CHSMV-2

28. března 2017 v 11:37 | Dí de Fast |  Chlapec s menom vlka
V tejto kapitole sa predstavia nové a hádam aj kľúčové postavy príbehu.



V triede sa usadil na opačnú stranu ako obvykle sedával s Milesom. Nedokázal sa na neho dívať a takto ho mohol aspoň trocha ignorovať. On zaujal rovnakú techniku a v momente ako prekročil prah dverí, odvrátil hlavu. Bes sa snažil na seba nedať vedieť ako ho to zasiahlo.

"Nehovor, že ste zas v sebe." Otočil sa k povzdychu. Trax. Prekvapene na ňu zamrkal. Myslel si, že sa mala vrátiť až o týždeň.

"Tento krát to ale nebude na krátko," odpovedal jej hoc vedel, že to bola len rečnícka otázka.

"Čo ste si spravili?" Zamračila sa a posadila sa do lavice pred ním. Blondiakova tvár asi odrážala emócie viac ako dotyčný chcel. Alebo len ona, hnedovlasá dievčinka , v ňom tak dobre vedela čítať.

"Povedal som mu pravdu o Brianne," povzdychol si. Trax pretočila oči. Venoval jej nepekný pohľad. Toto má byť pravá kamarátska podpora?

"Veď vieš, že Miles má ružové okuliare," pripomenula mu s pokrútením hlavou. Prikývol. To vedel každý okrem neho. On len dúfal, že mu ich dokáže aspoň na chvíľu zložiť.

"Nechceš sa s ním dať dokopy ty? Mohli by sme spolu chodiť na zmrzku," navrhol jej s mierne zúfalým tónom a ona sa zdesila. Teda aspoň jej výraz tomu napovedal. Aj cez mrzutú náladu sa rozosmial. Jej ksicht ho dostal. Vyzerala ako ropucha rozčapená na prednom skle auta.

"Láskavo ma nedes. Ja mám svoj nadštandardný vkus." Pohodila rukou. So smiechom nad ňou zavrtel hlavou. S jej vyberavosťou nakoniec skončí na ocot. Aj keď je to pokrok oproti minulému týždňu, kedy mu po tom, čo ju odmietol nejaký španiel, písala, že jej vyhovuje byť bez chlapa.

"Ja som myslel, že chlapa nepotrebuješ, ty feministka," podpichol do nej. Priložila si prst k brade a zatvárila sa, že premýšľa. Nie že by to niekedy robila.

"To som si myslela aj ja. Uvidíme podľa toho nového," šokovala ho svojou odpoveďou. Oni tu mali niekoho nového? Žeby opäť niečo zaspal?

"Nového?" sformuloval myšlienky do jedného slova. Trax sa na neho samozrejme zadívala ako na idiota. Akoby mohol za to, že každú chvíľku neklebetil s bárbinami a nezisťoval najnovšie info!

"Schovaj si ten kukuč a radšej ma uveď do deja," požiadal ju skôr než mu stihla dať jednu z jej prednášok, z ktorých ho večne bolela hlava. Opäť pretočila očami, no naklonila sa k chlapcovi bližšie. Detinský pohyb, ktorý robili predškoláci, keď sa delili o tajomstvo. Ale to jej radšej nehovoril.

"Dnes má nastúpiť nový chalan. Podľa všetkého do nášho ročníka. Do ktorej triedy bude ale prekvapením," dopovedala a mykla ramenami, aby svoje slová ešte viac potvrdila. Takže neurčité informácie. To sa jej nepodobalo. Vždy všetko vedela s presnosťou na sekundy.

"Sklamala si, Trax," oznámil jej blondiak prísnym tónom. Len mu vyplazila jazyk a prehlásila niečo v tom zmysle, že si má teda zisťovať novinky sám. Potom sa urazene otočila k tabuli. Nie že by mu to nejako veľmi vadilo. Skôr to bol trest pre ňu, kecalku.

Bes, ochudobnený o poslednú možnosť komunikácie, vytiahol z vrecka telefón. Odblokoval ho a vydal sa na dlhú trať prezerania noviniek na facebooku. Chvalabohu za dátové pripojenia. Jedným uchom vnímal rinčiaci školský zvonček, ktorý mu spôsoboval migrénu a zároveň odpisoval nejakému kamarátovi.

"Čo keby ste sa konečne utíšili? Dávno zvonilo. Koho má stále baviť chodiť do holubníku?" Lenivo zodvihol zrak k ich triednemu. Telefón položil na lavicu na dosah ruky, keďže už dopredu vedel, že ho za minútku dve opäť doženie nuda. Znudene si podložil bradu päsťou a sledoval podráždeného učiteľa. Že sa mu chcelo takto z rána rozčuľovať.

"Tu mi radšej nadiktujte, kto dnes chýba." Nakoniec to samozrejme vzdal a pokračoval v hodine. Bes pretočil očami. Porozhliadol sa po triede a pohľadom zakotvil na pár prázdnych laviciach. Dnes nebola účasť nejaká veľká. Asi mal tiež ostať doma. Rozhodne by sa tam zabavil viac ako tu a najmä by sa vyhol rannej hádke s Milesom.

"Pán učiteľ?" Spozornel, keď začul Traxin hlas. Zvedavo sa zahľadel na chrbát hnedovlásky. Akú inteligentnú otázku zo seba hodlá vypotiť? Ruch v triede utíchol. Zvedavci jedni.

"Prosím?" Triedny zodvihol pohľad od triednej knihy a očami vyhľadal pôvodcu oslovenia. Venoval Trax mierny úsmev. Bes nechápal ako ju mohli mať učitelia tak strašne radi, pri tom to bol najväčší odpisovák akého poznal.

"Budeme mať nového spolužiaka?" brunetka hneď prešla k veci. Celá trieda hneď spozornela. Tak to vyzeralo, že Trax bola jediná informovaná o novom študentovi na ich škole. Mohlo to znamenať, že neznámeho poznala?

"Som rád, že to spomínate, slečna Evansová. Áno, budete. Mal by sa dostaviť hneď ako ho zo svojich rúk prepustí riaditeľ, tak dúfam, že ho priateľsky privítate," dopovedal a v triede sa opäť zdvihla vlna vzruchu. Všetci boli na nového chalana zvedaví. Aj Sebastian musel priznať, že ho príchod nového žiaka zaujal. Rád spoznával nových ľudí, najmä tých, ktorí prichádzali z väčších miest. Jeho snom totiž vždy bolo vypadnúť zo zapadákova menom Monthern. Rád totiž veril, že bol predurčený k väčším veciam ako k prevzatiu otcovej firmy s ovocím.

Ozvalo sa zaklopanie a všetci študenti spozorneli. Dvere sa otvorili a neznámy vošiel dovnútra. Tmavovlások vyslal k triede nesmelý pohľad. Evidentne nečakal až takú pozornosť.

"Vy budete pán Smith, že?" Našťastie ho zachránil učiteľ. Chalan len prikývol. Vyzeral dosť nervózne a Bes sa mu nedivil. On sám si niečo podobné zažil v prvom ročníku, keď sem prestúpil. On mal však to šťastie, že prestupoval len z druhej školy v tomto meste, takže pre ostatných nebol až taký neznámy a nemal problém hneď zapadnúť.

"Som Elijah Lockwood, váš triedny učiteľ," predstavil sa mu muž za katedrou a postavil sa. Rukou pohodil k triede. Chalan sa otočil späť k zvedavým hlavám študentov. Prešliapol z nohy na nohu.

"Posaď sa kam chceš," oznámil mu učiteľ a viac sa o neho nestaral. Vrátil sa späť k vypisovaniu papierov a nechal neznámeho nech sa sám rozhodne. Tmavovláskove modré oči prebehli celú triedu až sa zastavili na rohu, kde práve sedel blondiak. Ich pohľady sa streli a Bes by mohol prisahať, že odniekiaľ neznámeho poznal. Nech sa však snažil akokoľvek, nedokázal prísť na to odkiaľ.

Vysoký chalan prešiel až k poslednej lavici, kde sedel blondiak. Mlčky sa na neho zahľadel a kývol hlavou k voľnému miestu. Sebastian neprerušil chvíľu ticha a len pokýval hlavou, aby sa posadil. Čierny ruksak dopadol k boku lavice a na stoličku vedľa Besa sa zvalil nováčik.

"Som Louis." Sebastian v sebe potlačil prekvapenie z pokusu neznámeho o rozhovor a natiahol k nemu ruku.

"Bes," predstavil sa tiež a potriasli si. Náhle sa v tmavovláskových očiach zjavilo sklamanie, no tak rýchlo ako sa objavilo aj zmizlo. Bes však mohol prisahať, že ho tam videl.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama