Chodí sem ešte niekto?

18. února 2017 v 20:16 | Dí de Fast |  Ostatné
Ahojte! :)


Neviem či sem niekto ešte chodí a či má vôbec cenu písať tento článok, no nedalo mi to.
Pred pár týždňami som skúsila vyhľadať svoj blog či ešte stále existuje a nezrušili mi ho a na moje prekvapenie je v rovnakom stave ako som ho pred dvoma rokmi zanechala.

Je to zvláštne. Vedieť, že pred dvoma rokmi bol tento blog neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Vlastne ňou bol už od roku 2012 a teraz som si ledva dokázala spomenäť na prihlasovacie heslo.

Pripadám si tak nostalgicky, keď toto tu píšem. Síce je to článok bez nejakej väčšej pointy, ale i tak. Je to skvelý pocit.

Síce som sa pred dvoma rokmi presunula na wattpad a zmenila svoje písanie, stále ma to k blogu tiahne. Pamätám sa na všetky spriatelené blogy, ako som vytvárala designy a stále sa pokúšala tento blog obmieňať, aby som ho vylepšila. Zvláštne ako rýchlo som s tým dokázala prestať. Možno som sa len bála, že stratím čitateľov.

Tento blog vlastne vznikol, keď som mala 12/13 rokov, čo je vlastne dosť vtipné, keď si vezmete, že som už v takomto veku písala gay poviedky. Teraz sa môžem chváliť plnoletosťou, ktorá je za dverami a snaží sa vydržať ešte tých pár týždňov do mojích narodenín. Neverím, že už je to tak dlho.

Gay príbehy som prestala písať už dávno, ale priznám sa, chýba mi to. Teraz píšem obyčajné hetero poviedky, ktoré síce zožali úspech, no nebaví ma to tak ako to bolo keď som bola mladšia. Vtedy som písala o život, tešiac sa na to ako to sem zverejním a moja práca si nájde svojich čitateľov. Možno tu aj nejakí ostali, čakajúc na niečo nové, kto vie.

Ak si to niekto prečítal, ozvite sa. Dajte o sebe vedieť, prosím. Povedzte mi či sa mám vrátiť. Či vám moje príbehy chýbali. Chcem to vedieť. Chcem vedieť či by ste stáli o to, aby som príbehy prepísala a znova ich vrátila do života. Predsa len príbehy trinásťročného a osemnásťročného dievčaťa sú iné. A verím, že lepšie.

Gay či hetero príbehy, verím, že oboje si nájde svojich čitateľov. Verím, že oboje má potenciál. Stáči, keď si ich niekto zamiluje. Tak ako som si ja zamilovala písanie.

Po dvoch rokoch Vaša Dí de Fast ♥
Alebo ako si zvykne hovoriť na wattpade; Chennaya Deangel...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 zuzu zuzu | 25. února 2017 v 16:41 | Reagovat

ahoooooj.....  chodim to tu kontrolavať dosť často...aaale ty nikde :) no jednoznačne gay pribehy...hetero ma tak nejak nelákajú ....  no jasné že sa maaš vratiť...ani neuvažuj  o nenavrate :)  .....

2 zu zu | 25. února 2017 v 16:44 | Reagovat

[1]:   ou a prosim ťa daj priamo link na teba na wattpade  ...   asi somnou nechce spolupracovať tak mi tam hadžš somariny....diki

3 Tsin Tsin | 13. března 2017 v 12:30 | Reagovat

Stále sem chodím a čtu povídky dokola. Sice jednou za nějaký čas, ale stejně mě to neopustilo. Popravdě já jsem gay povídky objevila kolem 13 a i když jsem plnoleta, tak si je čtu stejně ráda jako dobrou knihu. Já moc hetero povídky nemusím. Takže bych jednoznačně ocenila, kdyby jsi začala  psát. Ale asi bych neopravovala starý příběhy jenom bych jim dopřála konec (ten konec chci pro sebe, ale pššš). Zkus spíše až povídky dokončíš  novou na který se budeš moc vyřadit svými zkušenostmi, které jsi získala za tu dobu. Možná by si nějakou,  která má pár kapitol mohla předělat, ale to je na tobě.  Věřím, že i někdo má rád hetero. Já si jednou za rok přečtu nějakou dobrou hetero povídku, avšak byla bych ráda, kdyby jsi zase začala psát gay povídky. Ty jsou rozhodně lepší pro mě :3 :D Můžu být sobec a vyžadovat do velikonoc povídku? (zkouší útok maximálně roztomiloučké štěněcí oči)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama