◄Záhada vlka XV.►

30. března 2013 v 20:55 | Lady de Fast |  Záhada vlka - P
Tak a po dlhej dobe je tu pokračovanie :D Dúfam ,že ste na mňa nezabudli :D Užite si čítanie ;))

Záhada vlka 15.časť
Prebudím sa a okamžite ucítim pichľavú bolesť v krku. Malátne otvorím oči ,no všetko je zamlžené.
"Už si sa prebral ? To je dobré. Všetci sa tu o teba báli. Sai dokonca celý čas sedel pri tebe a odmietal od teba odísť. Chudák v noci vôbec nespal. Celé dva dni pri tebe sedel a držal ťa za labku. Bol hrozne unavený a tak som ho odtiaľto vyhodila ,nech sa trochu prespí." pohladí ma po hlave. Unavene sa na ňu pozriem a snažím sa zaostriť. Za chvíľu sa mi to podarí a ja sa porozhliadnem po izbe.
"Bolo by lepšie keby si sa premenil ,nech ti to môžem poriadne ošetriť a skontrolovať ,či je to dobre zašité a zaceľuje sa to." prehovorí ku mne znova. S námahou sa premením a pokúsim sa posadiť. Vydvihnem sa na lakťoch ,no hneď sa mi podlomia a ja bezvládne spadnem do perín. Žena ku mne hneď pribehne a začne mi kontrolovať krk a hruď.
"Vyzerá to už lepšia ,ale nemal by si sa najbližších dvanásť dní premieňať ,inak ti popraskajú stehy a poputuješ do nemocnice." upozorní ma. Kývnem ,že som ju počul. Na viac sa nezmôžem. Oči sa mi začnú mimovoľne zatvárať a ja zaspím sladkým bezbolestným spánkom. Zobudím sa a cítim sa o poznanie lepšie. Otvorím oči a opatrne sa posadím. Nikde nikto. Dokonca ma už zas tak veľmi nebolí krk. Zrazu sa dvere otvoria a dovnútra vojde Sai. Hneď ako ma zbadá, pribuchne dvere a pribehne ku mne.
"Miláčik ešte by si nemal vstávať. Som tak rád ,že si v poriadku, teda až na ten krk. Hrozne som sa o teba bál." opatrne ma k sebe privinie a pobozká ma do vlasov.
"A čo tvoja noha ?" opýtam sa ho.
"Je to len škrabnutie, dôležitejší je tvoj roztomilý kŕčok." usmeje sa.
"Čo je s ostatnými ?" spýtam sa ho.
"Kaoru aj Zitt sú v poriadku. To mi pripomína ,že sa musíme porozprávať." zvážnie. Mlčky prikývnem.
"To ty si bol predtým ten druhý vlk ,že ?" začne otázkou.
"Áno." nemá cenu to zatajovať.
"Prečo si mi to nepovedal ?" spýta sa ma a zahľadí sa mi do očí.
"Nemohol som." poviem len.
"Prečo ?" nechápe.
"Sľúbil som to." odpoviem.
"Komu ?" položí Sai ďalšiu otázku.
"Zittovi." prezradím.
"To ma privádza k ďalšej otázke, kto je vlastne Zitt ?" opýta sa ma a ja sebou naľakane cuknem. Nemôžem porušiť sľub ,čo som mu dal.
"To ti nemôžem povedať. Je to ďalšia časť sľubu ,čo som mu dal. Nechcem zradiť jeho dôveru, veľmi mi na ňom záleží." povzdychnem si.
"A čo ja ? Záleží ti na mne ?" opýta sa ma.
"Viac než si myslíš." odpoviem popravde.
"Milujem ťa ,Jake." objíme ma okolo pasu a ja zodvihnem hlavu.
"Aj ja ťa milujem, Sai." usmejem sa. Sai sa hneď rozžiari a pritisne sa mi na pery. Obtočím mu ruky okolo krku a bozk mu náležite opätujem. Sai mi prejde jazykom po perách a ja ich s najväčšou radosťou rozdelím. Vkĺzne jazykom dovnútra a začne ma vybádať k spolupráci. Prepletiem si jazyk s tým jeho a tlmene mu zavzdychám do úst ,keď ma pohladí po vnútornej strane ďasien.
/Zitt/
So strachom sledujem ako brat padá k zemi a následne ako sa mu zatvárajú oči. Následne k nemu pribehne ten karamelový vlk a zohne sa nad ním. Hneď je odstrčený tou ženou ,čo ma ošetrovala a vezme ho do náruče.
"Rýchlo ho musíme vziať k nám ,inak vykrváca." prehovorí ,žena a rozíde sa smerom k stodole. Počkám až sa za ňou všetci rozbehnú a zaradím sa nakoniec. Kaoru sa ku mne pridá a mlčky ich nasledujeme.
"Neboj, bude v poriadku." upokojuje ma Kaoru. Mlčky kývnem ,no vo vnútri ma zožiera strach. Nezvládol by som ,keby mi zomrel aj on.
,Kaoru, mám strach.' ozvem sa mu v hlave.
"Neboj on je silný. Nenechal by ťa tu. Mimo to ,musíš mu veriť. On to zvládne." ukľudňuje ma a musím uznať ,že to pomáha. Dôjdeme až k tej stodole a muži otvoria veľké vráta. Žena tam hneď vbehne a položí Jakea do sena. Potom sa zohne k jeho krku a začne ho podrobne prezerať.
"Doneste vodu, handru, obväzy, ihlu a niť a hlavne rýchlo !" prikáže im žena. Muži sa hneď rozbehnú von zo stoly k menšiemu domčeku vedľa nej.
"Čo sa stalo ?" vbehnú do stodoly ostatní chlapci ,čo boli predtým u nás doma. Prikrčím sa a schovám sa za Kaoru. Ten sa na mňa otočí a oblizne ma.
"Teraz nemáme čas na vysvetľovanie. Sadnite si a mlčte !" oborí sa na nich hneď žena.
"To je ten druhý vlk ,nie ? Ten čo nás zachránil." pípne ten menší potichu.
"Áno to je. Kaoru ,čo sa tu stalo ?" otočí sa ten väčší na Kaoru ,ktorý je stále vo vlčej podobe.
"To je zložité." povzdychne si Kaoru.
"A ty si kto ?" pribehne ku mne ten malý. Vyplašene sa od neho odsuniem, prikrčím sa a omotám okolo seba svoj chvost ako ochranu.
"Kimi nechaj ho." zastane sa ma Kaoru a posadí sa vedľa mňa.
"Ty si Zitt ,však ?" otočí sa na mňa aj ten veľký.
"Ja som Kimi." zazubí sa ten malý a čupne si na zem.
"A ja Toro." pritiahne si ho ten väčší k sebe.
"Nechajte ho, nevidíte aký je z vás nesvoj." zatrhne im ďalšie vykecávanie Kaoru a premení sa. Potom sa posadí na zem do tureckého sedu a pohladí ma. Opatrne k nemu prídem a stočím sa mu na nohách. Kaoru ma hneď začne hladiť a škrabkať za uchom. Je to tak príjemné ,že skoro zabudnem na to ,že môjmu bračekovi hrozí vykrvácanie. Zodvihnem hlavu a pozriem sa ,kde leží. Všimnem si ako mu tá žena obmýva krk a jeden z mužov mu pridržiava ranu ,aby toľko nekrvácala. Ani som si nevšimol ,kedy sa vrátili.
"Sai nepobehuj tu takto ,len tu zavadziaš a hlavne a znervózňuješ." oborí sa na Saia žena. Sai odbehne s kňučaním k nám a posadí sa na zem.
"Neboj Sai, bude v poriadku , ver mi." snaží sa ho hneď Kaoru povzbudiť.
"Mám hrozný strach Kaoru. Je to všetko moja vina. Nemal som ho brať do lesa a už vôbec nie teraz ,po tom čo nás už dvakrát napadli lovci." povzdychne si a premení sa. Z očí sa mu hneď začnú spúšťať slzy a on zloží hlavu do dlaní.
"Neobviňuj sa toľko. Bola to náhoda. Kto mohol tušiť ,že sa tam objavia lovci práve vo chvíli ,keď tam budete vy ?" snaží sa ho Toro povzbudiť.
"Aj tak si to budem navždy vyčítať." fňukne Sai. Potichu sa postavím a pomaly k nemu dôjdem. Drcnem do neho ňufákom a tak ho donútim zodvihnúť hlavu. Sai prekvapene zamrká a utrie si rukávom slzy. Potom ma pohladí po hlave a objíme ma okolo vlčieho krku. Prekvapene sebou myknem ,ako mi je to neprirodzené a hlavne strach vzbudzujúce ,no navonok na sebe nedám nič poznať. Sai mi zmáča kožúšok slzami ako sa mu znova pustili z očí a párkrát fňukne. Pootočím hlavu a mrknem na Kaoru. To čo uvidím ma prekvapí. Kaoru doslova očami prebodáva Saia a v očiach má vpísanú takú žiarlivosť ,že by ju videl aj slepý. On žiarli ? Nechápem.
,Kaoru ?' oslovím ho v myšlienkach.
'Áno ?' vidím ,že sa naučil mi odpovedať aj v takejto podobe.
,Viem ,že je smutný ale zas také príjemné mi to nie je. Nemohol by si mu niečo povedať ?' opýtam sa ho a v jeho očiach prebleskne radosť. Ako môže byť teraz šťastný.
"Už by si ho mal pustiť Sai. Nepomôže ti ,ak ho rozpučíš. Mimo to, vyzerá to ,že za chvíľu bude slečna Wighinstonová hotová ,takže určite bude potrebovať pomoc s jeho prenosom." prehovorím k Saiovi a opatrne sa dotknem jeho ramena.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Obľúbená postava v poviedke Záhada vlka ?

Jake
Zitt
Kaoru
Sai
Toro
Kimi

Komentáře

1 Liliana Liliana | 31. března 2013 v 13:20 | Reagovat

Som rada, že sa Jake z toho dostal bez vážnbejších komplikácií a celkom rýchlo. :-) No musím uznať, že Zitta všetci odhalili dosť skoro. Sú to bystré hlavy. No to ako Kaoru žiarlil keď Sai objímal Zitta i keď vo vlčej podobe, bolo geniálne. Kaoru v tom musí byť až po uši :-D Myslím, že z nich bude pekný pár. Teším sa na ďalší diel :-)

2 miku-a-asa miku-a-asa | 31. března 2013 v 13:59 | Reagovat

Super diel :) chviľku nám trvalo než sme si spomenuli na minulí diel :D tešíme sa na ďalší diel :D

3 Widlicka Widlicka | 3. dubna 2013 v 3:41 | Reagovat

Hlavně že se z toho dostal, měla jsem o něj strach 8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama