◄Záhada vlka VI.►

8. března 2013 v 15:40 | Lady de Fast |  Záhada vlka - P
6. diel poviedky ^^ Užite si ho :D

Záhada vlka 6.časť

Ráno sa zobudím na nepríjemný pocit. Zdesene otvorím oči a posadím sa. Nechápem čo sa deje až kým nezačujem kroky na schodoch. Rýchlo vyskočím z postele a rozbehnem sa k dverám. Potichu ich otvorím a vyjdem von.
"Prepáč, ja viem ,že tu nemám čo robiť ,len som od teba niečo potreboval." začne sa hneď Sai ospravedlňovať ,keď ma zbadá.
"A čo ?" opýtam sa ho a zívnem.
"Mno vieš ja..." ani nedopovie a hlasno mu zaškvŕka v bruchu.
"Aha. Tak poď." trochu kŕčovito sa usmejem a za ruku ho dovediem do kuchyne. Zahanbene ma nasleduje a sadne si na stoličku.
"Tak čo si dáš ?" spýtam sa ho.
"Nemusíš mi nič robiť. Stačí ako mi povieš kde čo máte a čo môžem použiť." povie rozhodne a postaví sa oproti mne.
"Tak to urobíme spoločne a pre všetkých." navrhnem kompromis.
"Páčia sa mi tie tvoje kompromisy." usmeje sa na mňa Sai a pohladí ma po líci. Naberiem jemne červený nádych a nesmelo mu úsmev opätujem ako keby moja odvaha niekde zázračne zmizla. Sai sa ku mne zohne a jeho pery sa začnú nebezpečne približovať k tým mojim. Privriem oči a čakám kým sa jeho pery obtrú o tie moje. Zrazu niekto otvorí dvere a my od seba pristihnuto odskočíme na meter ďaleko. Skloním pohľad a tak ani nezistím kto to je.
"Dobré ráno." pozdraví narušiteľ a ja v hlase hneď spoznám Kaoru.
"Dobré." odvetíme so Saiom naraz.
"Dúfam ,že som vás pri nie čom nevyrušil." začne gestikulovať. Sai po ňom hodí ironickým a zároveň naštvaným pohľadom a ja mimovoľne sčervenám.
"Čože ? Nie, nie práve sme sa chystali robiť raňajky." falošne sa na neho usmejem a otočím sa späť k linke. Toto mi fakt začína ísť.
"Aha. Tak vám aspoň pomôžem." pribehne ku mne Kaoru.
"Fajn, vďaka." prikývnem a začnem sa prehrabovať v skrinkách.
"Tak čo si našiel ?" spýta sa ma Sai ,ktorý ako som zistil stojí nebezpečne blízko za mnou. Snažím sa to ignorovať a odpoviem mu.
"Med, polku citróna a jahodový džem." poviem popravde.
"Tak to si môžeme spraviť čaj a k tomu chlieb s džemom." usmeje sa Sai.
"Dobrý nápad." súhlasím a z chlebníka vyberiem čerstvý chlieb ,na ktorý si potrpím. Položím ho na linku a vyberiem zo šuflíka vyberiem nože na mastenie. Chlieb rezať nebude potreba ,keďže je už nakrájaný a tak ho len vyberiem z obalu a položím na tácku. Chalani hneď vezmú džem a začnú nim chleby natierať. Ja zatiaľ vyberiem zo skrinky hrnčeky a postavím vodu na čaj.
"Počkaj pomôžem ti." pribehne ku mne Sai a vyberie zo skrinky med a z šuflíka lyžičky pre každého a položí jednu do každého hrnčeka. Potom dá do každého osobitne jednu lyžičku medu a ja zatiaľ vyberiem z krabičky sáčok čaju a vložím ho do čajníku s horúcou vodou. Sai zatiaľ začne pomáhať Kaoru a ja sa k ním po chvíli pridám tiež. Všetci traja to máme za chvíľu hotové a tácka je vrchovato naplnená chlebami s džemom.
"Hotovo." s úsmevom si Kaoru opráši ruky od imaginárneho prachu.
"Fajn. Teraz už stačí len zobudiť tých dvoch spáčov." zasmeje sa Sai a hneď sa pustí do toho. S Kaoru sa za ním so smiechom rozbehneme do obývačky ,kde tí dvaja spia v objatí na gauči. Sai sa zaškerí, nahne sa nad nich a zakričí :
"Vstávať ospalci." samozrejme tak ,aby nezobudil rodičov.
"ÁÁááá Sai, ty fakt nemáš srdce !" vyskočí ako prvý z postele Kimi ,zatiaľ čo s Torom to ani nehne. Rozosmejem sa ,no skôr skončím so smiechom na zemi a Sai samozrejme so mnou ,zatiaľ čo Kaoru vymýšľa plán ako ho zobudiť.
"Čo takto studená voda." zaškerí sa Kimi.
"Nechodíte spolu náhodou ?" rípne si Sai.
"Nebudem predsa jediný ,koho ste tak hnusne zobudili. Mimo to chcem vedieť ,či sa vám to podarí, keďže jeho zobudiť je zázrak." vysvetlí Kimi.
"Aha." jediné čo zo mňa vypadne.
"Tak ideme na to ,nie ?" zaškerí sa Kaoru. So škodoradostným úsmevom prikývnem a odbehnem do kúpeľne ,kde do pohára natočím vodu a s mega rýchlosťou pribehnem naspäť.
"A teraz si zapchajte uši." zasmeje sa Sai a vezme si odo mňa pohár, na čo celý jeho ohlas vyleje na Torovu hlavu. Ten okamžite otvorí oči a vyskočí z pohovky. Rýchlo mu pritisnem ruku na ústa a tak stíšim jeho zdesený výkrik.
"Preskočilo vám ?" vyštekne na nás a moju ruku odhodí zo svojich úst. Myknem plecami ,zatiaľ čo ostatní sa pokúšajú tlmiť smiech do vankúšov a ani Kim na tom nie je inak.
"Koho to bol nápad ?" prejde nás vražedným pohľadom.
"Kimiho." prezradí ho Sai.
"Kimi ?!" nasrato sa na neho pozrie.
"Síce to bol môj nápad ,ale zobudiť ťa chcel Kaoru a vodu na teba vylial Sai." začne na nich zbesilo ukazovať Kim prstom.
"Vysvetlíte mi láskavo, dôvod budenia." založí Toro ruky v bok.
"Raňajky." pokrčím ramenami.
"Tak fajn." zavrčí a odoberie sa do kuchyne. Divím sa ,že trafí ,keďže od tých nervov musí mať určite červeno pred očami. Okamžite sa vyberieme za ním a posadíme sa za stôl. V tichosti zjeme raňajky a ja, Sai a Kaoru poumývame riad a odložíme ho naspäť.
"My už radšej pôjdeme." prehovorí ako prvý Kaoru.
"Kaoru má pravdu. Uvidíme sa neskôr Jake." pritaká Toro a Kimi hneď s ním.
"Súhlasím. Vy už choďte ja za chvíľu prídem." povie Sai ,keď už sú všetci prezlečení a obývačka ,kde spali je v poriadku.
"Tak fajn ,ale švihaj. Nebudeme čakať večne." zasmeje sa Kaoru a aj s ostatnými sa vytrepú von. Nechápavo a zároveň vyčkávaco sa zahľadím na Saia ,ktorý sa na mňa podozrivo usmieva.
"No vieš Jake predtým než pôjdem domov chcel by som niečo dokončiť." prezradí.
"Ehm ?" nepochopím. Čo dokončiť ?
"Pre istotu, prepáč." povie. Už už sa chcem spýtať za čo sa ospravedlňuje ,keď sa zohne a jemne sa obtrie svojimi perami o tie moje. Asi čaká na moju reakciu. keď zbadá ,že nijako neprotestujem pobozká ma a pritiahne si ma za pás bližšie k sebe. Na nič nečakám a bozk mu opätujem ,zatiaľ čo mu obtočím ruky okolo krku. Cítim ako sa pousmeje a jazykom mi prejde po kontúre pier. Okamžite potvorím ústa a nechám ho ,aby vnikol jazykom do mojich úst. Jeho jazyk začne skúmať moju ústnu dutinu ,až narazí na ten môj. Chvíľu zvádzame vojnu jazykov až sa naše jazyky prepletú do seba. Začne mi dochádzať vzduch a hoc nerád sa od jeho sladkých pier odtiahnem a s červenaním spustím ruky pozdĺž tela.
"Ďakujem." zašeptá Sai a zodvihne mi hlavu ,aby som sa mu díval do očí.
"A za čo ?" nepochopím.
"Za ten najkrajší bozk." žiarivo sa usmeje a zľahka ma pobozká na pery. Slastne privriem oči a nechám sa od neho hladiť po tvári. Trochu sa odo mňa odtiahne a pozrie sa mi do očí. Neviem čo v nich zbadá ,no s úsmevom sa odo mňa odtrhne a objíme ma rukami okolo pása. Položím mu svoje ruky na tie jeho a nechápavo sa pozriem do jeho očí. Zračí sa v nich šťastie a ,láska ? Nie, to nie je možné.
"Dúfam, že sa uvidíme poobede." pousmeje sa na mňa.
"Určite." oplatím mu pousmiatie.
"Asi by som už mal ísť." spomenie si.
"Tak fajn." poviem trochu smutne aj keď som rád ,že už všetci odídu. Hlavne kvôli Zittovi.
"Maj sa. Uvidíme sa." naposledy sa mi prisaje na pery a odíde.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Obľúbená postava v poviedke Záhada vlka ?

Jake
Zitt
Kaoru
Sai
Toro
Kimi

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama