◄Záhada vlka XIV.►

8. března 2013 v 16:50 | Lady de Fast |  Záhada vlka - P
Ďalšia časť poviedky Záhada vlka :D Nebola zverejnená na starom blogu ,takže dúfam ,že si ju prečítate :D Zároveň je to najnovčia časť poviedky a prvý diel napísaný a hneď zverejnený na tomto blogu ;))

•••
Záhada vlka 14.časť

/Jake/

Užívame si so Saiom čas strávení spolu a pozorujeme oblaky. Jedlo je už dávno zjedené a tak len ležíme a držíme sa za ruky.
"Dnes to bolo úžasné a vlastne stále je." usmejem sa a nesmelo sa nadvihnem na lakťoch. Potom sa nakloním k Saiovi a nežne ho pobozkám na pery. Sai sa tiež naddvihne a zapojí sa do bozku. Pohladí ma po tvári a ja mu rukou prejdem po hrudi. Odpojíme sa od seba a s úsmevom sa zahľadíme tomu druhému do očí.
"Pripomína mi to jednu nádhernú pieseň, teda aspoň jej začiatok a tú úchvatnú melódiu." prehovorí po chvíli Sai.
"Akú ?" usmejem sa zvedavo.
"Počkaj, pustím ti ju." vytiahne z vrecka mobil a chvíľu v ňom niečo hľadá ,než sa z neho spustí nádherná melódia a on ho položí na deku:

Right from the start
You were a thief
you stole my heart.

And I your willing victim
I let you see the parts of me
that weren't all that pretty
and with every touch
you fixed them.

Úplne sa ponorím do toho textu a položím si hlavu na Saiovu hruď. Ten ma objíme okolo pásu a druhou rukou ma pohladí po chrbte.
"Je nádherná. Naša pieseň." pousmejem sa.
"Naša pieseň." zopakuje po mne Sai a ja sa na neho ani nemusím dívať ,aby som vedel ,že sa usmieva.
"Just give me a reason, just a little bit's enough ,just a second we're not broken ,just bent and we can learn to love again." Sai začne spievať do rytmu melódie a ja sa nechám unášať krásnym tónom jeho hlasu. Je úžasný.
"Nádhera." vydýchnem unesene ,keď dospieva. Sai sa len začervená a odloží mobil do vrecka.
"Asi by sme sa už mali vrátiť." prehodí ku mne po chvíli a ja predvediem ukážkové umučené stonanie. Sai sa len zasmeje a posadí sa ,čím vytiahne do sedu aj mňa.
"A musíme ?" vykúzlim ten najdokonalejší psí pohľad aký viem. Doslova vidím ako Sai roztaje a v jeho očiach zbadám lásku. Poteší ma to ,a tak sa k nemu nahnem a pobozkám ho na líce.
"Vieš ,že si hrozne roztomilý." usmeje sa na mňa.
"Náhodou." ohradím sa chabo.
"Náhodou si strašne roztomilý a hlavne môj." pobozká ma do vlasov.
"To už sa mi páči." zasmejem sa a pritúlim sa k nemu.
"To som rád." objíme ma okolo pasu a ja sa opriem o jeho hruď.
"Zlato ,už by sme fakt malý ísť." prehovorí po chvíli.
"Tak fajn." povzdychnem si. Sai ma pustí a ja sa postavím. Sai ma nasleduje a začne baliť veci. Pomôžem mu odložiť prázdne taniere do košíka a potom tam pridáme deku. Sai potom vezme košík a druhou rukou si so mnou prepletie prsty. Spolu sa vyberieme cez lez domov a cestou sa rozprávame. Dokonca si dohodneme ďalšie rande. Zrazu začujem ľudské kroky kúsok od nás a tiež hrubý mužský hlas. Cítim ako Sai stuhne a ostane stáť. Tiež zastavím a začnem sa obzerať. Sai položí košík pod strom, asi keby sme museli utekať a pritisne sa ku mne. Kroky sa ozvú bližšie a v kroví zahliadnem osobu. Náhle sa okolo nás zostúpia piati lovci a ja s hrôzou zistím ,že sme obkľúčení.
"Ale ,ale dvaja vlci a dokonca spolu. Nemáme to ale šťastie." zasmeje sa jeden z nich a cítim ako sebou Sai prekvapene mykne. Zavrčí.
"Tak ty si chceš vyskakovať ,hej ?" zvážnie chlap.
/Zitt/
Zrazu ma pohltí zlý pocit. Položím karty a prejdem k oknu.
"Čo sa deje ?" postaví sa Kaoru vedľa mňa.
"Jake." hlesnem so strachom a prejdem prstami po skle.
"Kde vlastne je ?" spýta sa ma Kaoru.
"So Saiom." hlesnem.
"Majú rande ? Tak to sa nemusíš báť." povzbudí ma Kaoru a položí mi ruku na rameno.
"Musím ísť za ním." znovu ten zvieravý pocit.
"Tak fajn ,ale idem s tebou." kývne. Prekvapene sa na neho otočím.
"Poď." chytí ma za ruku. Som tak zarazený, že sa ani nebránim. Kaoru ma zatiahne k vchodovým dverám a otvorí ich. Po chvíli premýšľania sa premením a zbadám ,že Kaoru urobí to isté. Vchodové dvere sa za nami zatvoria a my sa rozbehneme k lesu.
"Vieš kam ?" opýta sa ma za behu a zaradí sa vedľa mňa.
"Tuším." odpoviem a zrýchlim. Cítim ,že som blízko. Zrazu začujem hlasy. Zastavím a začnem sa obzerať. Niečo alebo skôr niekto sa pohne napravo. Zavrčím a pripravím sa k útoku. Osoby sa začnú približovať a k nám prídu tí divní ľudia zo stodoly ,čo ma ošetrovali.
"Kaoru ! Čo tu robíš, a kde máš ostatných ?" prikľakne k nemu chlap.
"Niekoho hľadám. A čo tu vlastne robíte vy ?" spýta sa ich na oplátku.
"Dostali sme hlásenie ,že sa tu potulujú lovci." odpovie vážne.
"Oh Zitt, si v poriadku ?" všimnú si ma. Zavrčím a pozriem sa smerom kde ma to tiahne.
"Sai a Jake, niečo sa stalo." objasní im Kaoru.
"Tým smerom sme už stihli poslať pár z nás ,takže sa nemusíte báť." upokojuje nás žena.
,Kaoru ,ja tam musím ísť.´ prehovorím na Kaoru v myšlienkach. Kaoru sebou prekvapene trhne a všetci ľudia na neho prekvapene pozrú.
"Čo sa deje Kaoru ?" opáta sa ďalší chlap ,ktorý doteraz mlčal.
"To nič. Len by sme sa tam mali aj tak pozrieť. Pre istotu." zakecá to hneď.
"Tak fajn ,ale ideme s vami." kývnu nakoniec.
/Jake/
"Máš nápad ?" spýta sa ma potichu Sai.
"Nie. Čo ty ?" opýtam sa na oplátku ešte tichšie.
"Rozmýšľam." odpovie mi.
"Rýchlejšie to nejde ?" šepnem.
"Milostné rečičky si môžete nechať na potom. Vlastne, žiadne potom pre vás nebude." uškrnie sa jeden z lovcov. Zavrčím.
"Trhni si." odpľuvnem si. Lovca to evidentne naštve a rozbehne sa proti mne s katanou v ruke. Vyskočím a premením sa. Sai ma rýchlo nasleduje a strhne sa boj. Náhle pocítim ostré bodnutie tesne pod krkom ako mi ním prejde katana. Zakňučím ,čím strhnem Saiovu pozornosť na seba a tak ostane nechránení. To sa mu aj hneď stane osudným a katana ďalšieho lovca ho dosť hlboko poreže na nohe.
Zrazu sa ozvú zbesilé kroky a na lovca skláňajúceho sa nado mnou ,aby mi zasadil poslednú niečo skočí. Namáhavo pootočím hlavu a zbadám Zitta ako trhá lovca na kusy. Ostatní sa na neho vrhnú ,no to už sa na nich vrhá čierny vlk. Prekvapene zamrkám. To je Kaoru ! Čo robí so Zittom ?
"Okamžite ich nechajte." ozve sa nejaký hlas. Nevidím na hovoriaceho ,no ten hlas mi príde hrozne povedome. Niekto sa predo mňa postaví a tak mi zatieni výhľad. Podľa postavy spoznám ženu. Začujem zbesilé kroky ,skôr beh, a po chvíli už nevidím žiadneho z lovcov.
"Si v poriadku ?" otočí sa žena a zohne sa ku mne. Bolestivo zakňučím. Bolesť pod krkom ma tak ochromuje ,že ledva držím vedomie. Sai ku mne prikríva a ja na neho hodím bolestivý kukuč.
"Vydrž to miláčik. Budeš v poriadku. Hlavne nezatváraj oči." olízne mi tvár, no to už sa mi zatvárajú oči. Pokúšam sa ich nechať otvorené ,no čím viac sa snažím tým väčšiu bolesť cítim.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Obľúbená postava v poviedke Záhada vlka ?

Jake
Zitt
Kaoru
Sai
Toro
Kimi

Komentáře

1 Miku a Asa Miku a Asa | Web | 8. března 2013 v 19:01 | Reagovat

To vždycky musí skončiť v tom najlepšom? :D :D Teraz sme nedočkavéééé :D :D rýchlo ďalšiu časť :D

2 Liliana Liliana | 8. března 2013 v 19:47 | Reagovat

Napínavý diel. Dúfam, že to nejako vydržím do ďalšieho dielu. Viem, že Jake to prežije, ale i tak si robím o neho starosti. Snáď kvôli tomuto incidentu neodhalia pravú totožnosť Jake a Zitta. Pretože sa mi zdá, že Zitt ešte nie je pripravený na to ukázať sa ostatným. Som rada, že si tak dobre rozumie s Kaoru. Neviem sa dočkať ďalšieho dielu :-)

3 katka katka | 10. března 2013 v 10:36 | Reagovat

ještě že Zitt zjistil že jsou v nebezpečí bez pomoci by to dopadlo zle skvělý napínavý díl :-)

4 Safi Safi | 24. března 2013 v 14:57 | Reagovat

Taky skvela povídka .píšeš fakt skvele ;-) tesim se na pokráčko :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama