.

"Máš doma poriadneho fešáka, to sa ti musí nechať." Teta sa odo mňa konečne odtiahla a začala si ma detailne prezerať akoby som bol nejaká mucha pod mikroskopom. Len som si zmučene povzdychol.

"To ty tiež, takže si nemáme, čo závidieť," ubezpečila ju mama a hrnula sa k Deanovi. Teda myslím, že k nemu, keďže sa rozbehla niekam za môj chrbát.

"A ty budeš určite Deanova priateľka!" Tak týchto pár slov donútilo otočiť sa aj mňa. Priamo vedľa čiernovláska stála dlhovlasá blondína. Vysoká, štíhla, s modrými očami. Modelka ako vyšitá. No i cez všetku tú krásu sa mi nejako nepozdávala. Preto som radšej zabodol pohľad do maminho chrbta.

"Som Sally, teší ma." A už zas to bolo tu. Znova som sa takmer zadusil vlastnou slinou. Neviem, či mi moja pamäť dostatočne slúžila alebo si zo mňa len robila srandu, ale Sally bolo meno Deanovej kamarátky a nie priateľky. Tej kamarátky, ktorá mi chcela obsadiť dom. Priznávam, že som si ju predstavoval viac ako škaredú Betty a nie túto bohyňu z móla.

"Som Carol, tykaj mi." Mama jej podala ruku a s nadšením sa podujala ďalšieho predstavovania.

"Môj manžel Rob a náš syn Blake." Nanešťastie ma vyhľadala pohľadom, takže na útek bolo neskoro. S polovičným úsmevom som pristúpil k blondínke. Už počas toho si ma stihla prehliadnuť od hlavy až k pätám. Nemôžem povedať, že som nespravil to isté.

"Sally." S úsmevom ku mne natiahla ruku.

"Blake." Ruku som jej podal, no úsmev odo mňa očakávať nemohla. Snáď ju stihli oboznámiť s mojou nepriateľskou povahou. Blondínka však nezaváhala a pritiahla si ma do objatia. Poviem vám, v živote som nebol taký šokovaný. A to som ešte nevedel, čo povie.

"Už chápem, čo na tebe Dean vidí," pošepkala mi do ucha tak, aby som to počul len ja. Neodpovedal som jej. Netušil som čo. Našťastie to odo mňa nepožadovala a po nekonečným troch sekundách ma pustila.

Zrazu som sa ocitol tvárou v tvár mojej čiernovlasej nočnej more. Teraz som mohol jasne vidieť, že jeho vlasy neboli to jediné, čo sa zmenilo. A tým som nemyslel mierne strnisko, ktoré nebolo dohladka oholené ako naposledy, keď som ho videl. To jeho oči. Už v nich nebol žiaden náznak smútku.

"Konečne sa vidíme," bol to on, kto prvý prerušil ticho medzi nami.

"To vieš, už nepotrebujem babysitterku," uškrnul som sa a provokatívne sa mu zadíval do očí. Pobavene sa mu v nich zablyslo.

"To vidím už len na tvojej výške. Kto by povedal, že už nebudeš škvrňa," samozrejme mi to musel oplatiť. Nebezpečne som prižmúril oči. Táto jeho provokácia sa mi páčila viac než čokoľvek iné.

"Možno to bude tým, že mi ostáva už len posledný rok pod zákonom," zaviedol som tému k svojim narodeninám. Chcel som mu ukázať, že už vážne nie som decko. A evidentne sa mi to celkom podarilo, keďže sa zatváril prekvapene. Zjavne som ho zaskočil.

"Presne tak!" Vložila sa do toho mama a nadšene tleskla rukami. "Blake bude mať už o týždeň štrnásť."

"To je skvelá správa!" Sally rozhodne nebola osoba, od ktorej som čakal takúto reakciu.

"Tak to, aby sme vystrojili poriadnu oslavu," aj posledná prítomná žena sa tejto informácie ihneď chytila. Ženy, čo si budeme hovoriť. Hlavné organizátorky života.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Oansie Oansie | Sobota v 11:24 | Reagovat

Prosím nechcela by si to dokončiť? Je to úžasné :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama