♫♦- XXXXII -♦♫

11. března 2013 v 10:21 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
Ďalší diel vlka samotára :D Dokonca sa tam mihnú aj Tori a Ryan ;D

Vlk Samotár XXXXII.

Za chvíľu sa vráti a v ruke má štyri rožky a dva trojuholníky syra.
"Karičku ?" hodí mi syr a podá mi dva rožky. Vezmem si ich a počkám ,než si Aaron sadne vedľa mňa. Obaja začneme naraz jesť a dve rožky plus syr v nás zmizne raz-dva. Zrazu sa dvere otvoria a dovnútra vojde Aaronov brat alias náš milovaný triedny učiteľ.
"Nemal si byť na porade ?" spýta sa Aaron.
"Mal ale nakoniec bola preložená na zajtra ,keďže väčšina učiteľov chýbala alebo nemohla prísť." vysvetlí.
"Aha. Zajtra ideme do paláca." povie mu Aaron.
"Načo ?" opýta sa učiteľ. Asi ho začnem volať menom. Škoda len ,že neviem ako sa volá.
"Neviem." mykne plecami.
"Inak Zack máš už všetky učebnice ?" otočí sa tentoraz na mňa. Myslel som si ,že si ma nevšimol. Vlastne by som bol za to rád.
"Neviem." pokrčím ramenami.
"Vás sa na niečo pýtať." povzdychne si. Odrazu sa miestnosťou rozľahne pieseň Lost in the Echo od Linkin Park. Prekvapene vytiahnem mobil z vrecka a pozriem na displej. Kira. Stlačím zelené tlačidlo a priložím mobil k uchu.
"Ahoj." pozdravím do telefónu mierne prekvapeným hlasom.
"Ahoj Asir. Rodičia potrebujú ,aby si prišiel vraj je to dôležité." nezdržuje a hneď mi povie o čo ide.
"Ako dôležité ?" nechápem a zároveň chcem vedieť viac.
"Keby som vedel. Bez teba nám to nechcú povedať." povzdychne si.
"Čo tak strápene ?" spýtam sa.
"Chcel som pozvať Toriho na rande ,ale v tom zavolali rodičia a tak som sa mu ospravedlnil ,že musím bežať. Teraz si bude myslieť ,že som si z neho robil srandu." vysvetlí mi strápene.
"To je mi ľúto. Ty to určite urovnáš. Mimo to, aspoň jeho číslo si si popýtať mohol." odpoviem.
"Mohol ,ale prišlo mi od neho blbé pýtať číslo ,keď sa ani nepoznáme." vyhovorí sa.
"Nekecaj ! Odkedy si taký hanblivý ,braček ? Šak počkaj, popýtam ho za teba a nezabudnem spomenúť ,že si z neho hotový." škodoradostne sa zasmejem do telefónu.
"O-p-o-v-á-ž s-a !" hláskuje mi s vrčaním.
"Ako keby si ma nepoznal." uistím ho o svojich čestných úmysloch.
"Veď práve. Nič mu nepovieš braček inak ja všetkým vykecám ,že si môj mladší braček, takže ťa všetci budú brať ako princa." vyhráža sa mi. Musím uznať ,že to zaberá.
"Fajn." zavrčím.
"Som rád ,že sme sa dohodli. Takže prídeš ?" opýta sa ma.
"Jasné, za chvíľu som tam." kývnem.
"OK, tak čaw." rozlúči sa.
"Čaw." položím hovor a schovám mobil do vrecka.
"Brat ?" spýta sa Aaron ,ktorý očividne celý rozhovor počul. Čo čakám od vlčieho sluchu.
"Hej, mám prísť domov. Rodičia nám chcú niečo dôležité povedať." odpoviem mu.
"Tak na čo čakáš." zasmeje sa a trieskne ma rukou do chrbta.
"Ccc, veď idem." vyplazím mu jazyk a otvorím okno.
"Tak čaute." rozlúčim sa a vyskočím von oknom. Nie je to zas taká výška a pre vlka ( ešte k tomu z kráľovskej rodiny ) to je prechádzka ružovou záhradou. Porozhliadnem sa ,či sa nikto nepozerá a premením sa. Rozbehnem sa smerom k lesu a kúsok pred ním sa otočím k Aaronovmu oknu. Nakláňa sa z neho a keď si všimne môjho pohľadu zamáva mi. Spokojne sa otočím naspäť a vydám sa na cestu. Prebehnem po menšej lesnej ceste a skrátim si to cez les. Zrazu začujem hlasy a niečo v kroví sa pohne. Stuhnem a zastavím.
"Neľakaj sa, to som len ja." usmeje sa známy hlas. Otočím hlavu a stretnem sa so strieborným pohľadom.
"Dlho sme sa nevideli." maznavo sa o neho obtriem a on ma za to pohladí po ňufáku.
"Chýbal si mi a ostatní tiež." pousmeje sa.
"Čo máš vlastne nové ?" skúsim načať ,dúfajúc ,že z neho niečo vytiahnem.
"Prestúpil som na tunajšiu školu. Je to tam super a ľudia sú fakt milý." začne rozprávať a na konci sa začne mierne červenať.
"A niekto špeciálny ?" strčím do neho ňufákom.
"Nóóó jeden by tu bol." prizná a jeho líca naberú červený odtieň.
"A kto ?" pokúsim sa to z neho dostať.
"Kira." pípne potichu. To je super ! Radujem sa v duchu.
"A čo ? už si ho pozval na rande ?" spýtam sa.
"Čo blázniš ? Ty si ho asi nevidel ,čo ? Je fakt úžasný ! Nie len ,že je nádherný a hlavne veľmi populárny, je aj veľmi múdry, vtipný a dokonca hrá futbal za školský tým." vybafne na mňa.
"No a ? Ty si tiež veľmi pekný, vtipný a určite aj múdry ,teda až na to ,že si dosť hlúpy na to ,aby si mieril zbraňou na vlka a keď na teba prehovorí ,tak zbraň pustíš." neodpustím si rýpnutie.
"Ccc, ešte si zo mňa uťahuj. Mimo to, fakt si myslíš ,že som pekný ?" opýta sa ma.
"Jasné, máš nádherné oči, takú farbu som v živote nevidel ,takže ťa robí výnimočným a tvoje vlasy sú ako oheň a len tak mimochodom aspoň ,keď sa budeš červenať ,tak to bude pekne ladiť." zasmejem sa a Torimu po tvári tiež prebehne menší úsmev.
"Myslíš ,že by som sa Kirovi mohol páčiť ? Dneska sa so mnou bavil ,no potom mu niekto volal a on musel ísť." posmutnie.
"Určite to nebolo naschvál. Čo ak to bolo niečo súrne ?" navrhnem.
"Už sa nemôžem dočkať ,až ho znova uvidím." zasnene sa usmeje.
"Potom mi to všetko vyrozprávaš. Už musím ísť, rodičia ma budú zháňať." poviem a kúsok odbehnem.
"Maj sa a zajtra príď." zamáva mi.
"Tak ahoj." rozlúčim sa a rozbehnem sa lesom, bez toho ,aby som sa čo i len kútikom oka otočil. Prebehnem okolo malého potôčika ,kde zastavím ,aby som sa napil a pokračujem v ceste. Netrvá to dlho a prebehnem okolo menšej jaskyne. Zvedavosť ma pokúša ,no nakoniec od nej odtrhnem pohľad a rozbehnem sa ďalej. Konečne zazriem z diaľky palác. Na nič nečakám a pridám na rýchlosti. Zastavím v kroví deliacom palác od lesa a zároveň v tom istom kroví ako minule. Porozhliadnem sa a tak ako aj minule zbadám všade okolo zámku stráže. Nepozorovane sa tam nedostanem. Zrazu zbadám známu tvár. Na nič nečakám a rozbehnem sa k čiernovláskovi.
"Ahoj, čo ty tu ?" skloní sa ku mne Ryan.
"Kira ma volal ,vraj je to dôležité ale ja neviem ako sa dostať dnu." vysvetlím mu svoj problém.
"Tak poď ,ja ťa tam vezmem." pousmeje sa a poškrabe ma za uchom.
"Vďaka Ryan." olíznem mu ruku.
"Nemáš zač a teraz poď." rozíde sa k mohutným dverám vedúcim do paláca. Okamžite ho nasledujem a ostražito sledujem stráže okolo mňa. Stráže odstúpia od dverí a my vojdeme dnu. Ryan ma zavedie až k jedným dverám a zastaví.
"Kráľ s kráľovnou by mali byť dnu." povie mi.
"Vďaka Ryan. Ty asi nevieš ,čo odo mňa chcú." otočím sa na neho a premením sa.
"Asi s tebou chcú prebrať osobnú stráž. Počul som ako sa tí dvaja namyslenci rozprávajú o tom ,že kráľ s kráľovnou zháňajú niekoho ako osobnú stráž. Pýtal som sa ich, pre koho ,no povedali ,že nevedia. Tak som si myslel ,že to asi bude pre vás." odpovie mi.
"Osobnú stráž ?" podivím sa.
"Proste jedného zo strážcov ,ktorý s tebou bude chodiť na dôležité schôdze a tak ďalej." vysvetlí mi.
"Aha už to chápem aj keď netuším na čo to je dobré." prikývnem.
"To ani ja. Môžeš len dúfať ,že ti nepriradia niekoho ,kto ťa bude komandovať a všetko ti zakazovať." zaksichtí sa.
"Pff, to ma ešte nepoznáš. Ja si poradím s čímkoľvek." odfrknem si a zaškerím sa.
"Ty si teda číslo." zasmeje sa.
"Tak ja idem. Uvidíme sa potom Ryan." rozlúčim sa a čertovsky sa usmejem ako ma niečo napadne.
"Ahoj." usmeje sa a odkráča. Otočím sa k dverám a zaklopem. Nečakám na vyzvanie a rovno vojdem. Som predsa princ. Prekvapene zamrkám na rodičov a súrodencov ,ktorý sedia na pohovke a o niečom horlivo diskutujú.
"Ehm." odkašlem si ,aby som na seba upozornil.
"Oh, Asir poď sem." usmeje sa na mňa mama a mávne rukou ,aby som prišiel bližšie. Sadnem si vedľa nej na koberec a čakám ,čo bude ďalej.
"Práve preberáme slávnosť na ktorej chceme všetkým oznámiť ,že ste živí a zdraví." objasní mi otec dôvod stretnutia.
"Aha a nemá to niečo aj s tou osobnou strážou ?" spýtam sa.
"Vlastne to je ďalšia vec na zozname. Ako si to vedel ?" spýta sa mama.
"Mám svoje zdroje." myknem s úsmevom plecami, rozhodnutý Ryana neprezradiť.
"Tak fajn. Chceme ,aby ste si ty i Tyr vybrali jedného zo strážcov ,ktorý bude tvoriť vašu osobnú stráž." načne otec tému. Mrknem na Marka ,čo on na to.
"Ja by som si vedel vybrať." prehovorí Tyr.
"A koho by si teda chcel ?" spýta sa otec a vytiahne nejaký divný papier. Som zvedavý ,no pochybujem ,že by mi ukázal čo je to zač.
"Saiwena." pousmeje sa brat.
"Tak fajn. A čo ty Asir ?" otočí sa na mňa.
"Ryana." odpoviem pohotovo. Neviem si predstaviť ,že by to bol niekto iný než on.
"Zapíšem ho k tebe." mrkne na mňa otec.
"A teraz najdôležitejšia vec. Vaše koruny." usmeje sa mama a na chvíľu niekam odbehne. Za chvíľu je späť aj s dvoma zlatými korunami ,ktoré zdobia striedavo červené a strieborné drahé kamene. Sú nádherne, aj keď na mňa až príliš.
"To ich budeme musieť nosiť ?" spýtam sa a zakňučím.
"Iste, všetci musia vedieť ,že ste princovia. To mi pripomína, Kira, kde máš korunu ?" otočí sa mama na Kiru.
"Ako keby všetci nevedeli ,že som princ." odpovie jej pohotovo.
"Jeden ako druhý." povzdychne si mama a mne s Tyrom podá koruny. S Markom sa na neho ironicky pozrieme a potom si vymeníme mučiace pohľady.
"Fakt musíme ?" opýtame sa s Tyrom naraz.
"Aspoň v zámku a pri dôležitých a vážených návštevách." odpovie otec pohotovo. Určite to mal nacvičené. Spoločne si povzdychneme.
"Fajn." kývneme nakoniec.
"Tak si ich nasaďte ,nech vidíme ako vám pristanú." nabáda nás mama. Nasadím si korunu na hlavu a brat spraví to isté.
"Praví princovia." zasmeje sa Kira. Konečne sa ozval aj on.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Kated Kated | Web | 11. března 2013 v 12:46 | Reagovat

tak přesidluješ jooo :D ... rpomin že píšu až ted ale dostala jsem se k tomu teprve :D ... nejak posledni dobou enmam vubec cas :D Aaaaaaaaale jdu to napravit a docist vse co jsem zameskala :D (mela jsem zkouskovy a ted sem delalla neco jako seminarku.... byl to teoreticky referat, ale spis to je to dlouhy jak seminarka XD :D no nic ... k dilku ti napisnu za chvili az si to doctu :D haha asi zacnu od zacatku abych se do toho zase dostala :D

2 Liliana Liliana | 11. března 2013 v 21:48 | Reagovat

Takže i Tori má záujem o Kiru. To je vážne super. Našťastie, že Asir pozná Toriho a on nevie, že sú s Kirom bratia. Aspoň im môže pomáhať pri takýchto nedorozumeniach. Je super, že si Tyr vybral Saiwena a Asir Ryana. Aspoň tým nadutcom v kráľovskej stráži padne hrebienok aj čelusť. Teším sa na ďalší diel :-D

3 katka katka | 12. března 2013 v 8:33 | Reagovat

tak Kira už je v tom až po uši jo láska je to super :-)

4 Miku a Asa Miku a Asa | Web | 12. března 2013 v 19:18 | Reagovat

Juuuuj a sme bez slov :D :D super diel :D tešíme sa na ďalší diel :D a hlavne čo povie Ryan, keď mu Zack povie, že je jeho osobný strážca :D :D :D

5 Miku a Asa Miku a Asa | Web | 20. března 2013 v 17:45 | Reagovat

AHojky nechceme otravovať, ale kedy bude pokračovanie? :D

6 Safi Safi | 24. března 2013 v 12:53 | Reagovat

Výborná povídka :-) zhltla jsem ji na jeden nadech fakt super už se těším na pokračování :-) tak šup šup at to sviští :-D  :-D

7 Kated Kated | Web | 24. března 2013 v 15:57 | Reagovat

haha jeden jako druhej :D haha stejná odpověď učiteli ("těšíš se?" .... "Ani ne, je to škola"):D museli vypadat fakticky libově v těch věsech jen co je pravda :D ..... haahha dokonce i udělalai stejnou věc.... jako první přišli za svými miláčky a políbili je :D ....haha ale s korunkam :D :D ... Super super super :D hezky se příběh vyvíjí :D zajímalo by mě co tě dál napadne :D :)

8 Widlicka Widlicka | 3. dubna 2013 v 3:36 | Reagovat

Pěkné pokračování :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama