♫♦-XXXXVI-♦♫

18. prosince 2013 v 19:14 | Dí de Fast |  Vlk Samotár - P
I'm BACK!!! :D Dúfam ,že ste na mňa nezabudli :) Momentálne mám toho dosť veľa ,keďže učitelia nám nedajú vydíchnuť ani pred prázdninami -,- Mimo to som chodila po olympiádach ,aby som mala čo napísať do prihlášky :D Ale hlavné je ,že prichádzaju prázdniny ,čiže tu budem častejšie :3 Už mi to tu dosť chýbalo presne tak ako aj písanie!! A tak som vzala notebook a pripravuje sa vianočná poviedka!! *_* Vaša Dí!! :3 Jingle Bells!! :D
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-


Vlk Samotár XXXXVI.
/Kira/

Ľahnem si vedľa môjho maličkého ,ktorý sa stále nepreberá. Opatrne si ho priviniem do náruče a on sa ku mne podvedome pritúli. Začnem ho výskať vo vlasoch a pri tom nasávam jemnú broskyňovú vôňu jeho vlasov.
"Ach Tori." povzdychnem si. Zrazu mi zazvoní telefón. Rýchlo ho vytiahnem z vrecka a opatrne zo seba odsuniem miláčika. Postavím sa a vybehnem pred chatku, kde telefón zodvihnem.

"Haló ?" ozvem sa neznámemu číslu.
"Haló ? Kto je tam ?" ozve sa z druhej strany chlapčenský hlas. Nemám ani poňatia ,kto to je.
"Ty voláš mne, nie ja tebe, takže by som sa to mal skôr pýtať ja." poznamenám.
"Volám sa Zane Nuwiako." predstaví sa.
"A odkiaľ máš moje číslo?" opýtam sa ho a premýšľam nad tým ,kde som to priezvisko už počul.
"Hľadal som svojho brata a všetci tvrdili ,že ho videli s tebou a dali mi na teba aj číslo." vysvetlí mi.
"Brata ?" stále nechápem.
"Áno, Toriho Nuwiakiho." potvrdí a mne obočie vystrelí dohora.
"Tori ? Tori je tvoj brat ?" skoro zakričím.
"Áno, poznáš ho ?" opýta sa ma.
"Hmm." potvrdím.
"Tak to potom budeš vedieť ,kde je teraz." začne vyzvedať.
"Nemám dôvod ti to hovoriť." odseknem.
"Nenechám ho napospas vlkom!" zavrčí do telefónu.
"Čože ?" podivím sa.
"Nerieš. Spýtam sa ťa znova a dúfam ,že posledný krát. Kde je Tori?" spýta sa ma vražedným hlasom.
"To nie je tvoja starosť." zavesím a pre istotu vypnem telefón.

/Tyr/

Ideme s Asirom mlčky lesom a mierne odbočíme z predošlého smeru.
"Kam chceš ísť ?" otočím vlčiu hlavu na Asira.
"Chcem byť chvíľu sám." zašeptá.
"Dúfam ,že ti nebude vadiť moja spoločnosť." prehovorím potichu. Zavrtí hlavu.
"Počuješ to ?" otočí sa na mňa Asir. Vždy mal lepší sluch ,než ja. Čomu sa diviť, ešte som si na svoje vlčie ja veľmi nezvykol.
"Hmm." započúvam sa a prikývnem.
"Čo tu vy dvaja robíte ?" ozve sa nám za chrbtom. Za vedno sa s Asirom otočíme a zbadáme dvoch vlkov. Jeden je väčší so srsťou zapadajúceho slnka a druhý má čierny kožuch s modrými odleskami.
"Môžem sa pýtať na to isté." poznamenám.
"To je fakt." kývne Kayn.
"Lepšia otázka by skôr bola, počujete to tiež ? Tie hlasy." vysvetlí Lil a otočí hlavu smerom kam sme sa chceli s Asirom vydať ,keď sme začuli tie hlasy.
"Hej, čo s nimi ?" spýtam sa.
"Ideme sa pozrieť ,kto to je, no nie ?" navrhne Asir.
"Tak fajn." prikývne Kayn. Obaja s Lilom pribehnú k nám a spolu s nimi sa vydáme za hlasy. Vyjdeme spoza kríkov a ocitneme sa na prekrásnej lúke. Zahľadím sa pred seba a zbadám Ravena vo vlčej podobe spolu s Aaronom, obkľúčených niekoľkými chlapcami asi tak v mojom veku z toho jeden je poriadne vytočený a krváca z poranenej ruky. Začnem sa pomaly blížiť k nim a ostatní sa ku mne ihneď pripoja. Už sme skoro pri nich ,keď jeden z nich prehovorí.
"Cedrik prestaň, spôsobíš len ďalšie nechcené problémy." povie držiac zraneného chlapca sa predlaktie.
V tú chvíľu nastúpime na scénu my a stojaci za Aaronom a Ravenom začneme vrčať samozrejme s naježenými chlpmi ,ktoré nás opticky zväčšujú.

/Loraj/

"Vieš Loraj, kedysi som ťa bral len ako bratovho kamaráta a neskôr za svojho žiaka ,no potom sa niečo zmenilo. Vyrástol si, zmužnel a začal si ma neskonale priťahovať. Hoci som sa tomu na začiatku bránil ,no stávalo sa to stále silnejšie. Už sa nedokážem držať ďalej." prehovorí ku mne potichu Aden ,no mne to do uší dolieha ako krik. Potom sa ku mne nahne a znova sa prisaje na moje pery. Pritiahne si ma za pás k sebe a natisne ma na svoje telo. Druhou rukou ma chytí za tvár a pohladí ma palcom po líci. Tentokrát to už nevydržím a do bozku sa zapojím. Jednu ruku mu vpletiem do vlasov ,zatiaľ čo druhou ho objímem okolo krku. Cítim ako sa pousmeje a následne mi prejde jazykom po perách. Na nič nečkám a pootvorím ústa. Aden vpláva svojím jazykom do mojich úst a prejde mi ním po vnútornej časti ďasien. Tlmene zavzdychám a cítim ako sa mi nahrnula krv do tvárí. On na to nijak nereaguje za čo som rád a posunie svoju ruku z môjho pasu pod lem môjho trička. Začne mi dochádzať vzduch ,a tak som nútený sa od jeho horúcich pier odtrhnúť.
"Si tak roztomilý, vieš o tom?" zasmeje sa Aden a pobozká ma na nos.

"Pozór!" Rozrazia sa dvere.
"Asir, Aaron! Čo sa Vám stalo? Raven?!" Vbehnem do predsiene.
"Nečum na mňa!" zavrčí naštvane Raven.
"Loraj ,čo tu robíš ?" prekvapivo na mňa zamrká Aaron.
"Isao." Vysvetlím jedným slovom.
"Kto je Isao?" spýta sa nechápavo Asir.

/Aaron/

Otočím sa a hneď zbadám dôvod. Štyria nebezpečne vyzerajúci vlci sa k nám pomaly približujú s neustálym vrčaním. V dvoch z nich spoznám Asira s Tyrom ,no tých druhých dvoch nepoznám i keď sú mi dosť povedomý.
"Čo tu tí robia?!" zavrčí Raven.
"Buď rád ,že sú tu." Káravo sa na neho pozriem.
"Čo to doprčic?! Ďalšie psiská?" ozve sa znova ten kretén.
"Cedrik, prestaň! Ukľudni sa! Pozri na svoju ruku. To ti nestačí?!" zadržiava ho Theo.
"Sklapni Theo! Za toto mi všetky tie príšery zaplatia!" zvreští Cedrik.
Vlci sa k nám začnú približovať a čím sú bližšie ,tým vyzerajú väčší. Všetci chlapci pre nami začnú cúvať. Samozrejme až na Cedrika ,ktorý odhodlane stojí a povýšenecky zdvíha hlavu.
"Cedrik neblbni a poď!" zakričí na neho Theo.
"Ani ma nehne!" zvreští naspäť.

Vlci sa postavia tesne vedľa nás a začnú zúrivo vrčať. Cedrik na moment zneistie a vidím ako sa v jeho očiach mihne strach. Mrknem na ostatných členov skupinky ,no tí sa už dávno dali na útek.
"To sú mi hrdinovia." Poznamenám výsmešne. Cedrik sa otočí a hneď ako zbadá ,že ostal sám nasleduje svojich spoločníkov.
"Nemyslite si ,že ste vyhrali." Naštvane k nám prenesie a už ho niet.
"Vďaka decká." Poškrabem Asira za uchom.
"Niet začo." Odpovedia mi všetci naraz a premenia sa. Konečne prídem na to kto sú tí dvaja. Pokiaľ viem sú to synovia dvoch členov rady ,no na ich mená si nespomeniem.
"Čo tu vlastne robíte?" opýtam sa ich.
"Práve som sa chcel spýtať na to isté." Povie Tyr.
"Tak začnem ja ,ok?" opýta sa Asir a všetci prikývnu.
"Boli sme v lese s Kirou a tým jeho." Usmeje sa záhadne.
"S tým jeho? Od kedy je Kira zadaný? Že sa nepriznal." Prehovorí zelenooký.
"Na to si ešte počkáte ale treba uznať ,že vkus má dobrý." Usmeje sa Tyr.
"Tak to som ešte zvedavejší." Pripojí sa k názoru zelenookého čiernovlasý. Raven zavrčí a tým na seba upozorní.
"A čo tu robíte vy?" zahľadí sa Asir na Ravena.
"Hľadal som Ravena ,no a našiel som ho tu s tými debilmi." Vysvetlím.
"A čo si tu robil ty?" otočí sa čiernovlasý na Ravena.
"Do toho ťa nič." Odvráti od neho Raven hlavu. Zaťahám ho za ucho a on sa na mňa zavrčí.
"Nemusíš byť hneď protivný." Zachmúri sa zelenooký.
"Kam sa vlastne teraz chystáte?" opýta sa Tyr tých dvoch ,pre mňa neznámych.
"Asi domov. Prečo?" odpovie zelenooký.
"Len tak." Mykne Asir plecami.
"Vlastne sa máme ešte zastaviť v paláci." Napadne čiernovláska.
"Ahá, tak to vám dúfam nebude vadiť ,keď sa pripojím." Chytí sa toho hneď Tyr.
"Nie, jasné ,že nie." Usmeje sa zelenooký.
"A čo ty Asir?" otočím sa na kamaráta.
"Netuším ,čo vy?" oplatí mi otázku.
"Hmm.. Ku mne predsa. Chceš sa pridať?" ponúknem mu s úsmevom.
"Jasné, vďaka." Oplatí mi úsmev.
"Aké my?" zavrčí Raven.
"Pokiaľ viem ešte si u mňa nebol." Zamrkám na neho. Zamračí sa.
"Tak fajn." Povzdychne si nakoniec.

/John/

Vybehnem von z lesa a premením sa. Les mi strašne chýbal ale ešte viac mi chýbajú ostatní. Prejdem ulicou okolo parku ,keď sa z neba spustí dážď. Ľudia okolo mňa začnú utekať ,aby sa čo najskôr schovali ,no mne príde tento lejak vhod. Zodvihnem hlavu a nechám kvapkám umývať moju tvár. Pomalým krokom sa vydám ďalej ulicou smerom k domu. Zrazu zbadám krčiacu sa postavičku na autobusovej zastávke. Má na sebe len tričko ,a tak sa samozrejme klepe. Opatrne k nej dôjdem a zistím ,že sa jedná o drobného chlapca. Vek si neskúšam odhadnúť ,keďže mu nevidím do tváre. Pomaly si vyzlečiem bundu a prehodím mu ju okolo pliec. Prekvapene zodvihne hlavu a bojazlivo sa na mňa pozrie. Teraz už môžem s istotou povedať ,že mu môže byť najviac šestnásť aj keď sa vsadím ,že mu je určite menej.
"Si v poriadku ?" nenapadne ma lepšia otázka na zahájenie rozhovoru. Mlčky sa na mňa pozrie a zavrtí smutne hlavou.
"Som John a ty?" predstavím sa mu a na oplátku žiadam jeho meno.
"Sawako." Zašepká tak potichu, že keby som nebol vlk tak to nezačujem.
"Máš krásne meno." Pousmejem sa na neho. Prekvapivo zodvihne hlavu a zadíva sa na mňa.
"Čo tu vlastne robíš tak sám? Pochybujem ,že tu čakáš na autobus." Opýtam sa ho opatrne. Sawakovi sa do očí nahrnú slzy a ostane mlčať. Mlčky ho objímem okolo ramien a pritisnem na seba. Neprotestuje a dokonca si oprie hlavu o moje rameno.
"Tak poď." Postavím sa a s miernym úsmevom k nemu natiahnem ruku. Váhavo sa jej chytí a nechá sa vytiahnuť na nohy.
"Máš kam ísť?" opýtam sa ho a následne svoju otázku ,keď zbadám slzy valiace sa z jeho krásnych čokoládových očí.
"Môžeš ísť ku mne ak chceš." Natisnem ho na svoju hruď a začnem ho hladiť po vlasoch. Objíme ma pevne okolo hrude a zaborí svoju hlavu do môjho ramena.
"Tak poď zlatíčko, ináč tu zmrzneš a ja s tebou." Prestanem ho hladiť. Pomaly sa ma pustí a vyčkávaco sa mi zahľadí do očí.
"Prepáč," zašepce smutne a skloní hlavu.
"Nemáš sa za čo ospravedlňovať hlupáčik," zasmejem sa a pobozkám ho do vlasov. Prekvapene zodvihne hlavu a mierne mi úsmev opätuje.
"Tak poď, nech veľmi nepremokneme." Vezmem ho okolo ramien a on sa ku mne mierne pritúli. Pousmejem sa a vbehnem aj s ním do dažďa. Pustím jeho ramená a tentoraz ho chytím za ruku. Rozbehnem sa smerom k domu mojich rodičov ,keďže ho nedokážem nazývať aj svojim a Sawaka tiahnem za sebou. Onedlho už stojíme pred dverami a ja vyťahujem kľúče. Rýchlo odomknem a pustím Sawaka dovnútra. Zavriem za nami dvere a prevezmem si od Sawaka svoju bundu.
"Poď ukážem ti svoju izbu." Usmejem sa a tiahnem ho k schodom. Za nedlho ho už vpúšťam do svojej izby a zatvorím za nami. Sawako ostane nerozhodne stáť na prahu a obzerať sa.
"Neboj." Pohladím ho po chrbte a pousmejem sa na neho. Mlčky sa na mňa pozrie a hneď stočí svoj pohľad do neurčita.
"Si celý premoknutý. Požičiam ti niečo na seba ,aby si neprechladol." usúdim a chytím ho za ruku. Dotiahnem ho k svojej posteli a posadím ho na ňu. Potom prejdem ku skrini a začnem sa v nej prehrabovať. Nakoniec z nej vytiahnem dlhší sveter a k nemu užšie ale zato teplé tepláky. Nezabudnem aj na teplé huňaté ponožky. Predsa len musí byť zmrznutý. Netuším ako dlho musel trčať v tej zime.
"Na." Podám mu s úsmevom oblečenie.
"Ďakujem." Pípne a skúmavo sa na oblečenie zahľadí.

/Tyr/

Dobehnem do paláca v doprovode Lila a Kayna a spoločne vbehneme do vnútra vo vlčej podobe.
"Lil, Kayn tak tu ste! Všade vás zháňam!" Dobehne k nám mladý chalan sotva osemnásťročný.
"Prepáč ,že meškáme Yuko. Zdržali sme sa ale hlavné je ,že sme teraz tu." Prehovorí ako prvý Kayn a premení sa. Lil ho hneď nasleduje a Yuko stočí svoj pohľad na mňa.
"Ahoj a ty si ?" skloní sa ku mne a pohladí ma medzi ušami.
"Nemali by sme ho upozorniť?" začujem ako šepká Lil Kaynovi. Ten len s úsmevom zavrtí hlavou.
"Nevideli ste princa Kiru ?" dobehne k nám nejaké dievča. Všetci nesúhlasne zavrtia hlavu.
"Ja áno ,prečo ?" konečne prehovorím aj ja.
"Kde je?" vyhŕkne udýchane.
"Prepáč ,ale to ti nemôžem povedať." Ospravedlním sa jej.
"Ako nemôžeš? Nikto z kráľovskej rodiny tu nie je a za tými snobmi z rady ísť nehodlám!" zamračí sa.
"Tým by som si nebol taký istý." Premením sa a Yuko aj s dievčaťom prekvapivo vygúlia oči.
"Oh prepáčte princ neušila som." Začne sa mi hneď dievča ospravedlňovať.
"To je v pohode," zasmejem sa, "čo si vlastne potrebovala?"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Katia Katia | Web | 18. prosince 2013 v 22:04 | Reagovat

Juhůůů *,* konečně!! :D chápu.. škola je děs... jsem taky v 9. třídě ^^

Co se týče povídky... dokonalá kapitola, tak jako ty zbylé... jsem zvědavá jak to půjde dál.. zvláště s tím novým prckem *,* ^^ :D
Jen tak dál :3 Hrozně moc ráda čtu tvé povídky :333

2 miku-a-asa miku-a-asa | Web | 24. prosince 2013 v 11:32 | Reagovat

Sme mimo ako nidky :D Asi si znova budeme musieť prečítať časti predtým lebo si moc nespomíname na veľa spotáv ale to nevadí :D SUper časť ;) Teším sa na pokračovanie :D

3 zubejda zubejda | 2. března 2014 v 21:12 | Reagovat

Ahoj budeš ešte pokračovaťje to super poviedka

4 marketa marketa | E-mail | 16. června 2014 v 18:37 | Reagovat

Ahoj :-) Povídka je nádherná. Moc se mi líbí. Budeš prosím pokračovat?
Fakt krásná, vtipná, dobře čitelná, ... a jiné pozitiva :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama