CHSMV-1

17. března 2017 v 19:30 | Dí de Fast |  Chlapec s menom vlka
Ďalšia z noviniek :)


"Sebastian Wolf! Zriekaš sa polovice svojej duše za život vlka?!" zahrmel mocný hlas. Celý svet sa mu točil pred očami a vo výhľade mu bránila biela hmla. V hlave mu nepríjemne hučalo zo všetkých neidentifikovateľných zvukov navôkol, no najmä z mužského hlasu, z ktorého sršala autorita. Chcel priradiť hlas k tvári, ale okolitý svet bol príliš zahmlený a on sám zmätený. Ledva dokázal cítiť pevnú pôdu pod nohami.

"Pýtam sa ťa, Sebastian! Zriekaš?!"

"Sebastian! Sebastian, vstávaj!" Prudko otvoril oči. Srdce mu zbesilo búchalo až sa bál, že mu o chvíľu vybuchne. Vyklepaný sa porozhliadol okolo seba a v poznaní svojej detskej izby opäť spokojne spojil viečka.

"Bes!" Piskľavý dievčenský hlas mu však nedoprial vytúžený odpočinok po práve prežitej nočnej more.

"To už je ráno?" zamrmlal nelogicky. Vedľa neho sa ozval povzdych.

"Aj to, ale hlavne si kričal. Mala som strach a skoro som si vypichla oko maskarou!"

"Tak sa nemáš machliť," zavrčal na svoju sestru, i keď v duchu jej ďakoval, že ho prebrala z toho odporného sna. Nebolo to prvý krát, čo sa mu snívalo niečo podobné, no nikdy obraz nebol taký jasný. Vždy mal pred sebou len svet pohltený v tme, vďaka ktorej hlas vynikal ešte hrozivejšie. Lenže dnes videl muža. Vysokého, zahaleného v dlhom čiernom plášti. Ale jeho tvár stále ostávala neznáma. Sebastian však mohol prisahať, že mu podvedomie našepkávalo, že tajomného muža odniekiaľ poznal.

"Vstávaj lebo sa ti vykašlem na hlavu," oznámilo mu dievča, ktoré zdieľalo jeho blond vlasy. Prikývol, no z postele sa nezdvihol. Len nad bratom pretočila očami a s tichým nadávaním opustila jeho izbu. Samozrejme pri tom nezabudla tresknúť s dverami. Ani tento zvuk Besa nevyviedol z podivnej melanchólie, v ktorej sa práve nachádzal. Ležal v perinách sledujúc biely strop, ktorého čistotu rušila len bodová lampa z kovu.

---
Vyskočil z miesta spolujazdca a mávol Julii na pozdrav. Jeep sa opäť vydal na cestu a jeho kroky zase zamierili k vysokej zelenej budove.

"Hej, Bes!" Otočil sa pri zvuku svojho mena. Potešene sa zaškeril na svojho najlepšieho kamaráta a rýchlim krokom zamieril k nemu.

"Zdar!" pozdravil sa mu s novo nabratou energiou, ktorú získal už len z toho uličníckeho úsmevu hnedovlasého chalana.

"Aké boli prázky?" zisťoval hneď brunet a priložil k ústam cigaretu. Nezabudol ponúknuť ani Besa, no ten len s vrtením hlavy odmietol. Nemal na nikotín chuť. V tomto bol trošku naopak. Nefajčil, keď bol v strese ako väčšina ľudí, čo poznal, ale keď bol šťastný. Vždy, keď sa u neho dostavil pocit eufórie, ešte ho podporil krabičkou cigariet.

"Ušli. Čo tvoje?" oplatil mu otázku. Brunet mykol obočím až sa skoro zlialo v jedno a odfrkol si.

"Brianna zas vyvádzala." Sebastiana jeho prehlásenie rozosmialo. Mal Milesa rád, no Brianna, jeho priateľka, mu neskutočne liezla na nervy. Neprejavoval k nej žiadne sympatie a toto prehlásenie o nej ho viac než potešilo. Rád by mal späť svojho starého kamaráta bez tej pijavice. Nahlas však o nej neprehodil krivého slova. Vedel, že by to bolo zbytočné. Miles nosil ružové okuliare.

"Že ťa stále baví si ju udobrovať." Zavrtel nad ním úprimne hlavou. Nikdy nepochopil vkus svojho kamaráta a neprisudzoval to len svojej orientácii. Milesov počet bývalých priateliek možno bol o dosť vyšší oproti číslu jeho bývalých priateľov, no on si aspoň nenechal skákať po hlave. Miles sa vo vzťahu menil na poslušného psíka, ktorý pribehol vždy, keď pred ním nejaká baba zavrtela zadkom.

"V poslednej dobe ma to baviť prestáva." Zamračil sa a vyfúkol z úst obláčik dymu, ktorý hneď zmenil tvar na kostrbaté koliesko. Bes prekvapene zamrkal. Žeby sa konečne jeho kamarát poučil?

"Žeby prázdna peňaženka?" podrypol do neho s úškľabkom. Musel využiť príležitosť sa jej zbaviť skôr než bude neskoro, Miles si to rozmyslí a opäť bude jeho hlavu chytať v oblakoch.

"Nie je zlatokopka," samozrejme ju Miles hneď obraňoval. Bes si povzdychol. Brianna ho mala tak strašne obmotaného okolo prstu, že nedokázal prekuknúť to jej herectvo. Ale musel uznať, že je vážne šikovná. Vždy dokázala svoje konanie obhájiť, a tak nikdy nebola ona tá zlá. Na jednu stranu šikovnosť, na druhú bola príliš silným protivníkom.

"To nie, je len hráčka," pritakal mu na to, no nemohol si odpustiť poznámku. Vedel, že sa púšťal na tenký ľad, no pri stále opakujúcich sa nočných morách potreboval podporu svojho kamaráta viac než kedykoľvek.

"Nemôžeš aspoň predstierať, že ju máš rád?" zahučal podráždene a zadupal špak pätou do zeme. Bes si povzdychol. Nechcel ho naštvať, hlavne nie, keď sa konečne po dvoch týždňoch videli, keďže Miles strávil celé prázdniny s tou svojou harpiou, ktorá k Besovi chovala rovnaké sympatie ako on k nej.

"Proste sme si nesadli, sorry," snažil sa to blondiak zachrániť, no bol si vedomý toho, že oheň už je na streche. A oheň v Milesovej podobe znamenal týždeň bez slov. Takto vyjadroval Miles svoj hnev; nerozprávaním sa.

"Brianna sa snažila s tebou baviť, ale ty? To sa s ňou nemôžeš pokúsiť vychádzať aspoň kvôli mne? Ja som sa nikdy s žiadnym tvojím objavom nehádal." Miles sa mu sprudka zahľadel do očí. Besa ten pohľad zabolel. Nebol v ňom totiž len hnev, ktorý by prekusol, keď šlo o Briannu, no sklamanie, ktoré nečakal. Snažil sa mlčať, nevyvolávať ďalšiu hádku, ale nedokázal to. Briannin vplyv na jeho najlepšieho priateľa bol priveľký a niekto mu musel konečne otvoriť oči.

"Nikdy sa so mnou baviť nesnažila! Možno zo začiatku, no keď pochopila, že nebudem skákať tak ako ona píska, vykašľala sa mi na hlavu! Jediné, čo som od nej kedy počul boli sťažnosti! Prečo si Miles nemôže nájsť lepšie platenú brigádu? Prečo musíš Milesa stále niekam ťahať? Prečo nenecháš Milesa na pokoji aspoň cez víkend?" Nezvládol to. Dusil to v sebe už pred prázdninami a hoc si myslel, že si cez tie dve týždne vyčistil hlavu a prestalo ho to trápiť, opak bol pravdou. Hnevalo ho to viac ako predtým. Miles sa strácal pred očami a nikoho to netrápilo!

"Ak to vnímaš takto, tak sme skončili. To, že ju nemáš rád je jedna vec, ale očierňovať ju predo mnou nebudeš. Myslel som, že si kamarát." Blondiak chcel okamžite niečo namietnuť, ale brunet ho zastavil zakývaním hlavou. Ja som tvoj kamarát, čo to nevidíš? Chcel kričať, no bolo to zbytočné.

Prehltol hrču, ktorá sa mu tvorila v krku. Bol chlap a chlap neukazuje zraniteľnosť na verejnosti. Odhodlane sa pozrel, teraz už bývalému, kamarátovi do očí a jednoducho ho obišiel. Nedokázal byť v jeho spoločnosti ani o minútu dlhšie. Nechcel sa ponižovať, a tak sa uchýlil k svojim hereckým schopnostiam, ktoré sa mohli rovnať Brianniným.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 zuzu zuzu | 21. března 2017 v 19:42 | Reagovat

hmmm....aj toto vyzera dobre....    každopádne dikiiii  a teším sa na pokračovanie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama