◄Záhada vlka XVII.►

22. března 2014 v 16:22 | Dí de Fast |  Záhada vlka - P
Predposledná kapitola...
Písala som ju už dávno takže sa za prípadné chyby ospravedlňujem.
•••


/Jake/

"Jake, vstávaj Jake." trasie so mnou niekto. Opatrne otvorím oči a cez malú škáru zbadám záplavu karamelových vlasov. Na nič nečakám a vyhupnem sa do sedu.
"Už je čas ?" opýtam sa Saia a postavím sa. Trochu sa mi zatočí hlava, no snažím sa ,si to nevšímať.
"Si si istý ,že to zvládneš ? Nemal by si sa namáhať." starostlivo ma Sai pohladí.
"Neboj som. Musím im pomôcť." rozhodne sa mu pozriem do očí.
"Tak fajn. Idem zohnať zbytok smečky. Ty sa tu zatiaľ posaď a naberaj sily." zatlačí ma Sai späť do pohovky a odbehne. Po chvíli sa vráti aj s Torom, Kimim, Kaoru a dokonca aj Zittom.
"Tak čo ? Môžeme vyraziť ?" spýta sa Toro.
"Jasné." pomaly sa postavím.
"Netočí sa ti už hlava ?" opýta sa ma pre istotu Sai.
"Nie, neboj." odženiem jeho obavy.
"Tak fajn, ideme na to." ozve sa Kaoru s elánom. Potom sa premení a ostatní tiež nasledujú jeho príklad. Nakoniec ostanem len ja. Pomaly a hlavne opatrne si kľaknem a premením sa. V tichosti spoločne vyjdeme pred dom a všetci zastaneme tesne pred lesom.
"Kam teraz ?" zavrčí Kimi.
"Je tu niekde nejaký dom alebo chalúpka pri ,či v lese pri ktorej tečie potok ?" spýtam sa.
"Jeden by tu bol." odpovie zamyslene Toro.
"Tak veď." prikáže Sai. Toro sa nerozpakuje a rozbehne sa jedným smerom. My samozrejme za ním. Hrozne sa bojím o Naa s Teukim. Nesmie sa im nič stať. Za ten krátky čas mi strašne prirástli k srdcu.
,Jake ? Budú v poriadku ,však ?' ozve sa mi v hlave Zitt.
,Budú, neboj. Postarám sa o to. Zachránime ich.' snažím sa ho upokojiť.

***
"Sme tu." zastaví Toro pred menším domom. Vyzerá normálne ,až na jeden fakt. Dvere sú otvorené do korán a sklo v nich je rozbité.
"Takže sme správne." skonštatujem.
"Čo teraz ?" opýta sa ma Sai. Neodpoviem a odbehnem s dverám. Opatrne prekročím kúsky skla a vojdem dovnútra. Musím nájsť niečo s jasnou pachovou stopou. Vybehnem hore po schodoch a vojdem do prvej izby. Spálňa. Len musím zistiť koho. Za sebou začujem kroky. Otočím vlčím krkom a zbadám ostatných ako stoja na chodbe pred izbou. Jediný Zitt sa odváži a vojde za mnou. Na stolíku zbadám rámik s fotkou. Pribehnem k nemu a zadívam sa na fotografiu. Je na nej Naoki s Teukim ,ale mladší. Zitt pribehne ku mne ,aby zistil na čo sa to dívam.
"Poďte sem !" zavolám na ostatných. Tí pribehnú k nám a zadívajú sa na fotografiu.
"To sú oni ?" opýta sa Toro. Prikývnem.
"Prečo mi je ten vyšší povedomý ?" zamyslí sa Kaoru.
"Pretože ste ho už videli." odpoviem mu.
"Videli ? Kde ?" spýta sa ma Sai.
"Vtedy pri tom druhom útoku. Bol jeden z tých lovcov." poviem pravdu a skloním hlavu.
"Jediný ,ktorý prežil." dôjde všetko Torovi. Kývnem.
"Prečo by sme mu potom mali pomáhať ?" opýta sa Kimi.
"Neurobil to dobrovoľne." šepnem.
"Budeme to riešiť ,až keď ich nájdeme." utrhne to Sai.
"A prečo to teda urobil ?" neprestane sa v tom Toro rýpať.
"Donútili ho ,aby za nich robil špinavú prácu." poviem len.
"Predstav si koľko musel zraniť vlkov." pripojí sa k nemu Kimi. Zitt zavrčí. Z jeho výrazu pochopím ,že sa už sťažka drží. Ak to bude takto pokračovať ďalej, zakročí. Na to ho už dosť dobre poznám.
"Ak mi nechcete pomôcť ich nájsť, tak môžete ísť rovno domov. Nútiť vás nebudem." zavrčím.
"Netuším prečo ti na nich tak veľmi záleží ,ale ja idem rozhodne s tebou miláčik." olízne ma Sai.
"Keď už som tu, nehodlám sa vracať." pripojí sa Kaoru a Zitt súhlasne štekne.
"Takže, čo vy dvaja ?" obráti sa na nich Sai.
"Tak fajn ideme s vami ,ale robíme to len kvôli vám." prekvapivo Toro súhlasí. Kimi tak nemôže inak ,než súhlasiť.

***
"Kam teraz ?" opýta sa ma Sai.
"Musíme ísť cez les k potoku." odpoviem.
"Vieš ,že v lese nie je len jeden potok ,však ?" obráti sa na mňa Kaoru.
"A nie je nejaký pri nejakej jaskyni ,či podzemnej chodbe ?" napadne ma.
"Vlastne je tu jedna podzemná chodba ,no skôr bunker. Často tu v minulosti bývali silné vetry a dokonca aj tornáda ,takže ju vybudovali ako ochranu." zamyslene odpovie Toro.
"Tak na čo čakáš ? Veď!" skríknem. Toro sa na mňa trochu naštvane pozrie a rozbehne sa jedným smerom. Okamžite sme mu všetci v pätách.
"Jake, myslíš ,že je to dobrý nápad ? Nevieme čo nás tam čaká a už vôbec netušíme ,koľko ich tam bude proti nám stáť." ozve sa zrazu Sai.
"V tom prípade sa tam musíme dostať nenápadne a hlavne bez povšimnutia." odpoviem v rýchlosti a zastanem.
"Čo je ?" zastavia aj ostatní a prekvapene sa na mňa otočia.
"Niečo cítim." vysvetlím. Ostatní sa začnú ostražito obzerať a následne oňuchávať okolie.
"Vyzerá to ,že sme blízko." poznamená Toro.
"Čo budeme robiť teraz ?" otočí sa na mňa Kaoru.
"Zaútočíme." zavrčím.
"Veď je nás len šesť a ich počet ani len nedokážeme odhadnúť." ohradí sa proti tomu Toro.
"Tak použijeme rovnaký plán ako minule." ohradím sa.
"Minule ?" nepochopí to.
"Áno, minule. Snáď si pamätáte ako sme vám zachránili zadky." zavrčím.
"Takže tajný neočakávaný útok." kývne Kaoru.
"Presne." pousmejem sa po vlčsky.
"Nebolo by lepšie zaútočiť v dvojiciach z viacerých strán ?" napadne Kimiho.
"To je dobrý nápad." poznamená Sai.
"Takže Kimi pôjde s Torom, Sai s Jakeom a ja so Zittom." navrhne Kaoru.
"Fajn." prikývnu všetci.
"Ok. Toro s Kimim vpravo, Kaoru a Zitt vľavo a my s Jakeom ideme odtiaľto." rozkáže Sai a nikto sa mu neodváži odporovať. Všetci sa ihneď spárujú a vydajú sa svojím smerom.

/Zitt/

Zabočím doľava a Kaoru je rázom po mojom boku. Ticho našľapujeme svojím smerom a držíme sa blízko seba.
"Myslíš ,že to vyjde ?" opýtam sa šepky Kaoru.
"Musí." zavrčí Kaoru. Prikývnem a zase sa zahľadím pred seba. Počujem nejaké hlasy ale sú tak slabé ,že musia byť niekoľko metrov pred nami.
"Počuješ ?" otočí na mňa Kaoru hlavu.
"Hmm." kývnem.
"Musíme sa dostať bližšie." pozmení trochu smer a vydá sa priamo skrz vyššie kry.
"Hej! Počkaj!" rýchlo ho dobehnem. Spolu prejdeme krami a ocitneme sa na menšom priestranstve. Rýchlo zabehneme za neďaleké skaly a prikrčíme sa. Ozve sa zavytie.
,Signál.' pomyslím si. Vykradnem sa spolu s Kaoru z krovia a skočím po krku najbližšiemu lovcovi. Prehryznem mu tepnu a ,než sa niekto druhý stihne spamätať ba či len otočiť zmiznem späť v kroví. Kaoru tam už je a starostlivo sa na mňa díva.
"V poriadku ?" opýta sa ma šeptom ,že to ledva začujem.
"Hmm. A ty?" spýtam sa ho rovnakou hlasitosťou. Len sa na mňa usmeje a kývne.
"Čo to..?! Sakra, čo to má znamenať ?!" ozve sa krik a zbesilé kroky pobiehajúce po priestranstve.
"Ideme na to. Na tri." pozrie na mňa vážne Kaoru a potom rýchlo obráti hlavu späť k priestranstvu.
"Raz...dva...tri!" zavrčí a vyskočí z krovia. Nasledujem ho a zaútočím na najbližšie stojace lovca. Periférnym videním zbadám ostatných ako spravili to isté. Z diaľky zbadám lovca blížiaceho sa zadom ku Kaoru ,ktorý práve bojuje s dvoma lovcami naraz a toho tretieho si ani nevšimne. Okamžite sa tam rozbehnem a zozadu skočím na lovca. Snaží sa ma striasť ,no ja sa nedám a zahryznem mu do krku. Spadne na zem a hlavou narazí do kameňa ,čím sa dostane do bezvedomia. Potom priskočím ku Kaoru a pomáham mu s ostatnými dvoma. Kaoru po mne vďačne mrkne.
"Sai, za tebou!" skríkne Toro. Mrknem tam a vidím ako sa na Sai vrhajú dvaja lovci ,no to už je pri ňom Jake a jedného z nich bez milosti roztrhá. Sai skočí na toho druhého a o chvíľu je po probléme.
"Pozrite!" rozbehne sa Kimi k vysokej skale. Dobehneme k nemu a ja sa zaradujem. Našli sme to.
"Poďte, pomôžte mi." Premení sa Sai a hneď za ním aj Toro a Kaoru. Jake je ešte stále obalamutený liekmi, a tak radšej neriskuje. Spoločnými silami sa zaprú o skalu, ktorá stojí na padacích dvierkach z tmavého dreva, ktorých farba až príliš splýva so zemou. Ak by sme stáli ďalej, či z iného uhla, nevšimli by sme si ich.

/Teuki/

Cez stále väčšie temno pred očami už ani nerozoznám či je deň alebo noc. Dokonca som už začal prestať cítiť bolesť pulzujúcu mi v tele. Jediné čo ma zaujíma je Naoki. Nesmie sa mu nič stať, nie kvôli mne a mojej hlúposti. Nedovolím ,aby mu niekto ublížil. S touto myšlienkou zaťahám sa reťaz ,ktorou som doslova prikovaný k stene ,no moja terajšia sila sa rovná nule. Reťaz sa mierne zakymáca pod vystaveným tlakom ,no inak sa ani nehne. Začínam byť zúfalý a čo horšie, pomaly sa mi zatvárajú oči.
,Prosím Nao, aspoň ty buď v poriadku!´ vyšlem poslednú myšlienku než sa moje oči úplne zatvoria a ja upadnem do dlho očakávaného sladkého bezvedomia.
Rozkašlem sa. Päsť dopadla presne na môj žalúdok.
"Ono si to spí!" neveriacky hlas ,ktorému nasleduje smiech. Pokúsim sa otvoriť oči ,no nemám na to dosť síl a tak len bolestne zachrčím.
"Nehovor, že sme ťa tak zmohli panáčik," zasmeje sa znova ten hlas. Už nie som schopný ho rozoznať.
"To máš za to ,že sa bratríčkuješ s vlkmi." Zavrčí mi do ucha ďalší hlas.
"Nao..." zasípem z posledných síl.
"Neboj je v poriadku, zatiaľ," ozve sa strašný rehot. V návale zlosti trhnem rukami ,no privodím si len väčšiu bolesť.
"Ale ale, nejaký neposlušný." Zaštípe ma tvár.
V duchu začnem prosiť o pomoc. Nad svojimi myšlienkami sa aj cez bolesť uškrniem. Kto by zachraňoval mňa? Okrem Naokiho nikoho nemám a ten je teraz kvôli mne v nebezpečí. Veď ani netuším či je ešte nažive. Nie Teuki, musíš myslieť pozitívne. Snáď vraveli pravdu a Nao je v poriadku. Som to ale hlupák, keď som si myslel, že ho ochránim. Nenávidím sa za to. To ja si zaslúžim zomrieť, nie on. Útrpne si povzdychnem.
"Tak ty chceš vzdychať, hej? Tak ja ti k tomu dám patričný dôvod." Vzápätí ucítim vo svojich nohaviciach slizký dotyk. Otrasiem sa odporom ,no na viac nemám silu. Nezbedná slza mi stečie po líci.
"Slaboch," zasyčí mi do ucha.
"Pane." Začujem nový hlas.
"Čo chceš?!" vyštekne jeden z už pre mňa známych hlasov.
"Volajú vás." Strohá odpoveď. Vzápätí sa ozvú dvojité strohé kroky a nakoniec ostane len ticho. V duchu si vydýchnem ,no stále cítim prítomnosť toho neznámeho. Jeho pohľad sa mi zarýva až pod kožu.
"Si v poriadku?" Neodpoviem. Trhnem sebou pri nečakanom dotyku. Jeho ruka mi jemne prejde po tvári až sa zastaví na mojich perách, ktoré už dávno prestali krvácať.
"Si krásny." Toľká irónia. V mojom stave už nie som nič, leda tak troska čakajúca na smrť, ktorá sa nie a nie dostaviť.
"Na, napi sa." Vzápäť mi niečo mokré zmáča pery a do mojich úst sa vleje chladivá tekutina. Neodvážim sa ju prehltnúť i keď na jazyku cítim tú príjemnú chuť vody. Nemôžem. Čo ak je otrávená?
"No ták, pi!" Mierny príkaz. Hneď na to ucítim jeho prsty na mojej brade a ja som donútený prehltnúť.
"Neboj, nechcem ti ublížiť. Vlastne by som ti mal poďakovať. Netušil som ,že sa nájde nejaký lovec, ktorý sa vzoprie svojim a pomôže vlkom." Donútim sa otvoriť oči. Aspoň na chvíľu. Moje viečka sa od seba sťažka odlepia a ja cez miernu hmlu zbadám mladého muža. Môže byť o niečo starší ako ja. Hnedé vlasy i oči, v ktorých sa zračí starosť.
"Vezmi si ešte." Znova mi k ústam priloží fľašu s vodou a ja začnem hltavo piť. Kútikom oka zbadám menší úsmev na jeho tvári.
"Kiež by som ti mohol pomôcť sa odtiaľto dostať ale v tomto stave by si nebol schopný utiecť a spolu so mnou by si bol veľmi nápadný," povzdychne si neznámy. Otvorím ústa, no žiaden zvuk z nich nechce vyjsť. Chcem vedieť prečo mi pomáha, potrebujem to vedieť.
"Volám sa Hairo," zašepce mi do ucha a zľahka sa oň obtrie perami. Zamrazí ma. Zhlboka sa nadýchnem, keďže sa mi začnú znova zatvárať oči a snažím sa sústrediť len na jeho prítomnosť.
"Mal by si si odpočinúť. Tie zranenia sú dosť hlboké. Ošetril by som ti ich ale bolo by to veľmi nápadné." Smutný povzdych.

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Obľúbená postava v poviedke Záhada vlka ?

Jake
Zitt
Kaoru
Sai
Toro
Kimi

Komentáře

1 Kei Kei | Web | 25. března 2014 v 21:34 | Reagovat

Úžasný díl. Doufám že Teuki a Naoki budou v pořádku... TT_TT už se těším na pokračování! :3

2 KATKA KATKA | 23. dubna 2014 v 22:08 | Reagovat

prosím si další díl děkuji :-D

3 -W- -W- | 15. června 2014 v 11:11 | Reagovat

Krása <3

4 zzk zzk | 22. srpna 2014 v 15:30 | Reagovat

prosiiiiiiiim pokračovanie ...... je to supeeeeer

5 kiliaice kiliaice | Web | 5. května 2015 v 17:07 | Reagovat

Prosiiiim pokracko. Je to uzasne len kby tak bolo pokracko z tohto a aj zo samotara :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama