◄Záhada vlka IV.►

8. března 2013 v 15:37 | Lady de Fast |  Záhada vlka - P
Ďalší diel poviedky Záhada vlka =D Medzi Saiom a Jakem preskočí iskra *w*

Záhada vlka 4.časť

Včera som to fakt pokašľal. No aj tak si myslím ,že som urobil dobrú vec ,keď som Zitta neprezradil.
"Jake ?" ozve sa potichu z druhej postele a po chvíli z pod paplóna vykukne strapatá hlava.
"Áno ?" opýtam sa ho a trochu poodhrniem prikrývku. Zitt sa pomaly postavil a ľahol si ku mne. Pritiahol som si ho k sebe a objal som ho. On sa ku mne pritisol a položil si hlavu na moju hruď.
"Ja, mrzí ma čo sa stalo." ospravedlní sa mi. Včera som sa mu zmienil o tom čo sa včera stalo a odvtedy sa z toho obviňuje.
"To nič, nie je to tvoja vina. Už na to nemysli." pohladím ho po svetlých vláskoch a pobozkám ho na temeno hlavy. Pomaly sa aj s ním postavím a upravím tak ako svoju aj jeho posteľ. Už už chceme ísť dole ,no zarazí nás vystrašené vlčie vytie z lesa. Na nič so Zittom nečakáme a okamžite sa premeníme. Vyletíme von dverami a následne aj von z domu. Spoločne sa rozbehneme do lesa a počúvame odkiaľ sa ozve vytie znova. Nemusíme čakať ani sekúnd a vytie sa ozve ani nie dvadsať metrov od nás. Ihneď sa tam rozbehneme a zamrazí nás. Na menšej lúke na kraji lesa stoja štyria vlci ,ktorých obkľučuje asi desať lovcov. ,Nemajú proti nim šancu.' prebehne mi hlavou. Schováme sa so Zittom do húštia a vyčkávame čo sa bude diať. Zrazu sa lovci začnú nebezpečne približovať k vlkom a vlci začnú naopak cúvať. Po chvíli v nich spoznám Kaoru, Saia, Kimiho a Tora. V nestráženom okamihu sa so Zittom napriahneme a skočíme na chrbty dvoch z lovcov ,ktorý sú k nám najbližšie. Ostatní na nič nečakajú a zaútočia na ostatných. Prehryznem lovcovi tepnu a on sa skáca mŕtvy na zem. To isté spraví aj Zitt a za chvíľu už útočíme na ďalších dvoch lovcov ktorý sa pokúšali zaútočiť na Kaoru a Saia zozadu. Keď už sme si boli so Zittom istý ,že to zvládnu sami, potichu sme sa vytratili a rýchlo sme sa rozbehli domov. Som určite prvý koho budú podozrievať a tak sa celou cestou musím obzerať ,či si náš útek nevšimli a nesledujú nás. Vďaka bohu majú asi veľa práce s ostávajúcimi huntermi ,takže si ani nepovšimli ,že tam chýbame. Dobre pre nás. Aspoň si nás nestihli podrobne prezrieť. Teraz sa už len dostať domov. Posledná zatáčka a sme von z lesa. Skočíme dole kopcom a zabočíme doprava. Náš dom je už na dohľad a tak sa rozbehneme rýchlejšie. Zrazu sa dvere otvoria a z nich vyjde mama. Už sa o nás určite bála. Musela počuť ,keď sme odišli. Niekedy sa nevypláca mať mamu vlčicu, ale na druhej strane je to výhoda aspoň máme otvorené dvere. Rýchlo vbehneme so Zittom dnu a mama zavrie dvere. Premením sa späť na človeka a Zitt hneď po mne. Zitt okamžite vybehne hore a ja si zatiaľ dôjdem umyť ruky do kúpeľne na prízemí. Ani nestačím vyjsť a domom sa ozve zvuk zvončeka u vchodových dverí. Rýchlo si osuším ruky a rozbehnem sa tam. Otvorím dvere a ako som čakal - Kaoru, Sai, Kimi a Toro tam stáli a netrpezlivo prešľapovali.
"Ahoj. Potrebujete niečo ?" opýtam sa čo najviac prekvapeným hlasom a prejdem ich pohľadom.
"Mno, ehm môžeme ísť ďalej ?" spýta sa Sai a pohľadom pri tom skenuje špičky svojich zodratých tenisiek.
"Prečo by ste nemohli ?" trochu falošne sa usmejem a pustím ich ďalej. Prejdú okolo mňa a zložia sa v obývačke. Prejdem k nim a posadím sa na gauč vedľa Saia.
"Ehm... takže, čo ste to vlastne chceli ?" opýtam sa po chvíli ticha ,ktoré s radosťou preruším.
"Mali by sme niečo chcieť ?" spýta sa Toro až veľmi podozrievavo.
" Nie ,len vyzeráte ,že vás niečo trápi." myknem plecami.
"To nič nie je." pohodí Kaoru rukou.
"Aha. Počkáte chvíľu ? Musím sa ísť prezliecť." ukážem na svoje pyžamo z ktorého som sa nestihol prezliecť a postavím sa. Ani nečakám na odpoveď a vybehnem hore schodmi do našej spoločnej izby. Otvorím dvere a vojdem do izby. Zitt tam sedí schúlený na svojej posteli ,no po vrznutí dverí svoj pohľad stočí na mňa.
"Už prišli." skôr povie ,než sa spýta.
"Áno." prikývnem a zaškerím sa.
"Tak prečo si tu hore ?" stočí svoj zrak späť k oknu.
"Mám na sebe pyžamo a mimo to som sa prišiel pozrieť či si v poriadku." vysvetlím a sadnem si vedľa neho. Okamžite sa ku mne pritúli a ja mu rukou prehrabnem jeho dlhšie líščie vlasy.
"Nemal by si sa prezliecť ?" spýta sa ma Zitt.
"A ty ?" zasmejem sa a aj s ním sa postavím. Potom zo skrine vytiahnem jedni tmavé a jedni sivé jeansy a k tomu dve čierne tričká s fialovým potiskom. Čierne jeansy a jedno tričko podám Zittovi zatiaľ čo ja si oblečiem to druhé a vymením si tepláky za sivé jeansy. Zitt sa tiež prezlečie a sadne si znova na posteľ. Pobozkám ho na čelo a chystám sa odísť ,no zarazí ma jeho hlas :
"Hlavne nás neprezraď." zašeptá.
"Neboj, to sa nestane." usmejem sa a otvorím dvere. Potom pomaly zídem dolu a vojdem do obývačky, kde všetci horlivo o niečom diskutujú ,no keď začujú dvere ihneď prestanú a stočia svoj pohľad na mňa.
"Ehm, sorry ,že som vás prerušil." poviem ,aby som prerušil to trápne ticho ,ktoré tu panuje.
"Nič sa nestalo. Sadaj, nie ?" zasmeje sa Sai a trochu sa posunie čím mi uvoľní miesto vedľa seba. S úsmevom sa tam posadím a Sai sa ku mne trochu prisuniem. Sčervenám a skloním hlavu ,aby to nebolo tak vidieť.
"Čo budeme teraz robiť ?" spýta sa Kimi znudene a postaví sa.
"Ja neviem ,čo by si chcel robiť ?" opýta sa ho Toro a stiahne si ho na nohy.
"Neviem, hry tu nie sú a nič iného sa robiť nedá ,keďže vonku začalo pršať." povzdychne si.
"Tak sa môžeme rozprávať ,alebo ešte lepšie. Zahrajme si fľašu." napadne Kaoru a ja v duchu nadávam. Dúfam ,že mi nevyjde nič so Saiom.
"Dobrý nápad. Máš nejakú prázdnu fľašu." otočí sa na mňa Sai s úsmevom.
"Idem sa pozrieť." opätujem mu úsmev a rýchlo vybehnem z obývačky. Na chodbe sa trochu vydýcham ,aby som zahnal červený odtieň tváre a vojdem do kuchyne ,aby som našiel nejakú fľašu. V koši žiadnu nenájdem a v skrinkách tiež nie. Nakoniec vytiahnem načatú sklenenú fľašu od kofoly a dopijem ju. Potom ju opláchnem a vezmem do obývačky ,kde sú už všetci posadaní do kruhu. Položím fľašu do stredu a sadnem si medzi Kaoru a Tora.
"Takže, kto začne ?" ozve sa Kimi.
"Ja." zasmeje sa Kaoru a roztočí fľašu. K môjmu šťastiu zastane na Kimim.
"Pravda alebo úloha ?" spýta sa ho Kaoru.
"Pravda." povie Kimi radostne.
"Tak fajn. V koľkých rokoch si dostal prvú pusu ?" položí mu Kaoru otázku.
"V 11-nástich." sčervená Kimi.
"Ok, teraz ja." povie Toro a roztočí fľašu. Tá sa točí a točí až zastane na Saiovi.
"Pravda alebo úloha ?" spýta sa.
"Úloha." vyberie si Sai.
"Pobozkaj Jakea." povie a ja vypúlim neveriacky oči.
"S radosťou." usmeje sa Sai a posadí sa oproti mne. Nahne sa ku mne pošeptá mi do ucha:
"Len jedna pusa." Prikývnem a nesmelo sa usmejem. Sai sa ku mne nakloní a prisaje sa mi na pery. Nesmelo mu bozk opätujem a pritiahnem si ho bližšie za košeľu. Odtrhneme sa od seba a v tu chvíľu sa ozve jasot tých troch. Skoro som na nich zabudol ako sa mi zatmelo pred očami. Sai sa na mňa naposledy usmeje a vráti sa na svoje miesto.
"Tak, kto teraz ?" spýta sa Kimi.
"Jake." ozve sa Toro.
"Tak dobre." poviem a roztočím fľašu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Obľúbená postava v poviedke Záhada vlka ?

Jake
Zitt
Kaoru
Sai
Toro
Kimi

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama