◄Záhada vlka XVI.►

13. května 2013 v 15:19 | Dí de Fast |  Záhada vlka - P
Zitt sa nám začína zbližovať, Jake sa bojí a Naokimu ide o život..

Záhada vlka 16.časť
/Jake/
Mlčky ležím v Saiovom náručí a tisnem sa k jeho hrudi. Divím sa ,že sa prestal pýtať ,no to dosvedčujem tomu ,že má o mňa strach a nechce to riešiť ,keď som zranený.
"Sai ?" oslovím ho.
"Hmm." pobozká ma na líce.
"Nebudem musieť ostať celý deň v posteli ,že nie ?" vykúzlim tie najlepšie psie oči aké zvládnem.
"Hmm, aspoň dnes láska. Ten krk nevyzerá veľmi dobre ,mimo to ,musíš si odpočinúť." pohladí ma po tvári a ja privriem oči. Povzdych.
"Fakt musím ?" smutne sa na neho pozriem.
"Musíš ale neboj, budem ti celý čas robiť spoločnosť." žiarivo sa na mňa usmeje.
"Tak fajn." oplatím mu úsmev.
"Vlastne som sa ťa ešte chcel spýtať... ostatní... no...oni.. vedia ,že.." neviem ako pokračovať ako som nesvoj.
"O tom ,že ten vlk si ty ? Nie, myslel som ,že im to budeš chcieť povedať sám." upokojí ma.
"Aha. Vďaka. Máš pravdu, chcem ale nie teraz. Čo ste im vlastne povedali ?" spýtam sa ho.
"Že to ,no vlastne ty aj keď o tom nevedia, je ten zranený vlk a je to ten istý ,ktorý nám pár krát zachránil kožuch. Viac už nevedia, vlastne až na to ,že prespím u teba. Síce sa pýtali prečo to všetko, no zas všetko vedieť nemusia." usmeje sa a na mojej tvári sa tiež vykúzli menší úsmev.
"No ták Kimi ,tam nesmieš !" začujeme z vonku hlas Tora a obaja spozornieme.
"Sai ? Čo teraz ?" vyplašene sa pritisnem k Saiovi.
"Neboj, to bude dobré. Aspoň sa ti bude musieť Toro ospravedlniť za všetko to popychovanie a narážky." ukľudňuje ma a spolu so mnou sa posadí a pritisne si ma k sebe. Uľahčene sa o neho opriem a pripravím sa na najhoršie. Dvere sa náhle rozrazia a dnu vbehne vlk- Kimi. Toro vbehne hneď za ním a chytí ho okolo krku.
"Aspoň by ste mohli zatvoriť dvere." podotkne Sai. Obaja po nás okamžite strelia pohľadom a prekvapením sa im rozšíria zreničky. Toro sa spamätá ako prvý a pustí sa Kimiho ,aby mohol zatvoriť dvere. Kimi sa zatiaľ premení a posadí sa oproti nám dvom. Toro sa k nemu ihneď pripojí a ako som čakal hneď vysloví dlho očakávanú otázku.
"Čo to má znamenať ?"
"Čo myslíš ?"
"Práveže neviem. Tak hodláte nám to vysvetliť ?"
"V jednoduchosti je krása, no nie ? Takže vám to vysvetlím jednoducho a je na vás ako to pochopíte alebo skôr ,či to vôbec pochopíte. Som vlk." vezmem to do vlastných rúk.
"Počkať, takže ten zranený vlk si ty ?" dopne to aspoň Kimimu. Na to ,že je ešte len dieťa je až veľmi inteligentný.
"Myslíš ?" natočím hlavu ,aby videl obväz.
"Takže všetky tie tajnosti... to kvôli tomu ?" konečne sa ozve aj ten zarazenec Toro.
"Noo.. tak celkom."
"Môžeme ?" ozve sa klopanie a v dverách sa objaví Kaoruova hlava.
"Jasné, poďte." kývnem a dovnútra vojde Kaoru a tesne za ním sa drží Zitt vo vlčej podobe. Hneď ako ma zbadá o nič sa nestará a skočí na gauč vedľa mňa. Okamžite si ho vyzdvihnem na nohy a on mi oblizne tvár.
"Oh, Zitt. Poď sem." pritisnem ho k sebe a pobozkám ho na ňufák.
"Vďaka Kaoru." usmejem sa na neho. On vie za čo mu ďakujem. Za to ,že sa postaral o Zitta.
"Nemusíš ďakovať, bolo mi potešením." oplatí mi úsmev.
,Je veľmi milý.' pošle mi Zitt svoje myšlienky.
,Páči sa ti ?' prejdem tiež na myšlienkovú konverzáciu.
,Ja neviem. Aké to je ,keď sa ti niekto páči ?' opýta sa ma.
,To je ľahké. Vždy keď vidíš toho kto sa ti páči začneš sa červenať. Vždy keď naň pomyslíš objaví sa ti úsmev na tvári. Keď naň pomyslíš, všetko sa ti hneď zdá krajšie. A keď ste spolu vieš ,že by si takto dokázal zotrvať už navždy.' pokúsim sa mu to vysvetliť. Na to už neodpovie a stočení na mojich nohách sa zahľadí na Kaoru.
/Zitt/
Takže to je ten pocit ? Fakt sa mi páči ? Mlčky sa na neho zahľadím a on sa na mňa usmeje. V tú chvíľu som rád ,že som vlk ináč by som bol červený až na chrbte.
,Kaoru ?' oslovím ho.
'Áno vĺčik ?' pousmeje sa.
,Ja len..to...vlastne nič.' vlastne ani neviem ,čo som chcel povedať.
"Prečo si nám to nepovedal už na začiatku ? A čo sa vám vlastne stalo ? Takže ten druhý vlk ,čo nás zachránil si bol ty ?" vyhŕkne ten starší chlapec ,ktorého meno si nepamätám, na bračeka fúru otázok.
"Jednoducho povedané nemohol som. Áno bol, divím sa že ste na to neprišli aj keď to jak ste k nám potom druhom útoku nabehli... Sai nechceš to radšej vysvetliť ty ?" začne braček vysvetľovať ,no nakoniec sa bezradne otočí na toho jeho.
"Vysvetlenie je jednoduché. Jake a ja spolu chodíme." odpovie Sai na jednu z otázok. Na tvári toho veľkého sa zjaví prekvapenie ,ktoré doslova hraničí s vydesením a ani ten malý už neudržiava vážnu tvár.
/Jake/
Zrazu mi zazvoní mobil. Vytiahnem ho a zamračím sa. Neznáme číslo. Mám zlý pocit. Zodvihnem to a priložím mobil k uchu.
"Haló ?" ozvem sa.
"Jake ?!" ozve sa na druhej strane vystrašený hlások ,ktorý veľmi dobre poznám.
"Nao ? Čo sa stalo ?" začínam sa plašiť aj ja. Zitt hneď ako začuje jeho meno urýchlene zodvihne hlavu a pozrie sa na mňa s vydesením pohľadom.
"Ja...ja...Teuki...to... oni zistili, že je nažive a ostaní nie...prosím pomôž...Jake ja sa bojím." trhavo sa nadychuje a občas zasykne.
"Pokoj Nao. Kde ste ? A čo je s Teukim ?" snažím sa zachovať pokoj aj keď ma stále viac hryzie ten zlý pocit.
"Ja neviem. Najprv nás vliekli cez les, no potom nám zaviazali oči. Počul som len potok a potom sa začal sťažovať vzduch. Ťažko sa tu dýcha a neviem kde je Teuki. Počul som ho kričať. Jake ja sa bojím !" počujem ako má na krajíčku. Keď začne plakať len to zhorší. Podľa toho čo hovorí je niekde zatvorený a dochádza mu vzduch.
"Neboj Nao. Za chvíľu som tam ,hlavne neplač dobre. Sprav to kvôli mne." snažím sa ho upokojiť.
"Tak...tak dobre... prosím...rýchlo...hlavne nájdi T-te-teukiho." zakašle a potom sa ozve hluchý tón.
"Čo sa stalo ?" spýta sa ma Sai. Pozriem sa na neho vydesením pohľadom a začnem sa zdvíhať z pohovky. Sai ma hneď chytí a posadí ma naspäť.
"Jake, čo sa stalo ?" opýta sa ma znova.
"Ja...ja musím ísť. Nao..on..on je v nebezpečí." začnem sa znova zdvíhať.
"Mal by si ležať. A kto je vlastne ten Nao ?"zase ma stiahne k sebe.
"Jeden kamaráť. Volal mi. Jeho a jeho brata uniesli tí istí lovci ,čo vás vtedy napadli, musím mu pomôcť." postavím sa a pribehnem k dverám. Srdce mi bije ako splašené.
,Idem s tebou.' ozve sa mi v myšlienkach Zitt. Zahmlieva sa mi pred očami ,no snažím sa to veľmi nevnímať. Sai ako keby to vycítil, pribehne ku mne a na poslednú chvíľu ma podoprie.
"Ty ostaneš pekne tu a ja sa posnažím a skúsim ich nájsť, dobre ?" objíme ma Sai okolo pásu a odvedie ma späť k pohovke na ktorú ma posadí. Je mi tak zle ,že ani neprotestujem.
"Ja tam musím. Zitt, poď sem." chabo zaprotestujem. Zitt ku mne hneď pribehne a podoprie ma.
"Nikam nejdeš." zamračí sa Sai pohladí ma po hlave.
"Sme smečka. Pôjdeme s tebou ale najprv si trochu odpočinieš." zapojí sa do toho Kaoru.
"Ale to už bude neskoro." zatvárajú sa mi oči.
"Tak si aspoň hodinku pospi. Sľubujem ,že ťa potom prebudím." položím si hlavu na Saiove rameno.
"Tak fajn. Ale fakt len hodinu." povolím nakoniec.
"Neboj." uloží ma Sai na pohovku a zakryje ma dekou.
"A vy všetci von ,potrebuje pokoj." vyženie všetkých Sai. Zatvorím oči a ani sa nenazdám a spím.
/Zitt/
,Kaoru ?' otočím sa na neho ,keď sme za dverami.
,Čo je maličký ?' kľakne si ku mne.
,Však za hodinu vyrazíme ?' spýtam sa ho a cítim ako sa mi trasie hlas.
,Neboj, za hodinu už budeme pekne pripravený bežať kam nám Jake povie.' upokojí ma.
'Tak fajn.' obtriem sa o neho a on ma za to pohladí po hlave.
"Nechceš si odpočinúť ? Určite si unavený." opýta sa ma tentoraz normálne.
,Trochu.' priznám.
"Tak poď. Aspoň ti ukážem moju izbu." zasmeje sa Kaoru a vezme ma na ruky. Opriem sa o neho a nechám sa niesť do schodov. Kaoru potom otvorí dvere a spoločne sa ocitneme v svetlo modrej izbe s bielou drevenou podlahou a tmavým čerešňovým nábytkom. Jednoducho nádhera. Sai ma položí na posteľ a posadí sa do tureckého sedu vedľa mňa.
"Nechceš sa premeniť ? Nemusíš sa báť, nikto sem nepríde." pohladí ma medzi ušami.
"Nóó..ja neviem." nesnažím sa zakryť svoje obavy.
"Tak počkaj." postaví sa Kaoru a pribehne k dverám. Nechápem čo robí ,kým nezačujem ako otáča kľúčom v zámke.
"Tak a teraz sa už môžeš bez obáv premeniť." usmeje sa a znova si sadne vedľa mňa. Poslúchnem ho a premením sa.
"Povedal ti už niekedy niekto ,že si nádherný." usmeje sa na mňa Kaoru. Ako na povel sčervenám a nesúhlasne zakývam hlavou.
"To sa divím ,pretože si prekrásny." pohladí ma po tvári a ja sklopím pohľad.
"Môžem ?" opýta sa ma. Nechápem na čo sa pýta a tak len prikývnem. Kaoru sa ku mne nahne a objíme ma. Objímem ho rukami okolo krku a opriem si čelo o jeho rameno.
"Zitt?" osloví ma.
"Áno ?" konečne sa odvážim prehovoriť nahlas.
"Je úžasné počuť tvoj hlas." pobozká ma do vlasov. Odtiahnem sa od neho a pozriem mu do očí. Kaoru sa ku mne skloní a obtrie sa perami o tie moje. Zatlačím rukou do jeho hrudi a skloním hlavu.
"Mal by si si pospať. Nechcem ,aby si bol unavený ,keď sa vydáme na cestu. Neviem kam ideme a tak ani len netuším ako dlho to bude trvať ,takže by si si mal pospať teraz ,keď ešte môžeš." povie mi.
"Tak fajn." zvolím ,no nijak sa nehnem. Kaoru si len povzdychne a zatlačí do môjho ramena čím ma donúti ľahnúť si. Potom ma zakryje dekou a ľahne si na bok vedľa mňa. Pousmejem sa a v pokoji zavriem oči. Kaoru ma začne hladiť po vlasoch a ja pomaly zaspím.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Obľúbená postava v poviedke Záhada vlka ?

Jake
Zitt
Kaoru
Sai
Toro
Kimi

Komentáře

1 miku-a-asa miku-a-asa | 13. května 2013 v 19:47 | Reagovat

Jujujumujujujujujujujuu :3 strašne super časť :D dúfame, že na pokračovanie nebudeme musieť dlho čakať :D :D

2 KATKA KATKA | 11. června 2013 v 9:10 | Reagovat

snad je stihnou zachránit mám o ně obavy :-)

3 Satiras Satiras | 23. června 2013 v 22:18 | Reagovat

Wau... Zitt je vážně sladkej :D nemůžu si pomoct. Těším se na další kapitolku. Doufám, že vyrazí co nejdřív a podaří se jim je zachránit. Je kolem nich hodně tajemství a těším se na jejich postupné okdrývání :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama