◄Záhada vlka VII.►

8. března 2013 v 15:42 | Lady de Fast |  Záhada vlka - P
Ďalší ,lepšie povedané siedmy diel poviedky Záhada vlka :3

Záhada vlka 7.časť

Zavriem za nimi dvere a cez okno pozerám ako miznú za rohom. S povzdychom sa odtrhnem od okna a vybehnem schody do izby k Zittovi. Ten ešte stále spí a hrozne sa mrví a prevaľuje sa zo strany na stranu. Neváham, priskočím k nemu a zatrasiem ním ,aby som ho zobudil. Netrvá dlho a otvorí na mňa vydesené oči. Muselo sa mu zdať niečo hrozné. Celý je spotený a celý sa trasie. Okamžite ho priviniem k sebe a upokojujúco ho začnem hladiť po chrbte. Pritúli sa ku mne s hlavou zaborenou v mojom ramene a rukami pevne zovrie vrch môjho pyžama.
"Neboj Zitt už je to dobré. Som tu s tebou. Povieš mi čo sa ti snívalo ?" začnem ho utešovať a rovno sa ho opýtam na jeho sen. Záporne zakýva hlavou. Musel byť fakt hrozný ,že mi o ňom nechce povedať. Radšej to neriešim a pevnejšie ho zovriem.
"Nevadí. Chceš si ešte ľahnúť ?" starostlivo sa ho opýtam. Nesúhlasne zavrtí hlavou.
"Tak si aspoň na chvíľu ľahneme, dobre ? Nemusíš ani zatvárať oči." začnem ho presviedčať. Nakoniec zvolí a pustí sa ma. S miernim pousmiatím si ľahnem a jeho si stiahnem na seba.
"Lepšie ?" pohladím ho po vlasoch. Mlčky prikývne a pritúli sa ku mne.
"Jake ?" osloví ma potichu.
"Áno ?" pootočím hlavu a pozriem sa na neho.
"Tebe sa ten chlapec páči ,že ? Ten s tými karamelovými vlasmi." vysvetlí na môj nechápavý pohľad.
"Páči." prisvedčím.
"To ti prajem." povie a trochu sa pousmeje.
"Neboj, aj ty si niekoho nájdeš." pohladím ho s úsmevom po vlasoch.
"Jasné, kto by chcel mňa." potichu si povzdychne ,no ja to vďaka vlčiemu sluchu začujem.
"No predsa každý. Si milý, vtipný, pekný, múdry a máš dobré srdce. Mimo to občas pripomínaš roztomilé mačiatko." zasmejem sa. Trochu naštvane a zároveň nechápavo sa na mňa pozrie. Už-už chce niečo namietnuť ,keď sa ozve tiché vlčie zavitie. Okamžite sme so Zittom na nohách a pribehneme k oknu. Nikde nič nevidieť ,no od lesa v blízkosti hôr sa nesie zápach krvi. Vlčej krvi.
"Musíme im pomôcť." hlesne Zitt po tichu a premení sa. Tiež sa premením a spoločne vybehneme z izby. Pri vchodových dverách zastaneme a počkáme až nám zarazená mama otvorí. Nedivím sa jej. Zitt sa vždy odmietal premeniť alebo vyjsť von a teraz robí oboje zároveň. Na nič nečakáme a vybehneme z dverí. Potom sa rozbehneme do lesa a sledujeme zápach krvi. Je tak silný ,že nám nerobí problém ,sledovať ho.
"Dúfam ,že to stihneme." zakňučím.
"Máš strach ,že medzi nimi bude ten tvoj ?" opýta sa.
"Áno. A nie je môj !" prikývnem a zároveň oponujem. Len sa zasmeje a beží ďalej. Je tak úžasné znovu počuť jeho smiech.
"Sme blízko." zašepcem a rozbehnem sa rýchlejšie. Zitt sa drží tesne za mnou a spoločne dobehneme až ku kroviu ,ktoré oddeľuje les od menšej plošiny a nad ňou sú už len hory. No tie ma teraz vôbec nezaujímajú ,keďže mi stačí jeden pohľad na štyroch zakrvavených vlkov v obkľúčení asi dvanástich lovcov, ktorý sú ozbrojený a dokonca majú elektrické tyče. Dvom z nich tečie krv a jeden z nich kríva na rozdiel od zvyšných deviatich ktorí sú relatívne v poriadku.
"Čo teraz ?" zašeptá smerom ku mne Zitt.
"Neviem, premýšľam." odpoviem zamyslene. Ak tam skočíme nijak situáciu nezlepšíme ,no aspoň budú mať väčšiu šancu na prežitie.
"Ak zaútočíme môžu nás postreliť, ak nič nespravíme môžu zomrieť." povzdychnem si.
"Mám nápad, skočíme tým najbližšie k nám na chrbát a zahryzneme im do krku. Potom sa rýchlo schováme späť." navrhne Zitt. Je to dobrý plán ,ale veľmi riskantný.
"Ale čo ak nás postrelia ? Potom prídu na to kto sme. Bude im stačiť môj hlas." zatrhnem jeho nápad.
"Tak to urobíme tak ,že ak jedného z nás postrelia ten druhý utečie." povie.
"Fajn. To čo bude potom domyslíme ,až keď sa to stane. Tak sa priprav ideme na to." napriahnem sa k skoku a počkám až to isté urobí aj Zitt. Potom spoločne skočíme na chrbty dvoch najbližších lovcov a zahryzneme im do krku. Začnú padať a tak rýchlo skočíme späť do krovia. Lovci spadnú a ostatní lovci sa prekvapivo otočia.
,Takže si nás nevšimli.´ zaradujem sa v duchu. Už ostávajú len siedmi, teda ak nepočítam tých zranených. Ďalej už nepremýšľam ,keďže sa dvaja lovci priblížia nebezpečne blízko ku krom v ktorých sme schovaní. Strčím Zitta na seba a prikrčím sa ,aby som nás mohol čo najrýchlejšie brániť. Už-už chcú vojsť do kríkov ,keď jeden z vlkov zavrčí a tak na seba strhne všetku pozornosť. Na nič so Zittom nečakáme a skočíme po tých dvoch ,ktorí nás skoro odhalili. Nečakajú to a tak skončia na zemi a zbrane im vypadnú z rúk. Vycerím zuby a temne zavrčím. Zitt sa s tým neobťažuje a rovno lovca roztrhá na kusy. Ja samozrejme urobím to isté a sťažka sa vyhnem guľke ,ktorá mi letela rovno na hlavu. Ostatní vlci zaútočia tiež ,nedbajúc na svoje zranenia a dokonca sa im podarí troch lovcov zložiť. Toro pribehne ku Kimimu ,ktorého hneď spoznám ,keďže je najmenší a pomôže mu roztrhať štvrtého lovca. Tak a teraz ostávajú len traja. S vrčaním sa na nich otočím a Zitt sa postaví po mojom boku. Jeden z lovcov vytiahne zbraň a namieri ju niekam za nás. Pootočím hlavu a hneď uvidím dôvod prečo mieri na to miesto. Leží tam zakrvavený Kaoru ,ktorý sotva drží vedomie. Ostatní mu nemôžu nijako pomôcť ,keďže sami sú na tom veľmi zle a tak len zdesene sledujú scénu pred sebou. Vidím ako sa Sai pokúša márne postaviť a keď sa mu to podarí ,spraví sotva krok a je späť na zemi. Nehľadiac na Zitta pribehnem k nemu a podopriem ho. Vďačne sa na mňa pozrie a ja rýchlo otočím hlavu ,aby nemal sebe menšiu šancu ma spoznať. Pozriem sa na miesto kde som predtým stál ,no Zitt tam už nie je. Porozhliadnem sa okolo seba a zbadám ho ako beží priamo ku Kaoru. Nakoniec sa odrazí a skočí priamo pred neho. Okamžite pochopím prečo, keď začujem výstrel a potom už len vidím ako Zitt padá k zemi. Na nič nečakám a rozbehnem sa priamo k tomu lovcov, ktorý ho postrelil a nehľadiac na zbraň v jeho ruke na neho skočím. Zahryznem mu do krku a prehryznem mu tepnu. Mŕtvy sa skáca k zemi a zbraň mu vypadne z ochabnutej ruky a odletí ďaleko od nich. Cítim v papuli hnusnú pachuť krvi, no nevšímam si ju a zaútočím na ďalšieho z nich ,ktorý sa pokúšal utiecť. Ani sa mu nedivím, mám papuľu od krvi, vycerené zuby, naježenú srsť ,že vyzerám dvakrát tak veľký ako v skutočnosti som a poháňa ma neskutočná zlosť. Oženiem sa po ňom tesákmi a zahryznem mu nohy a následne v skoku aj do ruky. Zavreští od bolesti a z rán mu začne vytekať prúd krvi. Zoskočím z neho a ďalej sa už o neho nestarám, pretože sa vrhnem na ďalšieho a zároveň posledného, ktorý nestihol veľmi ďaleko ujsť a dopadnem na jeho chrbát. Spadne na zem a ja zbadám ,že môže mať sotva pätnásť rokov. Otočí na mňa hlavu a ja zbadám v jeho uslzených očiach strach a bolesť. Začína mi by ho byť ľúto a tak sa k nemu s vrčaním skloním ,aby som to mal čo najskôr za sebou ,no zarazia ma jeho slzy ,ktoré sa ani nesnaží skrývať.
"Prosím." zašeptá a zavzlyká. Prekvapene sa od neho odtiahnem a zoskočím z neho. Opatrne sa posadí a ďalej ma vydesene sleduje. Temno zavrčím a naježím sa. Zreničky sa mu rozšíria zdesením a rýchlosťou pumy sa vydá na útek. Nenamáham sa bežať za ním a pribehnem ku bratovi ,ktorý nehybne leží vedľa Kaoru ,ktorý je v bezvedomí. Skloním sa k bratovi ,ktorý na mňa sťažka otvorí oči.
,Bež !´zaznie mi v hlave. Zitt takto so mnou komunikuje ,keď je v okolí viac ľudí. Len nesúhlasne zavrtím hlavou ,na čo ma on obdarí zavrčaním. Sťažka od neho odtrhnem oči a rozbehnem sa k lesu. Pred vstupom sa ešte naposledy otočím na brata a zmiznem v lese. Nechcem ho tam len tak nechať ,no viem ,že keby som tam ostal dlhšie odhalili by ma. Rozbehnem sa lesom až natrafím na potok z ktorého práve pijú srny. Len čo ma zbadajú utečú a ja tam ostanem sám. Zohnem sa k potoku a opláchnem si pysk od krvi. Zrazu začujem prekvapené zalapanie po dychu a následne tiché vzlyky. Otočím sa o stoosemdesiat stupňov a zbadám znovu toho mladého lovca. Hneď ako ma zbadá pokúsi sa odplaziť ,čo najďalej odo mňa. Ostražito sledujem každý jeho pohyb a pomaly sa začnem približovať smerom k nemu. Vydesene ma sleduje a na moje prekvapenie zastane. Nechápavo sa na neho zahľadím ,no po chvíli zbadám dôvod. Nohu má zakliesnenú v pasci ,ktorú tu museli nastražiť pytliaci a márne sa ju snaží vytiahnuť. Čím viac s ňou hýbať ,tým viac sa mu ostré bodce zavŕtavajú do nohy. Na nič nečakám a kvôli svojej dobrote ,ktorú väčšinou ľutujem sa k nemu pomaly priblížim a zohnem sa k pasci. Mladý lovec si len vydesene zakryje rukou očakávajúc to najhoršie. Keby som bol človek určite sa tomu zasmejem ,no teraz mu len oliznem tvár a on prekvapene zloží ruku z očí a pozrie sa do tých mojich. Opatrne položím labky na kraje pasce a pozriem sa do očí lovca. Okamžite pochopí o čo sa snažím a jemne prikývne. Pritlačím na kraje pasce ,čím ju roztvorím a je len otázkou pár sekúnd ,kým lovec vytiahne nohu a ja rýchlo odskočím od pasci ,ktorá znova sklapne.
"Ďakujem." trochu zarazene poďakuje. Len prikývnem a o pár krokov od neho ucúvnem.
"Prečo... prečo si ma nezabil ?" opýta sa opatrne a prikrčí sa ako keby čakal kedy príde útok. On snáď čaká ,že mu odpoviem a potom ho roztrhám. Musím zistiť ,či vie o vlkodlakoch. Zatiaľ sa budem musieť zahrať na normálneho obyčajného vlka. Preto sa posadím a nakloním hlavu na bok.
"Ty si vlkodlak ,že ? Takže mi musíš rozumieť. Učili nás o tom. Ste vraj ľudia ,ktorí sa vedia meniť vo vlkov. Ste podľa nich veľmi nebezpečný a jediné vaše uhryznutie môže zabiť." povie. Zaujímalo by ma kto sú tí oni a ako je možné ,že o nás toľko vedia. Rozhodnem sa to risknúť a zistiť si to a tak sa proste priamo pred ním premením na človeka. Vďaka bohu ,že to teraz už ovládam, pretože pri mojich prvých premenách som vždy skončil nahý.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Obľúbená postava v poviedke Záhada vlka ?

Jake
Zitt
Kaoru
Sai
Toro
Kimi

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama