ZU-1

16. března 2017 v 16:39 | Dí de Fast |  Z ulice
Ochutnávka niečoho nového :) Snáď sa Vám nový príbeh bude páčiť :)


Začínala zima. Nočná mora pre všetkých tých, ktorí prišli o domov. Pre všetkých, čo považovali aj obyčajnú škatuľu za zázrak a pár drobných v kelímku za spasenie. Studený vietor štípal v hrdle a prvé vločky spôsobovali červené fliačiky pri každom dotyku. Každý z nich bol na tom rovnako a zároveň sa ich život líšil. Poviete si, po toľkých rokoch na ulici už musia byť zvyknutí. Priznajte, i vy ich obchádzate každý deň bez toho, aby ste sa otočili. Aj jeho míňanli každý deň desiatky, keď nie stovky, ľudí. Aj on sa triasol od zimy, tisnúc si deravý kabát bližšie k telu. Aj on sa od ostatných bezdomovcov líšil. Nie však svojím príbehom, ale pôvodom.

"Hej, mladý!" Poplašene sa otočil za chrapľavým hlasom. Už opäť ho sledoval Jednooký Bill. Túto prezývku si vyslúžil vďaka čiernej páske cez oko. Navyše bola rovnako šialená ako on sám.

"Nič som nezohnal," zavrčal na neho v odpoveď a snažil sa čo najrýchlejšie od krívajúceho muža vzdialiť. Už neraz ho starec pripravil o poctivo zohnané jedlo a on skončil so škvŕkajúcim žalúdkom.

"Neklam, škvrňa." Oslovený zaťal päste a bez slova pridal do kroku. Ignoroval, že na neho Bill pokrykuje a zahol za roh. Ihneď na seba stiahol pozornosť okoloidúcich. V jeho biednom stave sa nebolo čomu diviť. Vlasy mastné, zamotané do seba, tak, že aj keby sa snažil, už by ich od seba neooddelil, s koncami rozštiepenými, siahajúcimi až pod lopatky, hustá brada, za ktorú by sa nemusel hanbiť žiaden hipster zbytočne mu pridávajúca na veku a oblečenie deravé a špinavé. Ani po troch rokoch si na tú pozornosť nezvykol.

Sklonil hlavu k zemi sledujúc tak svoje ošúchané tenisky. Neznášal šepot, ktorý ho sprevádzal všade kam sa pohol, no inak nemohol uniknúť Billovi a ostatním, ktorí ho chceli obrať o to posledné, čo mu ostalo. Nie, že by toho mal nejako veľa.

"Ospravedlňujem sa," zamrmlal potichu, keď ramenom narazil do cudzinca. Nezdvihol hlavu, aby sa na neho pozrel, no to, že sa jednalo o muža spoznal už podľa topánok.

"Nie tak rýchlo." Ihneď spanikáril, keď ho niekto zachytil za lakeť. Poplašene zodvihol hlavu a jeho pohľad sa stretol s modrým zvedavým. Nasucho prehltol, no navonok sa snažil pôsobiť vyrovnane. Muž oproti nemu ho skúmal pohľadom od hlavy až k špičkám topánok. Jacobovi sa z toho pohľadu zdvíhal žalúdok. Ulica ho donútila žiť samotárskym životom, a tak mu bol prehnaný záujem nepríjemný.

"Nič som nespravil," zavrčal a vythrol sa mužovi. To jeho nekonečné mlčanie mu šlo na nervy, navyše postávanie na mieste ho pripravilo o skoro všetko teplo, ktoré pri chôdzi nachytal. Neznámy sa však nevzdával a znova ho schmatol, tentoraz za kabát.

"Skús to povedať bez tých tesákov v ústach." V Jacobovi hrkol strach. Nikdy si ich nik nevšimol, nie úmyselne. Kto dopekla bol tento chlap a čo od neho chcel?

"Neviem o čom hovoríte," vyslovil pokojne hoc sa v duchu triasol od návalu emócií. Muž sa rozosmial. Ten hrôzostrašný zvuk doľahol k brunetovým ušiam a udieral do jeho bubienkov ako blesk z jasnej oblohy. Naskočila mu husia koža a inštinkt mu napovedal, aby sa dal na útek. A jeho inštinkt sa nikdy nemýlil.

Nazbieral v sebe odvahu a celou silou sa od muža odtrhol. Hneď ako bol konečne voľný sa rozbehol preč. Neznámy sa po ňom márne načiahol, Jacobove zmysly boli efektívnejšie, a tak proti nemu nemal šancu. Stále viac a viac pridával na rýchlosti, aby si bol istý, že ho muž opäť nedostane.

"Zlodej!" Započul za sebou a dúfal, že to nebolo na neho. Pre istotu však posledný raz pridal, keďže viac mu chladný vzduch narážajúci na hlasivky nedovoľoval.

"Chyťte ho!" Tentoraz si však hlas priradil. Samozrejme, že patril tomu, pred ktorým sa snažil újsť. Nielenže mu naháňal strach, teraz ho ešte aj označil za zlodeja.

Ľudia sa za bežiacim chlapcom otáčali a pokrykovali po ňom. On sa snažil popadnúť dych. Jeho jedinou šancou bol blízky park, ktorý sa v jednej časti prepájal s lesom. Keby len nebol tak ďaleko.

"Pardon," chvatne zo seba vychrlil, keď vrazil do postaršej dámy a jej nákup sa rozsypal po celej ulici. V inom prípade by sa hneď skrčil a pomohol jej všetko pozbierať, no tentoraz mu šlo o život. Za chrbtom len začul pár drsných nadávok, ktoré sa k postaršej pani nehodili.

Podarilo sa mu stratiť v dave. Teda, prinajmenšom si to myslel. Na chvíľu zastal a poobzeral sa okolo seba. Málokto mu venoval pozornosť. Aspoň to tak vyzeralo. A potom si ich všimol. Boli traja, strategicko rozmiestnení s upretým pohľadom na jeho osobu. Hoci sa na ňom beh nepodpísal nejako drasticky, v boku ho škaredo pychalo a už niekoľko dní prázdny žalúdok o sebe tiež dával vedieť.

Musel premýšľať rýchlo. V hlave hľadal najrýchlejšiu cestu k vytúženej slobode. K hustému lesu, kde sa vo svojej druhej podobe mohol ľahko stratiť. Na utriedzovanie myšlienok však nebol čas. V momente ako chlapi zbadali jeho zaváhanie, nebolo už nič, čo by ich zadržalo pred dobíjaním sa k vydesenému brunetovi.

"Dopekla," zašomral si popod nos a rýchlo sa snažil stratiť v dave. Popri tom však intuitívne menil smer k lesu. Volanie vlka a jeho túžba po zelenej krajine bola silnejšia ako čokoľvek iné. Ani strach sa jej nemohol vyrovnať.

Bežal ako mu len sily stačili, nevnímajúc okolie, neobzerajúc sa cez rameno. Nebezbečním mužom sa ho nepodarilo zachytiť ani keď prebehol veľkou železnou bránou parku. Jacob hoc šťastný, že sa blížil k cieľu, začínal mať pochyby. V meste, kde sa to hemžilo ľuďmi, si nedovolili napadnúť ho, ale teraz v poloprázdnom parku bol príliš na rane. Táto myšlienka ho poháňala vpred ešte rýchlejšie. Vedel, že ak by teraz zastavil, vyčerpane by sa zložil na kolená.

Za sebou zretelne počul dusot ďalších párov nôh, no pohľad, ktorý upieral pred seba mu dodával viac než nádej. Už len niekoľko metrov a bude sa im môcť postaviť. Už len pár stôp a konečne bude vo svojej koži.

Odrazil sa zo zeme a ladným skokom sa dostal za hradbu kríkov. Potom mu už trvalo len pár sekúnd kým sa premenil do svojej pravej podoby. Hlasno zavrčal až sa mu zježila srsť na chrbte. Zaťal pazúry do tvrdej hliny a nechal nech jeho oči naberú nebezpečný nádych. Stala sa z neho šelma. Už viac nebol korisťou on.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 zuzu zuzu | 21. března 2017 v 19:25 | Reagovat

no tvl....   paráda... tak toto si vychtnám...   dikiiiii a teším sa na pokračovanie.....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama