Forsit Amor - 5.kapitola

15. října 2013 v 20:23 | Dí de Fast |  Forsit Amor
Najprv som chcela túto poviedku z blogu úplne zmazať ,no minule som si ju po sebe čítala a rozhodla som sa ,že si zaslúži pokračovanie.



F.A- 5. kapitola

"Nie som roztomilý !" oborím sa na neho s horiacimi tvárami.
"Keď myslíš." Umlčí ďalšie moje protesty bozkom.
"Tak čo ? Už nebudeš odporovať ?" Odtiahne sa odo mňa a ja sotva popadám dych. Mlčky prikývnem.
"Tak vidíš." Zasmeje sa.
"Ja vidím perfektne ale ty už nebudeš." Zaškerím sa a hodím mu na hlavu moje tričko. Potom si rýchlo vyzlečiem tepláky a kým si ho stihne dať dole už si dopínam posledný gombík na nohaviciach.
"Agggr," sklamane zamrčí Yuuki a pri tom popotiahne. Len sa tomu zasmejem a navlečiem si tričko.
"A teraz k vám, miláčik." Prejdem k nemu a vlepím mu rýchlu pusu, na čo stojím pri dverách a škerím sa na vykoľajeného Yuukiho.
"Ty malá uke príšerka !" Vyskočí Yuuki a rozbehne sa ku mne. S tichým smiechom otvorím dvere a rozbehnem sa dolu schodmi s Yuukim v pätách.
"Nechytíš, nechytíš !" posmievam sa mu ,zatiaľ čo vybieham z vchodových dverí.
"Len počkaj !" zakričí za mnou a zrýchli. Nakoniec ma dostihne a chytí ma okolo pasu ,na čo sa so mnou zatočí.
"Už som sa zľakol ,že ti zatuhol sliz," poviem s vážnou tvárou a pretočím sa v jeho náručí ,aby som sa mu mohol dívať do očí. Za malú chvíľu sa mu v tvári vystrieda toľko výrazov, cez prekvapený, vykoľajený a nahnevaný až po zmetený a premýšľavý.
"Nezatuhol medvedík. Ak chceš môžem ti to dokázať.. v postieľke," dodá s vlčím úsmevom.
"Nie ďakujem." Zapriem sa mu rukami o hruď a sklopím hlavu. Okamžite zacítim vo vlasoch bozk a prekvapene zodvihnem hlavu. Yuuki toho okamžite využije a pozvoľna sa mi prisaje na pery. Trochu hanblivo mu bozk opätujem a po dlhšom váhaní ho rukami objímem okolo krku.
"Ehm, ehm." Ozve sa odkašľanie. Ihneď sa od Yuukiho odtrhnem a pozriem sa na dotyčnú osobu. Ako inak, je to Sailen. Yuuki ho mlčky prebodne pohľadom a ja skloním hlavu do Yuukiho hrude s rumencom na tvári.
"Čo chceš ?" zavrčí na neho Yuuki.
"Keď sa už ulievate zo školy, mohli by ste aspoň ostať vo vnútri ,nech vás nik nevidí," prehovorí pokojne a ja uznám ,že má pravdu. Nerád by som zajtra doniesol ospravedlnenku ,že mi bolo zle a nejaký spolužiak by ma bonzol.
"Má pravdu," zašeptám smerom k Yuukimu ,keď zbadám ,že mu na to chce niečo korenisté odseknúť.
"Fajn," zavrčí potichu.
"Yuuki, nebudeš ty náhodou vlkodlak ?" opýtam sa ho s vážnou tvárou.
"Nie, ja som upír !" prehlási vážne a na dôkaz svojich slov ma zahryzne do krku.
"Ty si cvok !" obviním ho a so zasmiatím ho od seba odstrčím.
"Ja ?" podiví sa.
"Nie, ten za tebou !" Zagúľam očami.
"Vidíš stromček, čo si miláčikovi zrobil ,že ťa považuje za cvoka ?" Otočí sa za seba Yuuki a začne hovoriť k stromu ,tak vážne ,že prepuknem v smiech. Sailen sa na nás s povzdychom pozrie a odíde do domu.
"Tak poď slniečko ideme sa napapať ,než mi tu praskneš." Vezme ma Yuuki do náruče. Prekvapene zhíknem a pevne sa ho chytím okolo krku. Yuuki ma odnesie až pred prah a tam ma pustí na zem ,aby mohol vybrať z vrecka kľúče. Yuuki odomkne a ako správny gentleman mi podrží dvere. Vojdem dovnútra a porozhliadnem sa po priestornej predsieni.
"Máte to tu pekné," zhodnotím.
"Som rád ,že sa ti tu páči. Počkaj až uvidíš moju izbu." Objíme ma zozadu okolo pása. Po menšom váhaní sa o neho opriem a pousmejem sa.
"To som zvedavý," poviem.
"Máš aj prečo." Pustí ma a chytí ma za ruku. Stisnem mu ju a rozbehnem sa za ním po schodoch. Yuuki ma dotiahne k jedným dverám a zakryje mi rukou oči. Počujem ako otvára dvere a spravím krok dopredu.
"Tadáá !" Pustí mi Yuuki oči a trochu odstúpi ,aby som mal možnosť všetko si prehliadnuť.
"Páni," vydýchnem. Jeho izba je nádherná. Tmavá plávajúca podlaha a na nej šedý perzský koberec. Steny svetlo modré s čiernymi zdobenými rohmi a tmavý drevený nábytok. V rohu zbadám čierne puzdro gitary a dokonca aj notes s piesňami. Ten ma zaujme asi najviac. Pribehnem k nemu a skôr ,než napadne Yuukiho ma zastaviť, schytím notes a posadím sa s ním na posteľ. S neskrývaním očakávaním ho otvorím a začnem nahlas čítať text jednej z piesní :

Pre tvoj smiech, len preň
s tebou navždy ostanem.
Do očí mi hľadíš,
pravdu skrývať viac nezvládnem.
Chcem povedať ti jedno, len jedno
a to ,že ťa milujem.

"To je nádhera," vydýchnem zasnene.
"Sú to len pokusy." Vezme mi Yuuki zošit z ruky.
"Čo blázniš ? Nič lepšie som nepočul. Zahraj niečo," požiadam ho.
"Tak dobre ,ale len pre teba." Vstane a vytiahne z puzdra svetlohnedú gitaru. Potom sa posadí vedľa mňa a otvorený notes položí pred seba. Vytiahne z gitary trsátko a zľahka nim prejde po strunách. So zatajeným dychom sledujem jeho prsty kĺzajúce sa po strunách a počúvam tú nádhernú melódiu. Najviac ma dorazí ,keď začne spievať tým svojim jemne chrapľavým hlasom. Má úžasný hlas.
"Nádhera," vydýchnem zasnene ,keď dohrá a položí gitaru.
"Tak to si zaslúžim odmenu, nemyslíš ?" spýta sa a v jeho orieškových očiach zaiskrí.
"Hmm. Tak dobre ,ale budeš mi musieť hrať častejšie." Zasmejem sa.
"Platí." Odsunie gitaru a objíme ma okolo pásu. Objímem ho rukami okolo krku a obtriem sa mu perami o tie jeho. Yuuki sa len usmeje a poriadne ma pobozká. Odtrhneme sa od seba až ,keď nám dôjde vzduch a ja ho hneď pustím.
"Si hrozne roztomilý." Usmeje sa na mňa a ja sčervenám.
"A takto ešte viac." Pobozká ma na čelo.
"Prečo ma vždy bozkávaš na čelo ?" opýtam sa ho.
"Niekde som čítal ,že bozk na čelo je ten najväčší prejav lásky," odpovie mi.
"Vážne ? To sa mi páči." Pousmejem sa.
"To som rád zlatíčko." Znova ma naň pobozká.
"Čo budeme robiť teraz ?" opýtam sa ho.
"Hmmm. Ja by som vedel čo robiť." Pobozká ma na krk a pri tom spokojne zabručí.
"Nič také." Chytím jeho hlavu a odtlačím ju od svojho krku.
"A čo by si chcel robiť ty?" spýta sa ma Yuu.
"Poďme na výlet," prehlásim spokojný so svojim nápadom.
"Na výlet?" Očividne ho to udiví.
"Presne tak. Na výlet," utvrdím ho vo svojej myšlienke.
"Tak to ,aby sme vyrazili." Zasmeje sa a vyskočí z postele. So smiechom ho nasledujem a začnem okolo neho nadšene poskakovať.
"A kam pôjdeme, Yuu ?" opýtam sa ho.
"No predsa tam ,kam nás cesta zavedie!" prehlási spokojne.
"Cesta ?" Nakrčím so smiechom obočie.
"No jasné. Predsa nepôjdeme pešo," utvrdí ma o svojom zdravom zdravom rozume.
"Máš vodičák?" podivím sa.
"Mám ho aj keď ho zatiaľ nemôžem používať," povie úplne pokojne.
"Nemôžeš ale ideme autom," spojím si to dohromady.
"Môžem šoférovať pod dohľadom dospelého a keďže tu teraz žiaden nie je, budeme musieť ísť sami." Usmeje sa na mňa ako neviniatko.
"Ty si sa zbláznil! To nemôžeme! Čo ak nás niekto uvidí ?! Alebo horšie ,čo ak nás zastaví polícia? Nad tým si nerozmýšľal?" prasknú mi nervy. Ten idiot si vážne neuvedomuje s čím sa zahráva.
"To si vždy takýto slušný? Tak fajn, pôjdeme autobusom." Povzdychne si.
"Predstav si, som. Nehodlám si spraviť zbytočné problémy," odseknem.
"Ale miláčik. Neurážaj sa mi hneď. No ták Flóó." Pritisne sa na mňa zozadu a objímajúc ma, ma bozkáva na líce.
"S tebou je to niekedy vážne na nevydržanie. Už ti niekto povedal ,že si otravný ?" povzdychnem si.
"No láska, že sa nehanbíš ma takto podceňovať. Samozrejme, som ten najotravnejší! A dokonca blázon!" potvrdí mi moje slová.
"Ale do teba," zašeptá mi zmyselne do ucha a následne ma doň uhryzne.
"Yuuki." zavzdychám a následne si vydesene pritisnem ruku na ústa.
"Ale miláčik.." Vezme moju ruku a oddelí mi ju od úst.
"Si vážne otravný," zamumlem snažiac sa skryť svoje červenajúce sa líca.
"Len pokiaľ ide o teba." Pohladí ma po boku.
"Yuuki, prestaň." Odtiahnem sa od neho a otočím sa čelom k nemu.
"Ty ma nemáš rád?" Spraví na mňa psie oči.
"Isteže mám, len..." Začnem sa hrať s rukávom trička a odkloním pohľad k zemi.
"Len?" zopakuje.
"Len na mňa ideš prirýchlo a ja sa bojím ,že niečo skazím," priznám a zahryznem si do pery. Neodvažujem sa zdvihnúť pohľad.
"Ty si môj hlupáčik," povzdychne si Yuuki a ja sa konečne odvážim zodvihnúť pohľad. Usmieva sa. Tak krásne sa usmieva. Ale prečo sa usmieva ? Som vážne zmätený. Zamračím sa.
"Už som sa bál ,že v tom bude niečo hrozné a pri tom to je taká drobnosť ,ktorá sa ani nedá nazvať problémom," vysvetlí mi s jemným úsmevom a objíme ma. Pritisnem sa k nemu a spokojne mu položím hlavu na rameno.
"Ľúbim ťa Flo," vyzná sa mi a pohladí ma nežne po vlasoch.
"Yuuki," vydýchnem. V očiach sa mi zalesknú slzy.
"Nechcel si ísť náhodou na výlet ?" napadne ho zrazu a s nadšením pribehne k skrini.
"Ehm?" nechápavo sledujem jeho počínanie.
"Predsa nepôjdem v pyžame." Poukáže na svoje nočné oblečenie a ja si konečne spomeniem na dôvod ,prečo sme sem vôbec prišli.
"Ahá," konečne mi všetko dôjde.
"Tak čo myslíš miláčik, v ktorej sa ti budem viacej páčiť ?" Ukáže mi dve košele. Jedna je strieborná a druhá zas zelená s na černavými rukávmi.
-Bez nej sa mi budeš páčiť najviac,- pomyslím si ,no nahlas nič nepoviem.
"Hmm... obe sú veľmi pekné ale keď si vezmeš tú zelenú budeme spolu ladiť. Tú striebornú si môžeš vziať nabudúce," rozhodnem nakoniec.
"Skvelý nápad medvedík," zasmeje sa a pretiahne si cez hlavu bielu dlhšiu košeľu a hodí ju na posteľ. Potom si začne sťahovať nohavice a celý čas sa díva na mňa. Sčervenám a rýchlo si prikryjem rukou oči. Počujem ako vedľa mňa niečo spadne a vzápätí ucítim drobný bozk na kĺboch ruky. Prekvapene zložím ruku z očí a stretnem sa s Yuukiho pohľadom. Zablúdim pohľadom kúsok nižšie a rýchlo zdvihnem pohľad späť do jeho očí ,v ktorých prebleskujú iskričky smiechu.
"B-b-ež sa obliecť," zakryjem si rukou oči a odstrčím ho od seba. Len sa zasmeje a postaví sa. Nenápadne od seba oddelím dva prsty a škárou sa dívam ako prechádza k skrini. Yuuki z nej vytiahne tmavo čierne nohavice ,vďaka bohu nie úzke, a začne sa do nich súkať.
"Už môžeš," povie a ja zložím ruku z očí. Yuuki sa zohne po košeľu a rozopne jej tri horné gombíky. Potom ju jednoducho pretiahne cez hlavu a jeden z gombíkov znova zapne. Zrazu mi zaškvŕka v bruchu.
"Vidíš! Ja som vedel ,že som na niečo zabudol! A to sme sa sem prišli naraňajkovať!" plesne sa Yuuki do čela a následne sa rozosmeje.
"Neviem ,čo je na to také zábavné," urazím sa a s nafúknutými lícami sa od neho odvrátim.

"Ale bublinka moja jediná, neurážaj sa mi." začne ma Yuu pusinkovať na tvár.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 miku-a-asa miku-a-asa | Web | 19. října 2013 v 16:11 | Reagovat

zaltí sú :3
tešíme sa na pokračovanie  a super lay :D

2 Yumi-chan15 Yumi-chan15 | Web | 1. listopadu 2013 v 10:41 | Reagovat

Ahoj^^
Máš u mě hotovou objednávku na grafiku, tak si ji vyzvedni.

3 market market | E-mail | 16. června 2014 v 21:12 | Reagovat

:-D Velmi zajímavá povídka, rozjezd je zatím skvělý :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama