♫♦- XXXIV -♦♫

8. března 2013 v 15:11 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
34. diel *w* Aaron sa konečne dozvedá pravdu :3

Vlk Samotár XXXIV.

/Asir/

"Čo teraz budeme robiť ?" opýtam sa potichu.
"Musíme nejako odviesť pozornosť." šeptom prehovorí Kira.
"Ale ako ?" spýta sa Tyr na otázku ,na ktorú nepozná odpoveď asi nikto z nás. Porozhliadnem sa a zrazu mi do ňufáka udrie známy pach, no nedokážem rozoznať koho je. Opatrne sa za ním pustím nehľadiac na bratov ,ktorí na mňa potichu volajú ,aby som sa vrátil. Rozbehnem sa vysokým krovím pri čom sa stále ohliadam ,či ma nezazrel niekto z ochranky. Pach už je dosť silný ,čo mi napovedá ,že som blízko. Zastanem na mieste ,kde pach končí a začnem sa obzerať okolo seba. Hneď ako ho zbadám, zistím ,že ten pach patril jemu. Dobehnem až k stromu pod ktorým leží a zistím ,že spí. Drcnem do neho ňufákom ,no neprebudí sa a len niečo zamumle. Priblížim sa k nemu bližšie ,aby som prišiel na to čo povedal a keď to zopakuje ,prekvapene od neho odskočím.
"Asir." zamumle znova zo spánku. Prídem znova k nemu a silnejšie ním zatrasiem a následne aj olíznem. Aaron sťažka otvorí oči a prekvapene zamrká. Chvíľu sa na mňa díva ,kým mu dôjde kto som a pohladí ma medzi ušami.
"Zack, a ty tu čo robíš ? Mimo to kde sú ostatní a kde je Raven ?" zahrnie ma otázkami a zívne.
"To je zložité. Mimo to, nikoho okrem teba som tu nevidel. Našiel som ťa späť pod týmto stromom a nik iný tu nebol." vysvetlím a ľahnem si vedľa neho.
"No super, zase mi zdrhol. Dokonca ani tí dvaja ho nezastavili." povzdychne si.
"To by si mal ísť za ním ,nie ?" spýtam sa ho.
"Aj tak ma od seba znova odoženie." povie smutne.
"To bude dobré uvidíš." povzbudím ho.
"Vieš, keď som vás s Koronem uvidel ,priznám sa ,závidel som vám. Máte medzi sebou tak dokonalý vzťah. Je jasné ,že k sebe patríte."
"Myslíš ? Ani medzi mnou a Koronem to nebolo vždy také. Keď som ho prvýkrát uvidel ,hneď som ho odbil." zasmejem sa nad tou spomienkou.
"Naozaj ?" opýta sa.
"Naozaj." prisvedčím.
"Myslíš ,že sa to medzi mnou a Ravenom urovná ? Vieš, možno ,že ty a Korone ste medzi sebou mali na začiatku nezhody ,no nemali ste taký problém ako ja a Raven. S tou jeho nenávisťou ku gayom nemôžem bojovať."
"Nemôžeš alebo nechceš ? Možno tomu neuveríš ale ja a Korone sme mali horší problém."
"A to ?" opýta sa zvedavo.
"Keď sme sa s Koronem spoznali ,nenávidel som vlkov. Neznášal som sa za to ,že sa mením. Odmietal som sa premeniť a vždy ,keď som sa mal premeniť ,zastavil som to." nechápem ako sa mu môžem tak bezstarostne zdôverovať, veď ho ani poriadne nepoznám.
"Ale to..ale to ,veď premena sa nedá zastaviť. Mimo to, teraz si to nemyslíš ? Ako ťa presvedčil o opaku ?" zahrnie ma otázkami.
"Ale dá. Vieš, Korone mi to pomohol prekonať aj keď stále nemám vlkov príliš v láske. Mimo to nechápem prečo Raven tak nenávidí gayom ? Patríte vy dvaja vôbec k sebe ?" odpoviem mu na otázky a tentoraz mu ich položím ja.
"Vieš, Ravena vychovával len jeho otec ,keďže jeho matka zomrela keď mal desať. Jeho otec opovrhuje všetkým čo sa mu nezdá. Mimo to jeho otec je členom rady vlkov a myslí si ,že mať syna gaya je hanba. A vtom istom duchu vychoval aj Ravena. My dvaja k sebe patríme ,ale s pomocou jeho otca dosť pochybujem ,že sa mi ho podarí získať. Zmeniť niekomu orientáciu nie je také ľahké. Nedá sa to len tak zo dňa na deň." povzdychne si.
"To si myslíš len ty. Kým som sem neprišiel bol som tiež na baby. Korone zvládol zmeniť moju orientáciu zo dňa na deň a to len tým ,že sa na mňa pozrel." zasmejem sa.
"To naozaj ?" vytreští na mňa Aaron oči.
"Naozaj." zasmejem sa.
"Kiežby to bolo aj s Ravenom také ľahké." povzdychne si Aaron a objíme ma okolo krku. Otriem sa o neho a olíznem mu ucho.
"Hej." odtiahne sa odo mňa s úsmevom. Vyplazím na neho jazyk a skočím na neho. Neudrží to a spadne do ľahu. Rozosmeje sa a poškrabe ma za uchom.
"Vieš Zack, niekoho mi strašne pripomínaš ,no nemôžem si spomenúť koho." prehovorí ,keď sa dosmeje. Rozhodnem sa mu povedať pravdu.
"Tak ti pomôžem." zleziem z neho a počkám než sa posadí.
"Nechápem." pozrie sa na mňa nechápavo. Na to mu už neodpoviem a premením sa.
"Tak sleduj." poviem a dám si dole tričko. Aaron sa na mňa nechápavo zahľadí ,až kým sa s k nemu neotočím chrbtom a on nezalapá po dychu.
"Ale to nie je možné." prekvapene vydýchne. Nasadím si naspäť tričko a otočím sa čelom k nemu.
"Myslíš ?" zaškerím sa.

/Tyr/

To nie je možné ! Len tak si zdrhne a nás tu nechá len tak bez vysvetlenia ! Niekedy ma fakt štve !
"Ideme za ním ?" opýtam sa ich.
"Chvíľu počkáme a potom sa uvidí." prehovorí Kira. Mlčky prikývnem, no v duchu soptím. Je tak nezodpovedný ! Nechápem ako som s ním mohol vydržať 15 rokov bez toho ,aby som nevybuchol. Fakt sa tomu divím. Už teraz ľutujem Kiru a nie len kvôli Asirovi ale aj kvôli mne. Po niekom to predsa Asir mať musí ,no nie ?
"Aj tak nechápem kam sa to vlastne rozbehol." povzdychnem si.
"Tiež by ma to zaujímalo." prikývne Kira.
"Pššt, niekto ide." upozorní nás šeptom Saiwen. Rýchlo odbehneme ,čo najďalej od zámku a schováme sa v kroví ,ktoré kryje vysoká jedľa.
"To je kráľ s kráľovnou a niekam idú." šepne Ryan a prikrčí sa.
"Naozaj ?" vykuknem z krovia ,na čo som hneď stiahnutý naspäť.
"Čo je ?!" zavrčím na Kiru.
"Snáď sa nechceš prezradiť ?" zavrčí na mňa späť.
"Ja proste, chcel som ich vidieť." povzdychnem si.
"Neboj, budeš mať dosť času ich spoznať." oblizne ma Kira.
"Máš pravdu, vďaka. Len dúfam ,že to vydržím." zasmejem sa.
"Ja ju mám vždy ,ak si si to nevšimol." zaškerí sa Kira.
"Nejako si fandíš, nemyslíš." drgnem do neho hlavou.
"Som predsa princ." pohodí hlavou.
"Nejaký namyslený." odfrknem si.
"Len počkaj." naštve sa hrane a skočí po mne. Uhnem a rozbehnem sa smerom ,kde utekal Zack. Kira sa okamžite rozbehne za mnou. Počujem ako za nami Ryan a Saiwen volajú ,no nereagujem na to a rozbehnem sa ďalej. A tak im neostáva nič iné ,než sa rozbehnúť za nami ,čo aj urobia.

/Kira/

Rozbehnem sa za bratom a počujem krik tých dvoch ,aby sme sa zastavili. Nevnímam to a ako vidím ani brat nie. Nakoniec im neostáva nič iné ,než sa rozbehnúť za nami ,čo samozrejme urobia. Bežím za bratom a len letmo si uvedomujem ,že je to tá istá cesta ktorou sa rozbehol Zack. Začnem brata dobiehať a keď som už dosť blízko ,skočím po ňom. Nestihne sa mi vyhnúť a tak dopadnem rovno na neho a on sa zvalí na zem.
"Vyhral som." vyplazím mu jazyk.
"No ccc. Len ,aby sa ti nejako moc nezvýšilo sebavedomie." hrane si uchechtne.
"O to sa nemusíš báť." zasmejem sa a zleziem z neho.
"Tak poď musíme nájsť Zacka." okamžite sa postaví a spolu čakáme ,kým nás tí dvaja dobehnú. Netrvá to dlho a tí dvaja sa zvalia do trávy vedľa nás a horlivo lapajú po dychu.
"Ste v poriadku." opýtam sa ich starostlivo.
"Neboj sme, len už nikdy neutekajte." odpovie mi Ryan.
"Trebalo by vám zlepšiť kondičku." povie popravde Tyr a ja musím len súhlasiť.
"My vieme, nie sme zvyknutí takto bežať." potvrdí to Saiwen.
"Tak to vás to budeme musieť naučiť." zasmejem sa.
"Ako myslíš princ." prikývne s úsmevom Ryan.
"Hovor mi meno, ok ?" mrknem na neho.
"Tak fajn, Kira." súhlasí.
"Konečne niekto ,komu nerobí problém hovoriť mi menom." usmejem sa po vlčsky.
"Neviem si predstaviť ,že by som bol princ. Nedokázal by som vydržať to neustále vykanie a tie povinnosti ,brr." poľutuje ma.
"Aspoň niekto to chápe. Keby som mohol ,hneď sa s vami vymením. Aj keď, má to aj svetlé stránky." zaškerím sa.
"Ehm, nerád ruším váš rozhovor, ale nemali by sme ísť radšej hľadať Zacka." preruší nás Tyr.
"Pravda. Tak poďme, myslím ,že sme blízko." prikývnem a Ryan so Saiwenom tiež, keďže sú už dosť odpočatí a dýchajú znovu normálne.

/Asir/

"Ale akoto ,že som nič nespoznal ? Celý čas si mi niekoho pripomínal a teraz už konečne viem koho. Som tak rád ,že ťa znovu vidím." povzdychne si a usmeje sa. Potom príde ku mne a objíme ma. Oplatím mu objatie a opriem sa hlavou o jeho rameno.
"Aj ja." usmejem sa.
"Neviem či si to pamätáš ,ale kedysi sme boli najlepší priatelia. Je tak super mať ťa znova pri sebe." prehovorí po chvíli.
"Moc si na to nepamätám ,ale dúfam ,že mi pomôžeš ,spomenúť si." poviem popravde.
"To nevadí. Ani sa ti moc nedivím. Mal si vtedy sotva rok." pousmeje sa a pustí ma.
"Vlastne si mi ešte nepovedal ,prečo si tu." napadne ho a postaví sa. Tiež sa postavím a oprášim si nohavice od prachu.
"Mno vieš, bol som s bratmi ,keďže nás chcel vziať Kira do zámku..." nestihnem dopovedať.
"S bratmi ? Takže ste všetci traja pokope ? Takže Kira o tebe vie. A čo vaši rodičia vedia o tom ?" preruší ma a zahrnie ma otázkami.
"Áno sme. Vlastne sme aj boli. To je zložité ,vieš. A rodičia o tom ešte nevedia ,nestihli sme im to povedať ,keďže sme sa starali o Kiru." vysvetlím.
"Takže vieš ,kde je Kira teraz ? Vraj sa stratil ,no my sme ho videli pred pár dňami ako niekam beží." spýta sa ma.
"Vlastne bol celý ten čas s nami." odpoviem.
"Asir !" začujem ako na mňa volá. Okamžite spoznám podľa hlasu Kiru a po chvíli začujem aj dupot labiek a tiež zacítim ich pach.
"Tu !" ozvem sa Kirovi.
"No konečne, vieš ako dlho nám trvalo nájsť ťa ?" naštvane. Konečne zbadám všetkých štyroch ,ktorí o chvíľu dobehnú až k nám. Už-už mi chcú vynadať ,keď si všimnú Aarona a zarazia sa.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama