◄Záhada vlka I.►

8. března 2013 v 15:29 | Lady de Fast |  Záhada vlka - P
1. diel poviedky Záhada vlka :D

Záhada vlka 1.časť

Blížime sa s plno naplneným autom k nášmu novému domovu. Brat s mamou ešte ostali niečo zariadiť v starom meste a my s otcom sedíme v aute a ideme k tomu novému. Pozriem sa z okna, kde ubieha samí les. Mám rád prírodu ,no myslím si ,že môj brat veľmi nadšení nebude. Je vlk. Lepšie povedané mení sa na neho. Do školy nechodí a celý čas trávi zavretý v izbe. Má toho veľa za sebou a preto má radšej samotu. Nikoho si nepripustí k telu. Samozrejme okrem mňa. Asi by som vám to mal vysvetliť. Keď mal osem napadli ho v lese vlci ,no tým to neskončilo. O rok nato našli jeho najlepšiu kamarátku roztrhanú v lese. V dvanástich ho napadol pes a on skončil v nemocnici. A aby toho nebolo málo o rok neskôr sa začal meniť. Bol stále viac agresívny a tak sa mu všetci začali vyhýbať .Najväčší zlom sa stal pár mesiacov potom ,keď zomrela naša stará mama. Stiahol sa viac do seba a už to nebol ten usmievavý chlapec . Od vtedy je stále zavretý v izbe. Do školy nechodí vďaka psychiatrovi a tak ho doma učím ja. S rodičmi sa skoro nebaví ,len niekedy s nimi prehodí pár slov a to je všetko. Mama povedala ,že to že sa sťahujeme je začiatok nového života. Jej sa to ľahko povie. Ona sa nemení ,no má v sebe vlčie gény a preto sa meníme my. Teda aj ja.
"Tak čo tešíš sa ?" vytrhne ma otec z premýšľania.
"Pravdupovediac pochybujem ,že sa tým niečo zmení." poviem pravdu.
"Ber to viac pozitívne ,budeme blízko lesa takže sa budete môcť samovoľne meniť." povedal mi povzbudivo. Ďalej náš rozhovor nepokračoval ,pretože sme zastali pred našim novým domom.
Vystúpil som a počkal som kým otec zaparkuje.
"Tak čo páči ?" spýtal sa ma otec s nadšením.
"Áno ,ale radšej by som bol teraz so Zittom." poviem a pozriem sa na otca.
"Ja viem. Práve preto máte spoločnú izbu." usmial sa na mňa a ja som sa zatiaľ rozbehol ku kufru. Zrazu sa mi niečo obtrelo o nohu. Pozrel som sa dole a uvidel som nádherného vlka farby karamelu.
"On je..." povedal otec a zadíval sa na mňa. Pochopil som ,že sa chce spýtať či je to človek.
"Myslím." odpovedal som a pohladil vlka podo mnou. Nevadilo mu to a mazlivo sa o mňa otrel. Kľakol som si a ďalej ho hladkal.
"Ty si ale krásny." prehodil som smerom k vlkovi.
"Jake poď mi sem pomôcť." zavolal ma otec k autu.
"Jasné." povedal som a postavil sa. Vlk nesúhlasne zakňučal a odbehol preč. Podišiel som k autu a otec mi podal z kufra moje a Zittove tašky. Otec vzal zvyšné a hodil mi kľúče. Odomkol som dvere a vošiel som do domu. Bol nádherný. Menšia predsieň s mramorovou dlažbou, napravo dubové dvere do kuchyne, vedľa nich trochu menšie do komory a na druhej strane veľké posúvacie dvere do obývačky. Hore viedli točivé schody ,ktoré boli ako nábytok zladené do svetlejšieho dreva. Vyšiel som hore a otec mi ukázal moju izbu ,ktorú mám spoločnú s bratom. Bola trochu väčšia ako tá predtým. Nábytok bol zladený do tmavej farby, steny mali tmavomodrú farbu a na zemi plávajúca podlaha s malým modrím koberčekom v strede. Ďalej tam boli dve postele s nočnými stolíkmi, jeden písací stôl a dve veľké skrine. Položil som naše veci na jednu z postelí a otvoril dvere na balkón. Vyšiel som naň a ten pohľad ma očaril. Videl som les ,ktorý sa tiahol okolo celého nášho domu a malú lesnú cestu ,ktorá už nebola dlho používaná.
"Jake !" zavolal ma otec.
"Áno ?" spýtal som sa ho a zišiel dole k nemu. Vedľa neho stáli traja chlapci asi v mojom veku a jeden ,ktorému by som odhadoval asi desať .
"Takže, ty si Jake. Ja som Kaoru." predstavil sa ten čiernovlasý.
"Ja som Toro, Kaorov brat. Som miestny zverolekár." predstavil sa mi ten s hnedými vlasmi.
"Ja som Kimi." usmial sa na mňa ten najmladší.
"A ja som Sai." povedal chlapec s vlasmi farby karamelu. ,To je ten vlk, takže som mal pravdu.' pomyslel som si a potriasol si s nimi rukou.
"Jake ,ideme dnes na chatu a budeme tam do zajtra a tak ma napadlo či nechceš ísť s nami ?" spýtal sa ma Toro. Chcel by som ísť ,ale chcem byť tu ,keď príde Zitt.
"Prepáč, nemôžem. Potrebujem si ešte vybaliť a dnes má prísť mama ,takže chcem na ňu počkať." povedal som a radšej som sklopil pohľad k zemi ,aby nespoznal ,že klamem. Pozrel som sa späť na neho a čakal ako zareaguje.
"To nevadí tak mi prídeme zajtra. Dovidenia." povedal a pozrel sa na mňa pohľadom ,Ja viem ,že klameš'.
"Majte sa chlapci a príďte zas." rozlúčil sa s nimi otec.
"Tak ahoj." rozlúčil sa aj Kimi a odišiel.
"Maj sa." smutne sa usmial Sai.
"Dovidenia a ahoj zajtra Jake." rozlúčil sa Kaoru.
"Majte sa." povedal som a vyšiel späť po schodoch do svojej izby. Tam som vyšiel na balkón a sledoval ako odchádzajú. ,Prepáčte ,ale Zitta mám radšej.' Usmial som sa nad tým. Viem ,že sa raz budeme musieť rozdeliť ,ale teraz som tu len pre neho. Aj keď ten chlapec, Sai sa mi začína celkom páčiť. Ani sa tomu nedivím hneď ,keď som ho uvidel sa mi zapáčil. To ,že som gay som si priznal pred 2 rokmi keď mi bolo štrnásť ako Zittovi. Všetci spolužiaci sa obzerali po každej sukni a ja som miesto toho potajomky sledoval chlapcov v sprchách.
"Sme doma !" vytrhol ma z myšlienok mamin hlas oznamujúci svoj príchod. Rýchlo som zbehol dole a hneď som skončil v maminom objatí.
"Tak čo páči sa ti tu ?" spýtala sa ma mama radostne.
"Teraz už áno." odpovedal som jej s úsmevom. Mama nad mojou odpoveďou len pozdvihla obočie a pozrela sa na otca s otáznikmi v očiach.
"No, boli tu pár chlapcov a pozvali Jakea so sebou na chatu. No on povedal ,že bude čakať na vás a že ísť nechce." vysvetli otec nevyslovenú otázku.
"Dúfam ,že si im o mne nepovedal." zašeptal Zitt potichu.
"Neboj sa, nepovedal. Myslel som ,že sa predstavíš sám ,keď budeš sám chcieť." on sa na mňa pozrel a smutne sa usmial.
"Poď, ukážem ti našu izbu." vzal som ho za ruku a tiahol ho do našej spoločnej izby. Otvoril som dvere a posadil Zitta na izbu bližšie ku dverám.
"Ale..." povedal po tichu ,no svoju vetu nedokončil.
"Čo ale ?" pozrel som sa na neho a čakal na odpoveď.
"Ty si tu budeš chcieť priviesť svojich kamarátov a ja tu budem len obťažovať." povedal a sklonil hlavu.
"Tak teraz počúvaj" ...pozdvihol som mu hlavu ,aby sa mi díval do očí... "ty nie si na obtiaž a nikdy nebudeš."
"Ale ty si ich obľúbiš a na mňa si už nespomenieš." povedal skoro nepočuteľne.
"Ja ťa mám rád a keby som si mal vybrať medzi nimi a tebou ,vyberiem si teba." skoro som zakričal. Objal som ho a on sa ku mne pritisol.
"Prepáč." zašeptal a zavŕtal sa mi viac do náručia.
"Nemáš sa mi za čo ospravedlňovať, mne stačí že ma máš rád." pousmial som sa. Zitt sa mi pozrel do očí a smutne sa usmial. Už som si na ten jeho úsmev zvykol, vlastne sa tak usmieva len keď je so mnou inokedy sa neusmeje vôbec len chodí so zvesenou hlavou.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Obľúbená postava v poviedke Záhada vlka ?

Jake
Zitt
Kaoru
Sai
Toro
Kimi

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama