♫♦- XXXIX -♦♫

8. března 2013 v 15:21 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
39. kapitola :3 Prvý deň v škole :))

Vlk Samotár XXXIX.

/Zack/

"Dobrý deň." pozdravíme naraz.
"Dobrý. Prosím posaďte sa." pokynie nám starší pán bez toho ,aby vôbec vzhliadol od papierov na stole. Posadíme sa s Markom do kresiel oproti nemu a zahľadíme sa na neho.
"Takže Mark a Zack Tyleroví." konečne riaditeľ zodvihne hlavu a pozrie sa na nás. Mlčky prikývneme a čakáme ,čo povie ďalej.
"Najprv by som sa vám mal asi predstaviť. Volám sa Richard Stenford a som riaditeľom tejto školy. Naša škola nie je veľmi veľká ,no naši študenti dosahujú pozoruhodné výsledky. Keďže tu nemáme veľa žiakov, každý ročník má len jednu triedu. Pokiaľ viem Mark, ty nastupuješ do druhej a Zack do prvej triedy, že ?" dokončí svoj predslov otázkou.
"Áno." prikývneme naraz.
"Hneď ako tu skončíme vás vyzdvihnú vaši triedny učitelia a dovedú vás do tried. Dúfam ,že nebudete robiť problémy a rýchlo zapadnete. Predtým než vás pustím ešte vás musím informovať o chodu školy. Naša škola sa delí na nejaké skupiny. Nerozdelili sme ich my ani vedenie ,takže dúfam ,že nebudete mať žiadne zlé pripomienky." hovorí ďalej.
"Skupiny ?" podiví sa Mark. Tiež ma to zaujíma ,no radšej mlčím.
"Sú to napríklad múdri žiaci ,ktorí sa účastina súťaží prevažne matematických. Ďalej sú tu problémoví žiaci presnejšie bitkári ,tým sa radšej vyhnite. Potom sú tu takzvaní lovci. O tých vám nemôžem nič viac povedať a nakoniec je tu ešte jedna skupina ,no tej meno vám nepoviem." to sme sa toho dozvedeli. Povzdychnem si.
"Je to všetko ?" opýtam sa ho znudene.
"Ešte vaše rozvrhy a môžete ísť." podá nám obom papieriky s rozvrhmi.
"Teraz vaši učitelia." postaví sa a otvorí dvere. Dovnútra vojdú dvaja muži ,ktorí určite nemajú ani tridsať. Prekvapene sa na nich s Markom pozrieme.
"Som učiteľ Senders a učím prvákov." predstaví sa šedovlasý.
"Toto je Zack Tyler. Oddnes je to váš nový žiak." pokynie mi nech pristúpim ,čo aj hneď urobím.
"A toto zas Mark Tyler, náš nový druhák." pokynie Markovi nech pristúpi k druhému.
"Som tvoj nový učiteľ Deren Meikeru." predstaví sa mu jeho nový učiteľ.
"Môžete ísť." posadí sa riaditeľ späť na svoje miesto a my aj s našimi novými učiteľmi vyjdeme von z riaditeľne. Učiteľ Senders mi pokynie nech ho nasledujem ,zatiaľ čo Mark a jeho nový učiteľ sa rozídu opačným smerom.
"Tak čo ? Tešíš sa ?" objasní ,keď zbadá môj nechápavý výraz.
"Ani nie, je to predsa škola." pokrčím ramenami ,načo sa on rozosmeje.
"Tak poď." zastaví pred nejakými dverami a ja na nich zbadám nápis 1.A. Otvorí ich a vojde. Držím sa v tesnom závese za ním a zastanem pre tabuľou. Učiteľ sa posadí za katedru a žiaci sa hneď utíšia. Porozhliadnem sa po triede a zbadám ako sa na mňa z poslednej lavice pri okne škeria Korone s Maxom. Uškrniem sa a počkám ,než učiteľ prehovorí.
"Takže žiaci, toto je váš nový spolužiak Zack Tyler." prestaví ma. Z triedy sa ozve nadšení piskot ako dievčat tak aj chlapcov. Povzdychnem si. Takto je to vždy. Mrknem na Koroneho čo on nato. Z očí mu doslova šľahajú blesky a prebodáva každého kto sa na mňa čo i len pozriem tak vražedným pohľadom ,že aj mne to doslova naháňa hrôzu.
"Máte na neho nejaké otázky ?" spýta sa učiteľ triedy.
"Áno Sarah ?" vyvolá jednu celkom šikovnú blondínu v tretej lavici.
"Si zadaný ?" ako keby som to nečakal.
"Áno som." prikývnem a kútikom oka zbadám ako sa Korone usmeje.
"To je škoda." ozve sa baba pred ňou.
"Bývaš tu v meste ?" opýta sa ďalšie dievča.
"Áno." odpoviem prosto.
"Máš nejakých súrodencov ?" spýta sa konečne nejaký chlapec.
"Mám dvoch bratov." poviem popravde.
"Ešte nejaké otázky ? Nie. Tak fajn. Posaď sa prosím tamto k Aaronovi." pokynie mi niekam dozadu. Pozriem sa tam a v štvrtej lavici u dverí zbadám Aarona. Toho som si ani nevšimol. Zaškerí sa na mňa a ja pomaly zamierim k nemu, nevšímajúc si všetky pohľady na moju osobu. Posadím sa vedľa neho a pozdravím sa s ním päsťou.
"Tiež si mi mohol povedať ,že prídeš." ozve sa šeptom Aaron.
"Mal si sa pýtať." drgnem do neho lakťom.
"Sekne ti to." pochváli ma.
"Vďaka." zlovestne sa usmejem.
"Chcel si vidieť ako žiarli ?" odhalí ma.
"Keď on je pri tom tak sexy." nahodím nevinný kukuč.
"Ty si cvok." rozosmeje sa Aaron.
"Je ti niečo Aaron ? Nie ? Tak neprerušuj hodinu." spraží ho učiteľ pohľadom. Pátravo sa zahľadím na Aarona a ten okamžite pochopí.
"Je to môj starší brat. Je mu 24. Ani sa ti nedivím ,že si ho nepamätáš." vysvetlí mi potichu.
"Aha. A čo on na mňa ?" pochytia ma obavy.
"Dosť o tom pochybujem." ukľudní ma.
"Už som sa trochu ľakol." priznám.
"Ani sa ti nedivím. Ako vlastne bolo u rodičov ?" spýta sa ma s neskrývaním nadšením.
"Úžasné. Bolo to ako keby sme ani neodišli." usmejem sa šťastne.
"To je super. Už sa tešíš na tie povinnosti čo ?" podpichne ma.
"Ccc, len sa neteš. Pri najhoršom ťa do toho zatiahnem a spravíš to za mňa." vyplazím mu jazyk.
"No to určite. Ešte to by mi chýbalo." zdesí sa hrane. Už už mu chcem na to niečo odpovedať ,keď zazvoní.
"No zbohom. Mučenie nastáva." povzdychnem si a Aaron sa rozosmeje. Triedou sa ozve nadšený jasot a učiteľ odíde s povzdychom z triedy. Všetky pohľady sa ihneď stočia na mňa. Rýchlo sa postavím a nevšímajúc si zvyšku triedy prejdem ku Koronemu. Posadím sa mu na kolená a objímem ho rukami okolo krku. Korone na nič nečaká a prisaje sa mi na pery. Okamžite mu bozk opätujem a nevšímam si triedy ,ktorá podozrivo zmĺkla. Odtrhneme sa od seba a ja sa s úškrnom porozhliadnem po triede. Všetci stoja ako oparený a neveriacky nás sledujú. Teda až na Aarona ,ktorý sťažka potlačuje smiech.

/Mark/

Rozídeme sa s bratom každý iným smerom nasledujúc svojich nových učiteľov. Zaujímalo by ma koľko má ten môj rokov ? Tipoval by som mu najviac takých 22.
"Tešíš sa ?" otočí sa na mňa s úsmevom.
"Je to škola." myknem s nezáujmom plecami. Učiteľ sa len pousmeje a zastane pred jednou z tried. Otvorí dvere a vojde dnu. Dlho nerozmýšľam, vojdem za ním a zatvorím za sebou dvere. Postavím sa pred tabuľu a porozhliadnem sa po triede. Stretnem sa s pohľadom svetlo modrých očí a nemôžem od nich odtrhnúť tie svoje. Pre seba sa usmejem a zameriam sa späť na učiteľa.
"Toto je váš nový spolužiak Mark Tyler. Nejaké otázky ?" predstaví ma učiteľ a zároveň sa spýta tú otrepanú otázku.
"Si na baby alebo na chalanov ?" dobre ,tak takú priamu otázku som rozhodne nečakal.
"Na oboje." odpoviem popravde, čo som asi nemal ako zistím o chvíľu. Všetky baby v triede začnú jačať a niektorí chalani si ma začnú prezerať.
"A máš niekoho ?" ozve sa nejaké dievča.
"Predstav si, mám." uškrniem sa a mrknem na Sama. Sčervená pod mojim pohľadom a mierne sa pousmeje. Triedou sa ozvú sklamané povzdychy a ja sa sotva držím ,aby som sa nerozosmial.
"Tak kam ťa posadíme ? Čo takto tamto k Salimovi." pochopím ,že to nie je otázka a rozídem sa tam ,kde mi učiteľ pokynul. Posadím sa vedľa drobnejšieho blondiačika s hnedými čokoládovými očami. Pousmejem sa a zložím sa vedľa neho do tretej lavice do stredu.
"Ahoj." pošepnem pozdrav.
"Ahoj." pípne nesmelo.
"Ahoj som Mike a toto je Yori." otočia sa na mňa dvaja naprosto rovnaký chlapci z lavice predo mnou. Chvíľu na nich hľadím a snažím sa nájsť aspoň drobný rozdiel až ho nakoniec nájdem. Obaja majú čierne vlasy no Mike v nich má modrý a Yori zelený prameň. Zaujímavé. Kto by povedal ,že budú mať obaja fialové oči.
"Som Mark ale to už viete." potrasiem si s oboma rukou. Netrvá to dlho a zazvoní na prestávku. Niet sa čomu diviť ,keď som sem prišiel niečo po polovici hodiny.
"Kedy si sa vlastne prisťahoval ?" opýta sa Mike.
"Pred pár týždňami." pousmejem sa.
"Máš nejakých súrodencov ?" opýta sa tentoraz Yori.
"Mám dvoch bratov." poviem popravde.
"Ospravedlňte ma nachvíľu." ospravedlním sa a postavím sa. Salim sa trochu posunie a nechá ma prejsť. Zamierim si to k Samovi a ten hneď ako si ma všimne, rozžiari sa. Prídem až k nemu a posadím sa na roh jeho lavice.
"Chýbal si mi." postaví sa Sam oproti mne a ja zoskočím z lavice. Potom si ho pritiahnem k sebe a pred všetkými ho pobozkám. Sam mi položí ruky na ramená a pripojí sa k bozku. Odtrhneme sa od sebe ,keď nám dôjde vzduch a ja si svoje zlatíčko pritiahnem do náruče.
"Chýbal si mi." zašeptá mi do ramena.
"Aj ty mne." pošepnem mu do vlasov a pobozkám ho na temeno hlavy. Zazvoní na hodinu a ja sa v absolútnom tichu premiestnim späť k svojej lavici.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama