◄Záhada vlka V.►

8. března 2013 v 15:38 | Lady de Fast |  Záhada vlka - P
5. diel poviedky =) Prespanie :)

Záhada vlka 5.časť

"Tak dobre." poviem a roztočím fľašu. Tá a začne točiť ,až zastane na Kaoru. Už-už sa ho chcem opýtať tú otrepanú frázu ,keď sa zablisne a v celom dome vypne prút ,takže je tu teraz tma ako v rohu. Postavím sa a ostatní hneď po mne.
"Asi vyplo poistky." skonštatujem.
"Ja-ja sa bojím." pípne potichu Kimi.
"Neboj ,som tu s tebou." pritiahne si ho Toro do náruče.
"Čo budeme teraz robiť ?" spýta sa Kaoru.
"Poistky sú vonku. Pôjdem to omrknúť." poviem.
"Tak fajn, idem s tebou." pripojí sa k môjmu nápadu Sai.
"Vďaka" poďakujem. Fakt sa mi nechce ísť do tej tmy samému. Síce sú len dve hodiny poobede ,no obloha je posiata tmavými mrakmi a vyzerá to ,že za chvíľu bude poriadne liať. Mimo to bude vonku poriadna zima ,takže si ešte skočím hore po tmavo sivú vyšúchanú koženku a tiež vezmem tmavomodrú mikinu pre Saia. Ako som si všimol mal na sebe len tenkú košeľu s krátkym rukávom, takže by mu bola určite zima. Potichu ,keďže Zitt znova zaspal vyjdem z izby a následne zbehnem po schodoch až ku Saiovi ,ktorý už stojí pri dverách a čaká na mňa. Mlčky mu podám mikinu a sám si oblečiem koženku.
"Vďaka." poďakuje mi a tiež sa oblečie.
"Mimo to pristane ti to." mrkne na mňa a ja sčervenám. Nevšimne si to za čo som rád a otvorí dvere. Potom sa trochu posunie a nechá ma vyjsť prvého a vyjde hneď po mne.
"Tak, kde sú tie poistky ?" spýta sa ma.
"Poď." poviem len a potiahnem ho za rukáv mikiny. Zo smiechom sa nechá tiahnuť a z vrecka vyberie baterku ,ktorú hneď zapne ,aby sme lepšie videli. Potom ma chytí za ruku a keď vidí ,že neprotestujem rozíde sa ďalej. Obídeme skoro celý dom ,než ich nájdeme ,no vôbec mi to nevadí ,keďže ho môžem celú dobu držať za ruku. Pomaly ich otvorím a zistím ,že sú všetky vypnuté, no celkovo v poriadku. Rýchlo ich všetky znova nahodím a zavriem.
"Hotovo ?" opýta sa ma Sai s úsmevom.
"Hotovo." prikývnem a tentoraz chytím za ruku ja jeho. Len sa nad tým pousmeje a potiahne ma smerom k domu. Už-už sa chystáme vojsť ,keď ani nie meter od nás zbadám pohyb a niet pochýb ,že ho zbadal aj Sai.
"Videl si to ?" spýtam sa vystrašene.
"Hmm. Poď radšej dnu." potiahne ma smerom k dverám ,no aj tak sa ešte raz pre istotu otočí. Vojdeme dnu a vyzujeme sa. Vyzlečiem si koženku a zavesím ju na vešiak pri dverách. Sai sa tiež vyzlečie a podá mi mikinu. Vezmem ju do ruky a prebehnem k schodom.
"Ukáž vezmem to." pokúsi sa mi ju vziať Sai z ruky ,no ja si ju pritiahnem bližšie k telu a nesúhlasne zakývam hlavou.
"Prosím, ostaň tu." šepnem a vybehnem schody po dvoch. Dvere do izby skoro rozrazím a nepozastavím sa ani nad Zittovim nechápavým pohľadom.
"Stalo sa niečo ?" spýta sa ma starostlivo a hlavu mi zaborí do hrudi. Záporne zakývam hlavou a donútim sa k úsmevu. Všimne si to ,no nekomentuje to a objíme ma rukami okolo pásu. Tiež ho objímem a pobozkám ho do vlasov.
"Naozaj si v poriadku ?" opýta sa šeptom.
"Áno, neboj. Radšej spinkaj ,dobre ?" pousmejem sa a uložím ho do postele, viem ako neznáša búrky a tak sa ich musím zbaviť čo najskôr kým nezačne pršať.
"Za chvíľu prídem, dobre ?" pohladím ho po vlasoch a postavím sa. Len prikývne a pritiahne si prikrývku bližšie. Potichu vyjdem z izby a zbehnem dolu. Sai už pri schodoch nestojí ,za čo som rád a tak pokojne vojdem do obývačky ,kde sa znova rozprúdil živý hovor. Hneď ako vojdem sa na mňa stočí Saiov smutný pohľad. Pichne ma u srdca ,keď to uvidím ,no snažím sa to nijak nedať najavo. Zitt je prednejší !
"Dúfam ,že nebude pršať." povzdychnem si a posadím sa k ostatným na zem.
"Tiež dúfam." prikývne Kimi.
"Neznášam búrky." pripojí sa Toro.
"Možno by sme mali ísť než sa rozprší. Potom sa odtiaľto už nedostane." navrhne Kaoru a ja sa v duchu zaradujem ,no navonok nenechám nič rozpoznať.
"Ja neviem. Naši aj tak nie sú doma. Ale je to na Jakeovi, či nás tu chce." mykne plecami Sai. Síce o tom asi nevie ale bol to riadny podraz.
"Mne je to jedno ,aj keď má vlastne Kaoru pravdu. Keď začne pršať už sa odtiaľto nedostanete." poviem kľudne, no nemám ďaleko od toho ,aby som ich so šťastnými úsmevom nevyhadzoval.
"Hmm. V tom prípade radšej pôjdeme." usmeje sa Toro a aj s Kimim sa postaví.
"Jake môžeš na chvíľu." postaví sa Sai a príde ku mne. Potom ma chytí za zápästie a odvedie ma do kuchyne. Tam ma pustí a zavrie za nami dvere.
"Síce neviem prečo nás odtiaľto vyhadzuješ a ani to prečo si mi nedovolil ísť hore, no dúfam ,že mi to niekedy vysvetlíš. Viem, že nás tu nechceš ,no my tu potrebujeme ostať. Tam von niečo je, ako si sám videl a ja nemám poňatia čo. Ostatným som to nepovedal, mohlo by ich to rozrušiť a tak ťa prosím nechaj nás tu aspoň kým si nebudem istý ,že už môžeme bezpečne odísť." poprosí ma a ja len smutne skloním hlavu. Viem ,že má pravdu a som rád ,že odo mňa nechce vysvetlenie. Nechcem ich posielať von ,keď im hrozí nebezpečie a zároveň nechcem nechať Zitta samého v búrke.
"Ja neviem Sai. Rád by som si to vysvetlil ,no nemôžem. Je to pre mňa veľmi dôležité a tak neviem čo mám robiť. Viem, že tam von niečo je ,no mám svoje dôvody prečo potrebujem ,aby ste odišli o ktorých vám nemôžem povedať. Sľúbil som to. Prepáč." smutne si povzdychnem.
"Nejak to vyriešime neboj. Dúfam ,že mi to raz povieš." objíme ma a pohladí ma po vlasoch. Pritúlim sa k nemu a nechám sa výskať vo vlasoch.
"Mám nápad. Čo keby sme tu ostali pod podmienkou, že nepôjdeme hore a nebudeme sa ťa na nič pýtať ?" napadne ho. Moc sa mi ten nápad nepozdáva ,no nič lepšie ma nenapadá a tak hoc nechcem musím súhlasiť.
"Tak poď. Povieme to ostatných." s úsmevom sa postaví a natiahne ku mne ruku. Temer okamžite sa jej chytím a spolu vyjdeme von z kuchyne. Pred obývačkou sa ho pustím a spolu vojdeme.
"Tak sme sa so Saiom rozhodli alebo skôr dohodli, že tu kľudne môžete prespať ak chcete ,ale pod podmienkou ,že nepôjdete hore." spustím jedným dychom.
"Fajn. Vďaka Jake, už sme sa báli ,že nás niekde v polke cesty chytí búrka." poďakuje Kimi.
"Hmm. Tak to by sme mali vymyslieť ako sa tu pomestíme." zapremýšľa Toro nahlas.
"Mno, mohli by sme rozložiť gauč a vziať nejaké matrace z ešte nedokončenej hosťovskej izby." navrhnem. Všetci to okamžite odkývnu a vrhnú sa na rozkladanie gauča. Ja zatiaľ zbehnem hore po matrace a po jednom ich podám Saiovi ,ktorý stojí pod schodmi.
"Ehm, ale my tu nemáme pyžamo." poškrabe sa Sai po hlave.
"Niečo vám požičiam ,ak chcete." myknem plecami.
"Vďaka." poďakuje a žiarivo sa usmeje Sai.
"A myslíš ,že by si našiel aj niečo pre mňa ?" spýta sa Kimi s obavou.
"Jasné." prikývnem. Dúfam, že Zittovi nebude vadiť ,ak im požičiam jeho oblečenie.
"Tak ja po to skočím." otočím sa o 180 stupňov a vybehnem schody hore. Potichu otvorím dvere, pretože neviem či Zitt náhodou znova nespí a vkradnem sa dnu. Vďaka bohu nie a hneď ,keď vojdem stočí svoj pohľad na mňa.
"Ostanú tu ?" opýta sa hneď a posadí sa pri čom si pošúcha oči. Sadnem si vedľa neho a objímem ho okolo pliec ,na čo mi on položí hlavu na rameno.
"Áno ostanú ale len pod podmienkou ,že nepôjdu hore. Ehm, a Zitt ? Nemohol by si mi požičať nejaké tvoje tričko a kraťasy prosím ?" vysvetlím a zároveň si spomeniem na to oblečenie pre Kimiho.
"Pre toho malého ?" spýta sa.
"Hej, ako vieš ? Veď si ich ani nevidel." zatvárim sa nechápavo.
"Videl som ich včera ,keď ťa boli odprevadiť. Kľudne niečo vyber zo skrine tam vzadu by mali byť aj nejaké farebné tričká a voľnejšie kraťasy." povie potichu ,že ho skoro počujem. Pousmejem sa. Nevedel som ,že má ešte svoje staré oblečie. Lepšie povedané oblečenie z čias ,keď ešte nebol až tak utiahnutý ako teraz. Slovo farebný v jeho šatníku skoro neexistuje.
"Vďaka." usmejem sa a pobozkám ho do jeho dlhších vláskov.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Obľúbená postava v poviedke Záhada vlka ?

Jake
Zitt
Kaoru
Sai
Toro
Kimi

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama