♫♦-XXXXIV-♦♫

15. června 2013 v 13:14 | Dí de Fast |  Vlk Samotár - P
Toto je snáď najdlhšia poviedka akú som kedy písala. Má už cez 40 dielov ,no ešte stále nie je koniec a ani tak skoro nebude :D Počítam aspoň s takými 15 stranami ,keďže podľa mojej osnovy ,ktorú som k tejto poviedke vytvorila ostáva ešte aspoň 5 nessplnených bodov a otázka či sa dajú Aaron a Raven vôbec dokopy.
Ale späť k tejto časti. Nič nové sa v nej zas tak nestane aj keď Zack je čím ďalej tým viac obľúbený a Kira sa obáva. O Markovi zatiaľ nič neprezradím hádam len to ,že za ten koniec s ním ma asi ukameňujete. Takže príjemné čítanie a ja sa idem skryť *zakraje sa dekov, aby nebola vidieť*


Vlk Samotár XXXXIV.

/Kira/

Do triedy vojde učiteľka a všetci sa postavia. Ja ako vždy, poslední.
"Akemi ? To ste už tak lenivý ,že sa nevládzete ani postaviť ?" osloví ma učiteľka.
"Aspoň viete ,jak sa na vás teším." uškrniem sa a trieda vybuchne v smiech.
"Takže dnes máte vtipnú náladu ? Tak to poďte k tabuli ,nech sa môžem zasmiať tiež." vyvolá ma hneď učiteľka. Vezmem si z lavice žiacku a ukážkovým hodom pristane na katedre. Potom sa postavím a s úsmevom sa postavím pred tabuľu.
"Tak a teraz mi povedz ,čo si pamätáš zo včera." vyzve ma.
"Nóó, včera som bol v škole ale to je nepodstatné. Potom som bol rodičmi a nakoniec som šiel vonku s partiou." začnem rozprávať.
"Tým včera, som myslela na včerajšej hodine. Váš osobný život ma vôbec nezaujíma." poopraví sa učiteľka.
"Mnóó, včera ste mali tú hnusnú blúzku ,ktorá vám vôbec nepristane ,takže sa ani veľmi na výklad sústrediť nedalo." uškrniem sa.
"Akemi! Láskavo hovorte k téme. Keďže vás včerajší výklad zaujal môžete nám ho stručne pretlmočiť." buchne pravítkom po stole.
"Iste. Čo sme to vlastne včera brali ?" opýtam sa len tak mimochodom.
"A dosť! Sadnúť, máte za 5." rupnú jej očividne nervy a ja sa s totálnym kľudom posadím.
"Si zabil, brácho." buchnem si päsťou s Levisom a mrknem na Tori, ktorý sa na mňa prekvapene pozerá. Hneď ako mu pohľad opätujem, sčervená a rýchlo sa otočí späť k tabuli.
"Och, je tak roztomilý." vzdychnem potichu.
"Óóó, niekto je v tom až po uši." zasmeje sa Levis. Rýchlo vezmem knihu a trepnem ho s ňou po hlave.
"Akemi! Vy možno rozum nepotrebujete ale pán Forest určite áno." okríkne ma hneď učiteľka.
"Bohužiaľ ho už dávno stratil." znova sa posadím a odložím učebnicu.
"Len som povedal ,že sa zabuchol." poviem a ja ho zavraždím pohľadom.
"Debil !" skríknem a začnem ho škrtiť.
"Láskavo prestaňte spolužiaka škrtiť ! Toto je hodina nie blázinec ! A vy pán Forest, to ste už rovno mohli povedať ,kto sa mu páči." ja ho asi fakt zabijem.
"No tak fajn. Kirovi sa páči.... nie smrť." preskočím lavicu a vrhnem sa na neho tak ,že obaja skončíme na zemi a ja držím lakťom Levisovu tvár na zemi.
"Obaja sa láskavo upokojte. A aby sme mohli v pokoji pokračovať v hodine, obaja von. Snáď sa aspoň za dverami budete chovať slušne." vykáže nás učiteľka. Postavím sa z Levisa a za ucho - a to doslova - ho vytiahnem zo zeme a dotiahnem k dverám. Tie potom otvorím a sotím ho za ne. Zatvorím sa za nami dvere a hneď na neho skočím a chytím ho pravým hákom pod krk.
"A to malo znamenať čo ?" spýtam sa ho.
"To malo byť postrčenie. Nechápem ,prečo sa mu už konečne nepriznáš." zasýpa a chytí mi ruku. Pustím ho a posadím sa na lavičku pred skrinky. Levis sa posadí vedľa mňa a zahľadí sa na mňa.
"Bojím sa." priznám.
"A čoho ?" asi nečakal takúto odpoveď.
"Odmietnutia." povzdychnem si.
"Prečo myslíš, že ťa odmietne ?" opýta sa ma.
"Som predsa vlk a dokonca princ. Mimo to príde mi strašne slušný, určite nebude chcieť ,aby ho niekto taký ako som ja skazil." zahľadím sa do boku.
"Si idiot ,keď si to myslíš. Ty si si nevšimol ako sa vždy červená ,keď sa na neho pozrieš ? Alebo ako sa zakoktá ,keď s tebou hovorí ? Buď má nejakú vážnu poruchu ,alebo je v tom tak ako ty, až po uši." drgne do mňa a donúti ma pozrieť sa na neho.
"Aspoň to skús." dodá a ja sa pousmejem.
"Tak fajn." prikývnem.
"Ale potom chcem podrobné info a hlavne s pusou nakoniec." mľaskne a ja sa zasmejem.

/Zack/

Jak neznášam školu. Zase som stredom pozornosti a to som len prešiel bránou.
"Ako môže byť tak sexy ?" začujem klebetenie nejakých báb stojacích pri strome neďaleko.
"Ani sa nedivím ,že po ňom všetci šalejú." ozve sa ďalšia.
"A ten zadok." ok, viac už počuť nepotrebujem. Okamžite zrýchlim krok a tie tri fanynky nenapadne nič lepšieho než ma sledovať.
"Nechápem ako môžu byť také trápne. Normálne toho chalana ľutujem." začujem ďalší dievčenský hlas a prekvapene sa otočím. Stojí tam drobná hnedovláska v pestrofarebných teniskách a rozpráva sa s o trochu vyššou čiernovláskou v tmavo zelenej dlhšej sukni.
"Tak to ,aby sme mu pomohli." odpovie jej čiernovláska a obe pribehnú ku mne.
"Ahoj ty si tu nový ,že? Som Masaya, teší ma." predstaví sa mi hnedovláska.
"Ja som Shizen. A ty ?" opýta sa ma druhá.
"Som Zack." prezradím im svoje meno a obidvom ponúknem rameno. Obe sa doň so zasmiatiam zavesia a spolu sa vydáme do školy. Otvorím im dvere od školy a nechám ich prejsť prvé.
"Odkiaľ si sa vlastne prisťahoval ?" spýta sa ma Masaya.
"To je zložité. Nemôžeš spresniť otázku ?" neviem ako odpovedať.
"Sťahoval si sa viackrát ?" dopne to Shizen.
"Vlastne toto je druhé miesto do ktorého som sa prisťahoval." odpoviem.
"Koľkák vlastne si ?" opýta sa ma tentoraz Shizen.
"Prvák." poviem.
"Takže si mladší než my. Sme druháčky." usmeje sa Masaya.
"Koľko má vlastne druhý ročník tried ?" spýtam sa pre zmenu ja.
"Dve." odpovie mi Masaya. Tak to potom nechodia do triedy s Markom.
"Prečo ?" nedá to Shizen.
"Môj brat teraz nastúpil do druhého ročníku." vysvetlím.
"Aha, tak to potom musel nastúpiť do vedľajšej triedy." potvrdí mi Shizen to ,čo som si myslel.
"Ty, Zack. Nekamarátiš sa len tak náhodou s Koem ? Chodíte spolu totiž do triedy." napadne zrazu Masayu. Popremýšľam ,no nikto s takým menom ma nenapadne. Aj keď je dosť možné ,že sme fakt spolužiaci. S nikým som sa nezoznamoval ,takže fakt netuším ich mená.
"Hmm, nie prečo ?" popravde fakt netuším prečo sa o to tak zaujíma.
"No vieš.." začervená sa Masaya.
"Páči sa ti ?" opýtam sa jej narovinu. Masaya len mlčky prikývne.
"Vsadím sa ,že aj ty jemu." pripojí sa do toho Shizen.
"To určite." podceňuje sa.
"Kým to neskúsiš, nevieš." podporím Shizenin názor.
"Čo keby si sa zahrala na tajnú ctiteľku a podstrčila mu nejaký ten zamilovaný papierik." napadne Shizen. Masaya sa zatvári vydesene ,no potom vyzerá ,že nad tým premýšľa.
"Tak fajn, ale pomôžete mi vymyslieť čo naň mám napísať." súhlasí.
"Ok. Potom by sme mu to mohli vhodiť do skrinky alebo ešte lepšie, dá mu to Zack!" pokračuje v nápadoch Shizen.
"Ale nemusím sa na to podpísať ,že ?" uisťuje sa.
"Nemusíš. Poviem ,že mi to dala nejaká baba ,čo som stretol na chodbe." mrknem na ňu.
"Dobre. Vďaka." usmeje sa konečne Masaya. Pousmejem sa a zamierim k svojej triedy ,čo je na opačnej strane ako idú baby.
"Tak cez prestávku." mávnem im.
"Cez prestávku." zakričia naraz a s kývaním odbehnú za roh. Zakrútim nad nimi so smiechom hlavou a vojdem do triedy v ktorej to už doslova šumí. Položím si tašku do lavice vedľa Aarona a porozhliadnem sa po triede. Ktorý z nich môže byť ten Koe ? Musím sa na to spýtať Aarona.
"Aaron ?" oslovím ho.
"Čo je Zack ? Vyzeráš zamyslene." otočí sa na mňa Aaron prekvapene. Posadím sa vedľa neho a zahliadnem ako sa k nám otočí aj Loraj.
"To nič. Len potrebujem zistiť ,kto je Koe." objasním im to potichu.
"Koe ? To je ten tmavovlások čo sedí pred Jane." kývnem hlavou k radu pri okne. Musím uznať ,že Masaya má fakt vkus. Kebyže nechodím s Koronem možno by som sa o neho aj snažil. No predstavte si - stredne vysoká postava, mierne vypracované svaly na rukách, tmavo čokoládové vlasy končiace do červena a sýto modré oči.
"Prečo ťa to tak zaujíma?" spýta sa ma Loraj.
"Ále, len tak." pousmejem sa a premýšľam ,kedy mu chce Masaya podstrčiť ten lístoček.
"Čo máš za lubom ?" podozrivo si ma Aaron premeria.
"Ja ? Nič." zamrkám riasami.
"Len aby." otočí sa Loraj späť k tabuli ,keďže zazvoní a dovnútra vojde triedy učiteľ.

/Mark/

Celú školu mám pocit ,že sa niečo stane ,no nedokážem prísť na to čo. Musím sa čo najskôr spojiť s bratmi. Ešte ,že je konečne posledná hodina. Salim dnes nie je v škole ,takže môžem pokojne premýšľať. Nie žeby som bol rád ,že tu nie je ,no keby tu bol snažil by som sa ho celý čas rozptyľovať a celý čas v škole by som s ním prekecal.
"Mark si v pohode?" otočia sa ku mne dvojčatá.
"Som neboj, len mám blbý pocit." zverím sa im.
"Nebo, je to len pocit." povzbudí ma Mike.
"No ja neviem.." ošijem sa.
"Nemusí to byť zas také hrozné." skúsi to tentokrát Yori.
"Dúfam." povzdychnem si. Tí dvaja na to nič nepovedia a otočia sa späť k učiteľke. Nedivím sa im. Táto na nich dosť sedí. Celú hodinu presedím ako na tŕni. Zachráni ma až zvonenie ohlasujúce koniec školského dňa. Rýchlo sa pobalím a vyskočím. Na nič nečakám a idem sa prezuť. Sam vybehne za mnou ,no nereagujem na jeho volanie. Rýchlo utekám k Zackovej triede a počkám pred dverami. Hneď ako z nej vyjde, popadnem ho za ruku a tiahnem ho pred školu.

"Čo sa deje ?" spýta sa ma Zack vykoľajene a zaradí sa vedľa mňa. Neodpovedám a zrýchlim.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa


Komentáře

1 miku-a-asa miku-a-asa | 15. června 2013 v 20:44 | Reagovat

Ty si koleduješ o to aby ťa niekto uškrtil !!
Prečo musíš výdykončiť tak napínavoooo :D Rýchlo ďalší diel :D

2 Satiras Satiras | 23. června 2013 v 22:15 | Reagovat

Omlouvám se dlouho jsem tu nebyla. Ale tahle kapitola no nemám slov.... Jsem zvědavá co se stalo takhle končit je mučení :-(. Doufám, že další díl napíšeš co nejdřív. :-)

3 KATKA KATKA | 7. července 2013 v 8:07 | Reagovat

měla jsem problémy s počítačem tak jsem dlouho nepsala ale potřebuji další dávky ;-)

4 Bella Bella | 8. července 2013 v 23:46 | Reagovat

Na tyto stránky jsem narazila včera a píšeš úžasně, mám hrozně ráda vlky a tvé povídky se mi moc líbi. Doufám, že bude brzo pokračování  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama