♫♦- XXXV -♦♫

8. března 2013 v 15:13 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
35. diel :D Konečne stretnutie s rodičmi :)

Vlk Samotár XXXV.

/Kira/

Už-už chcem bratovi vynadať ,keď si všimnem Aarona. Zaujímalo by ma odkiaľ sa s Asirom poznajú. Síce sa kedysi priatelili ,no na to si predsa nemôžu pamätať. Musím zistiť ,čo vie, než sa náhodou prekecnem.

/Tyr/

Zaujímalo by ma kto ten chlapec je. Nepríde mi nijak známy aj keď mám pocit ,že ho odniekiaľ poznám. Ale vyzerá to ,že ostatní vedia kto to je. Pomaly prejdem k Saiwenovi a pozriem naň s otázkou v očiach. Skloní sa ku mne a zohne sa k môjmu uchu.
"To je tiež vlk. Jeho otec tiež patrí k nám." pošepne mi a opäť sa postaví.
"Aha." vyletí zo mňa len a radšej sa posadím ku Kirovi.

/Asir/

Pozerám na ich zarazené a tiež prekvapené výrazy a len tak-tak sa držím ,aby som sa nerozosmial.
"Chceli ste snáď niečo povedať ?" opýtam sa ich s vlčím úsmevom.
"No ,ehm..." začne prekvapivo Mark.
"Aaron ?" oslovím ho a sprisahanecky na neho mrknem. Okamžite pochopí a s úsmevom kývne.
"Čo je Asir ?" kľakne si ku mne a pohladí ma medzi ušami. Tí štyria okamžite vygúlia oči a preskakujú pohľadom zo mňa na Aarona.
"Ty si mu to povedal ?" spamätá sa ako prvý Kira.
"Len som mu pomohol spomenúť si." mazlivo sa obtriem o Aarona a ten mi to oplatí pohladením.
"Dúfam ,že to nikomu nepovieš. Vieš, nechceme spôsobiť rozruch a tiež to chceme najprv povedať rodičom." varuje Kira Aarona.
"Neboj ,nehodlám to nikde roztrubovať." uistí ho Kira.
"Nemali by sme sa vrátiť ?" vloží sa do rozhovoru Mark.
"Ty si Tyr ,však ?" otočí sa na neho Aaron.
"Ehm, áno." zneistí trochu Mark...teda Tyr. Aggr ,tie mená sa mi metú.
"Už by sme sa mali vrátiť a hlavne si pohnúť. Za chvíľu sa budú striedať stráže ,takže by sme mohli nepozorovane prekĺznuť dnu." povie Saiwen pri pohľade na hodinky.
"To je dobrý nápad." prikývnem a pribehnem k nim.
"Idem s vami aj tak potrebujem nájsť Ravena." pridá sa Aaron.
"To je syn toho z rady ,nie ? Ten patrí k tebe ?" prehovorí konečne Ryan.
"Bohužiaľ je. Ten jeho otec je fakt idiot a dokonale ho proti mne poštval ,takže teraz nezáleží na tom či patrí alebo nie." povzdychne si Aaron. Povzbudivo do neho drcnem a olíznem mu ruku. Pousmeje sa a objíme ma okolo vlčieho krku.
"To je mi ľúto." pozrie naň so súcitom Kira.
"Nevadí ,ja si ho aj tak získam." usmeje sa Aaron.
"Ehm, takže už ideme." odkašle si vlk- Tyr.
"Kam sa tak ponáhľaš ?" otočím sa na neho.
"Neviem ako ty ,ale ja by som rád konečne spoznal našich rodičov." premení sa na človeka a Aaron na ňom ostane visieť pohľadom.
"Pravda." uznám ,že má pravdu a nasledujem jeho príkladu.
"Vy dvaja ste spolu vyrastali ?" opýta sa náhle Aaron.
"Vlastne áno, prečo ?" prikývnem.
"Len tak. Chováte sa k sebe trochu inak ,než ku Kirovi. Proste viete ,čo si u seba môžete dovoliť zato s Kirou často len hádate." vysvetlí Aaron a ja musím uznať ,že na tom niečo bude.
"Na to si budeme musieť zvyknúť. Aj keď fakt nechápem ,čo odo mňa čakáte. Za necelé dva týždne som zistil ,že sa vôbec mením ,potom som dokonca prišiel na to ,že sme sa narodili tu a nakoniec ešte zistím ,že som princ a mám staršieho brata. Nemyslíte ,že je toho fakt priveľa ?" povzdychne si Mark a ja s ním musím súhlasiť.
"Mark má pravdu. Keď si k tomu priberiete aj tie staronové mená. Mimo to za tie dva týždne som dokonca zvládol ,zmeniť orientáciu." zaškerím sa.
"Keď si to tak vezmete toto je ako vaša posledná skúška." prehovorí konečne Saiwen.
"Jasné, a za pár dni do školy. To bude tá hlavná skúška ,keď sa tomu tak dá hovoriť. Lepší názov by bol trest." uškrniem sa a Mark otrávene zastoná. Asi na ňu nepomyslel.
"Vykecávať sa môžeme aj neskôr. Mali by sme ísť." povie Ryan a rozíde sa dopredu. Okamžite sa k nemu pridáme a tesne pred tým ,než vyjdeme spoza stromov sa premeníme. Takto to bude bezpečnejšie a nebudeme tak nápadný.
"Teraz sa pripravte." povie Saiwen a nakloní sa ,aby videl na zámok. Stráže práve odchádzajú a tak na nič nečakáme a rozbehneme sa k palácu. Rýchlo vkĺzneme nejakými dverami dnu a Aaron za nami zavrie. Stihneme to presne vo chvíli ,keď sa od jednej strany začnú ozývať hlasy ,ktoré určite patria strážcom ,ktorí striedajú.
"Tak a teraz už stačí len nájsť rodičov." oddýchnem si.
"Myslíte si ,že už sa vrátili ?" ozve sa Mark a premení sa v človeka. My s Kirom ho hneď nasledujeme.
"Je len jediný spôsob ako to zistiť." povie Kira vážne a rozíde sa chodbami hradu. Sme mu v pätách a ostražito sledujeme bočné chodby. Nechceme, aby nás niekto videl. Mohli by sa vydesiť. Kira zastane pred masívnymi dverami z dubového dreva a opatrne na ne zaklope.
"Ďalej." ozve sa z vnútra mužský hlas. Kira sa zhlboka nadýchne a siahne po kľučke.
"Choďte tam radšej všetci naraz." postrčí nás Ryan.
"Myslíš ?" zapochybujem o jeho nápade. Nechcem rodičom hneď privodiť infarkt.
"Nemyslím, ja to viem." usmeje sa povzbudivo.
"Tak a ide sa na to." stlačí Mark Kirovu ruku ,ktorú má stále na kľučke a dvere sa s vrzgotom otvoria. Kira vojde dovnútra a my tesne za ním. Saiwen rýchlo zatvorí dvere ,aby sa uistil ,že nemôžeme ujsť a aj s ostanými ostane za dverami. Muž pri stole zodvihne hlavu od nejakých papierov a hneď ako nás uvidí, vypadne mu pero z ruky a on na nás len zarazene hľadí.
"Tati ?" osloví ho nesmelo Kira a podíde k nemu. My s Markom zatiaľ ostaneme stáť pri dverách a tvárime sa ,že tam nie sme.
"To nie je možné." konečne sa spamätá a chytí sa za hlavu.
"Reena, poď sem !" zakričí pravdepodobne na našu mamu a postaví sa. Prejde okolo stola a objíme Kiru potom neveriacky príde k nám a začne si nás prezerať ako keby neveril ,že sme to naozaj my. My s Markom robíme to isté a sledujeme otca ,ktorý sa skoro vôbec nezmenil. Síce si na neho veľmi nepamätám ,no jeho hlas veľmi dobre poznám.
"Čo potrebuješ Soreen ?" vojde do izby vysoká žena v ktorej okamžite spoznám našu matku. Tá okamžite ako nás uvidí zamrzne v polovici pohybu a začne preskakovať pohľadom z jedného na druhého. My jej pohľad opätujeme a ani jeden z nás sa nemá k tomu ,aby niečo vysvetlil.
"Myslím ,že by som vám mal niekoho predstaviť alebo skôr pripomenúť, že Asir, Tyr ?" otočí sa na rodičov s úsmevom a potom na nás.
"Ale ako je to možné ?" prehovorí konečne mama.
"Ehm, Kira." pozriem bezmocne na brata. Rodičia ako náhle začujú môj hlas, otočia sa na mňa a prekvapene ma sledujú.
"Mami, tati viem ,že ste dosť prekvapení a tiež zarazení ,ale nemohli by sme sa všetci posadiť a v kľude to prebrať." navrhnem. Rodičia mlčky prikývnu a posadia sa na menšiu pohovku v rohu miestnosti. Kira sa posadí oproti nim a nám dvom pokynie nech si sadneme tiež. Po menšom váhaní sa posadíme vedľa Kiry a samozrejme podľa zvyku, podľa veku.

/Kira/

"Ako to vysvetliť, najprv by sme mohli začať tým kde som bol a prečo som nemohol prísť skôr. Keď som odtiaľto odchádzal ,vzal som to skratkou cez les. Nestihol som dôjsť veľmi ďaleko ,keď sa ma zmocnil zlý pocit a tak som sa rozišiel smerom odkiaľ som to cítil najsilnejšie. Zastal som až v kríkoch pred menšou mítinou ,kde som zbadal Asira a nejakého lovca ako na neho mieri zbraňou. Vedel som ,že niečo musím urobiť ,no netušil som čo. V tej chvíli pribehol na mítinu Tyr a skočil priamo pred Asira ,aby ho ochránil. Bál som sa o nich a tak som na toho lovca skočil a on spadol na zem. No predtým ako dopadol, ma stihol postreliť. Asir hneď pribehol ku mne zatiaľ čo Tyr zaútočil na toho lovca rozhrýzol mu ruku. Potom mu z nej vytiahol zbraň a vysilene sa posadil k nám. Asir na nič nečakal a skočil tomu lovcovi po krku a to doslova. Ten sa zvalil v bezvedomí na zem a ďalej si už nič nepamätám ,keďže potom už bola pre mňa len tma." dovysvetľujem a rodičia sa dívajú stále viac zhrozene. Mame sa dokonca v očiach zalesknú slzy.
"Čo sa stalo potom ?" obráti sa otec na bratov.
"Vzali sme Kiru ku Gaylovcom a tak ho Koroneho mama ošetrila." dopovie Tyr ,pretože Asir sa k ničomu nemá a len zmučene sedí a teká pohľadom z mamy na otca.
"Som tak rada ,že ste všetci v poriadku a hlavne ,že ste doma. Asir, Tyr chlapci moji som tak rada ,že vás mám konečne pri sebe." rozplače sa mama a zovrie v náručí naraz Asira s Tyrom. Tím sa tiež z očí spustia slzy a objímu mama a pritisnú sa k nej.
"Chlapci moji ,kde ste boli tak dlho ? Som tak rád ,že vás mám doma." pritisne si ich všetkých troch k sebe a za ruku ma stiahne k sebe a tak skončíme v jednom veľkom rodinou objatí.
"Vlastne sme bývali v meste ďaleko odtiaľto. Presťahovali sme sa sem pred pár týždňami a postupne sme si na všetko spomenuli." vysvetlí Tyr ,keď naše objatie trochu povolí a všetci si posadáme vedľa seba.
"Ako prisťahovali ?" opýta sa mama prekvapene a pohladí Asira ,ktorý pri nej sedí najbližšie po vlasoch. Často ho takto hladila ,keď sme boli malý a on nemohol zaspať.
"Mno, ehm ako to povedať. Starali sa o nás prakticky naši adoptívny rodičia. Povedali nám ako nás našli a dali nám toto." prehovorí konečne Asir a vytiahne zo zadného vrecka nohavíc zložený papier. Tyr kývne hlavou a tiež vytiahne zo zadného vrecka nejaký papier a podá ho aj s tým Asirovym otcovi. Ten si ich prekvapene vezme a začíta sa do nich. Mama sa nakloní a cez jeho rameno sa do nich tiež zahľadí. Trochu sa nahnem a zbadám ,že ide o rodné listy bratov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama