♫♦- XXXII -♦♫

8. března 2013 v 15:04 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
32. kapitola :D Tentoraz oddychový diel ;)

Vlk. Samotár XXXII.

/Kira/

Tak a je to tu. Posledný deň predtým než začne škola ,čo znamená ,že sa musím vrátiť domov a vymyslieť výhovorku pre rodičov.
"Pripravený ?" vojde do mojej prechodnej izby Asir.
"Nie." poviem popravde. Mlčky ku mne príde a objíme ma. Položím mu hlavu na rameno a nechám sa objímať. Je to tak príjemne. Keby som ich mal znova stratiť asi by som to neprežil.
"Neboj ty to zvládneš." ozve sa Tyr od dverí.
"Vďaka." pokyniem mu rukou ,aby prišiel k nám. Okamžite to aj urobí a oprie sa o mňa z druhej strany. Jednou rukou objímem jeho a druhou Asira.
"Ak chceš môžeme ísť s tebou. Aj tak to raz musí prasknúť." povie Asir.
"Ja neviem. Možno je to príliš skoro a možno by sme ich na to mali najprv pripraviť, teda ja." začnem hneď namietať.
"Ale čo ak potom bude neskoro ? Čo ak sa niečo zvrtne a my budeme musieť znovu odísť. Čo ak nás dovtedy prehlásia za mŕtvych. Čo ak na nás zabudnú alebo nás potom už nespoznajú." oponuje mi Tyr a ja hoc nerád musím priznať, že má pravdu.
"Takže teraz alebo nikdy." skonštatujem.
"Viete ,že mám tak trochu strach." povie Asir.
"My všetci ho máme." zosilním stisk okolo ich pasov.
"Ale čo ak nás neprijmú alebo ešte horšie vôbec nás nespoznajú a neuveria nám." zverí sa nám Asir so svojím strachom a Tyr smutne prikývne.
"Nebojte sa ,ste predsa moji malí bračekovia a tak to bude navždy. Ste predsa ich synovia a oni na vás nikdy nezabudli. Vždy o vás hovoria len v dobrom a stále spomínajú na chvíle strávené s vami. Veď ste predsa boli pri pomníku. Každý rok tam prídu všetci vlci a dúfajú ,že sa raz vrátite." začnem ich upokojovať a hladiť po chrbtoch. Okamžite sa ku mne s úsmevom pritúlia a spokojne zavrú oči.
"Len mi tu nezaspite. Nebudem sa s vami predsa ťahať cez celý les." zasmejem sa.
"Zas taký ťažký nie sme." oponuje mi Asir s úsmevom ,zatiaľ čo Tyr sa na nič cez smiech nezmôže.

/Asir/

"A kedy vlastne chcete vyraziť ?" spýtam sa.
"Snáď chceme." opraví ma Kira s úsmevom.
"Jasné, jasné ale kedy ?" zopakujem svoju otázku.
"Čo takto... hneď." na chvíľu sa Kira odmlčí a potom s úsmevom skoro vykríkne.
"Tak fajn. Takže bratská čata nástup." zavelí hrane Tyr a my s Kirom zasalutujeme ,na čo sa všetci traja zrútime so smiechom na posteľ.
"Takto sa nikam nedostaneme." zakrútim so smiechom hlavou.
"V tom prípade vstávame a meníme sa kým sa znova nezosypeme." utrhne to radšej Kira a premení sa. S Tyrom nasledujeme jeho príkladu a tiež sa premeníme. Potom vybehneme z dverí a zbehneme po schodoch. Pri vchode už stojí Korone a trochu kŕčovito sa na nás usmieva.
"Dávaj na seba pozor." zohne sa a pohladí ma.
"Neboj budem." pritúlim sa k nemu. Smutne sa na mňa usmeje.
"Čo sa deje ? Prečo si smutný ?" opýtam sa ho.
"To nič ,len sa trochu bojím ,že ťa stratím, vieš. Keď budeš princom budeš mať veľa povinností a tak... Ja.. bojím sa ,že na mňa nebudeš mať čas." sklopí hlavu. Okamžite sa premením a objímem ho okolo pasu a pobozkám ho na bradu ,keďže vyššie v tejto polohe nedostanem.
"Počkáme ťa vonku." vybehnú bratia von pred dom.
" Korone, to sa nikdy nestane. Nás dvoch nedokáže nič rozdeliť. Vždy nájdeme spôsob ako byť spolu. Nezáleží na tom či som princ alebo len obyčajný vlk. Fúha, to je ale šialená veta." zavrtím hlavou a Korone sa rozosmeje. Som rád ,že sa mi ho konečne podarilo rozosmiať. Má tak krásny smiech.
"Vďaka Zack, teda Asir. To som potreboval počuť. Bude ťažké si zvyknúť na to ,že máš dva mená a volať ťa tým správnym." zaškerí sa.
"To nevadí. Ty ma môžeš volať ako chceš." prisajem sa mu na pery. Okamžite mi bozk opätuje a prehrabne mi moje ryšavé vlasy.
"To sa mi páči." zavrní.
"A ,že vraj som ja mačiatko." zasmejem sa a postavím sa zo zeme a Korone hneď po mne.
"Tak choď už ,nech dlho nečakajú. A nie ,že mi tam zbalíš polku paláca." zasmeje sa a plesne mi po zadku. Trochu nadskočím a premením sa na vlka. Korone mi otvorí dvere a ja vybehnem von k bratom ,ktorý už nervózne prechádzajú tam a späť po záhrade pri čom ostražito sledujú okolie.
"No konečne ! Už sme mysleli ,že tu vystojíme dieru. Mimo to je nebezpečné nechávať Kiru dlho na jednom mieste a ešte k tomu von ,keď ho všade hľadajú." vytkne mi hneď Tyr.
"Jasne sorry. Trochu som sa pozabudol. Tak ideme ,nie ?" pretočím očami a rozbehnem sa k lesu. Obaja ma hneď dobehnú a pripoja sa ku mne. Trochu spomalím a nechám Kiru nech nás vedie. Síce sme tu už dosť dlho ,no nemám ani poňatia ,kde ten palác alebo čo to je, je.

/Tyr/

Bežím už hodnú chvíľu ,no po zámku niet ani stopy. Už, už sa chcem Kiru na to opýtať ,keď v diaľke uvidím nejakých chlapov alebo skôr chlapcov v plášťoch ,ktorí niečo alebo skôr niekoho hľadajú. Všetci zastavíme a rýchlo sa schováme do krovia ,no nie veľmi ďaleko ,aby sme počuli o čom sa rozprávajú ,ale nie moc blízko ,aby nás nemohli cítiť a nie to ešte vidieť.
"Myslíš ,že sa princ nájde ?" opýta sa jeden druhého.
"Dúfam ,že áno. Pochybujem ,že by to kráľ s kráľovnou ustáli ,keby prišli o ďalšieho syna.
"Aj ja. Mimo to myslím ,že Kira sa len tak nestratil. Počul som ako sa jeho rodičia rozprávali o tom ,že šiel k nejakému kamarátovi a dokonca im aj volal a vravel ,že je v poriadku." podelí sa zas ten prvý o informácie.
"Ja neviem Ryan ,mne sa to nejako nezdá. Keď volal ,prečo sa neozval znovu a vôbec keby šiel ku nejakému kamarátovi určite by už bol dávno doma ,alebo by aspoň vedeli kde je." povie zas ten druhý a tak sa dozvieme meno roho prvého.
"Máš pravdu Saiwen aj keď... Čo my môžeme vedieť ? Možno si princ proste niekoho našiel." mykne plecami Ryan a Saiwen nad ním len neveriacky zakrúti hlavou.
"Čo myslíte mám ich vydesiť ?" ozve sa šeptom Kira.
"Ideš na to braček." zaškerí sa Asir.
"Ale nie moc ,aby tu neodkvecli." varujem ho. On s diabolským úsmevom prikývne a nenápadne vyjde z krovia. Tí dvaja sú otočení chrbtom a tak si ho nevšimnú a ďalej o niečom diskutujú ,no tentoraz tichšie ,takže to bohužiaľ nepočujeme ,ale ako sa zdá Kira áno.

/Kira/

Priblížim sa k ním bližšie a tak mi neunikne o čom sa rozprávajú. Na chvíľu zastanem a posadím sa.
"Už ma to prestáva baviť. Hľadáme ho už dve hodiny a nič. Ako keby sa vyparil ,niet po ňom ani stopy." zavrčí Ryan.
"Chudáčik." falošne ho poľutuje Saiwen.
"Len sa smej. Tiež som počul ,že kráľovská stráž našla jeho krv ,no kráľovskej rodine zatiaľ nič nepovedali ,aby ich ešte viac nevystrašili." ďalej hovorí Ryan. Zaujímalo by ma odkiaľ to všetko vie.
"Zaujímavé. To by ma zaujímalo od koho." predbehnem Saiwena ,ktorý sa už nadychoval k odpovedi. Obaja sa prekvapene otočia a pozrú sa na mňa. Po vlčsky sa na nich zaškerím a až sem počujem chichot tých dvoch v kroví.
"Princ !" prekvapene vykríkne Saiwen ,ktorý sa spamätá ako prvý.
"Čakal si snáď niekoho iného ?" opýtam sa so záujmom.
"Áno, vlastne nie vlastne ..." nedokončí vetu ,ktorá aj tak nedával žiaden význam.
"Viete o tom ,že vás hľadajú ?" spýta sa ma Ryan. Povzdychnem si. Ďalší kto mi vyká.
"To sa ma musíte všetci hneď pýtať na to isté ? Mimo to tykaj mi." zaskučím.
"Ale ako to ,že ste..." začne Saiwen ,no spražím ho pohľadom a tak sa hneď opraví "... si v poriadku a kde si vlastne bol a kam ideš teraz ?" Fúha to je otázok.
"Nevidím dôvod prečo by som byť v poriadku nemal a to kde som bol vás nemusí zaujímať. Ale tvoja teória sa mi páči Ryan. A kam mierim ? To je snáď jasné, predsa domov." vysvetlím.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama