♫♦- XXVIII -♦♫

8. března 2013 v 14:51 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
28. kapitola - Korone žiarli ;D

Vlk Samotár XXVIII.

/Kira/

Cítim ako chlapec stuhne a po chvíli stratí vedomie. ,Čo teraz ?' pomyslím si. Opatrne z pod neho vyjdem a pozriem či sú tí dvaja už preč. Vďaka bohu áno. Premením sa a vyzdvihnem si chlapca na ruky. Len sa zavrtí a inštinktívne sa ku mne pritisne. Neviem kam ho mám vziať a tak začnem znova spoliehať na inštinkt. Niečo ma začne tiahnuť k lesu a tak sa dlho nepremýšľam a rozídem sa k smeru kde ma to tiahne. Zastavím až pri menšej chalúpke v strede lesa a bez premýšľania vojdem dnu. Chlapca položím do postele a zavriem dvere. Opatrne ho vyzdvihnem do sedu a vyzlečiem mu tričko. S obavou sledujem veľkú podliatinu na pravej strane rebier a pár menších rezných rán v oblasti brucha. Už nekrvácajú ,no keď ich hneď neočistím môžu sa zapáliť. Dlho nerozmýšľam a dám sa na prieskum chalúpky ,aby som našiel nejaký sterilný obväz, dezinfekciu, ihlu a niť. S potešením vytiahnem z jednej zo skriniek lekárničku a všetko potrebné až na dezinfekciu v nej nájdem. Ale čo teraz ? Bez nej to bude ešte horšie. Rozhodnem sa prehľadať všetky skrinky s odhodlaním nájsť niečo čo sa bude môcť použiť miesto nej. Zo starej chladničky vytiahnem menšiu fľašu a privoniam. Vodka. Aspoň niečo. Síce neviem prečo ju tu má ,keď mi neprišiel ako boh vie aký alkoholik, no som za to rád. Opäť zavriem chladničku a so všetkými potrebnými vecami prejdem k schúlenej postavičke na posteli. Opatrne ho zachytím a opriem o stenu tak ,aby sedel. ,Toto bude bolieť.' pomyslím si. Vezmem do ruky nôž ,ktorý som našiel na poličke a s ním aj zapaľovač ,ktorým trochu očistím nôž. Potom ho polejem vodkou a priložím k najväčšej bodnej rane a trochu ju rozrežem ,aby som sa dostal hlbšie a zároveň ,aby som mal väčšiu istotu ,že sa mi podarí ju ošetriť. Síce trochu bolestivo sykne ,no neprebudí sa ,za čo som fakt vďačný. Nedokázal by som pokračovať ,keby na mňa bolestivo pozeral. Potom vezmem starú handru ,ktorú som našiel položenú na stole a opláchnem ju pod studenou vodou. Dôkladne mu poumývam všetky rany a opatrne ňou prejdem po podliatine na rebrách. Následne vezmem niť a nadejem ju na ihlu. Nadýchnem sa a vydýchnem. Ešte nikdy som nešil ak nepočítam tie nešikovné pokusy ,keď sa ma to snažila mama naučiť. Holt sa jej nedostalo dcéry a tak si svoj materinský put vybila na mne. Priblížim sa ihlou k rane a prvýkrát prepichnem kožu a spravím prvý steh. Na okamih sa preberie ,no bolesť ho uloží späť do sladkého bezvedomia. Dokončím šitie a skontrolujem svoju prácu. Síce to nie je nič moc ,no zatiaľ to bude musieť stačiť. Teraz len urobiť niečo s tou podliatinou. Totálne netuším čo sa robí s podliatinami. Asi by som to mal s niečím namastiť. Ale s čím ? Prejdem celú chalúpku ,no žiadnu masť ani nič čo by ju pripomínalo nenájdem. Možno nejaké liečivé bylinky. Cha, ako nejaká strelená starenka ,ale čo skúsiť to môžem ,no nie ? Vyjdem potichu z chalúpky a porozhliadnem sa. Nič. Samá tráva ,no žiadne byliny. Napadne ma pozrieť sa okolo celej chalúpky a tak zavriem dvere a premením sa. Takto sa mi budú hľadať ľahšie. Pozriem sa na obe strany chalúpky v okruhu dvoch metrov ,no tiež nič neobjavím a tak zamierim dozadu. Už-už to chcem vzdať ,keď úplne pri stene pod kameňmi zbadám mätu. Neváham ani minútu a opatrne ju pyskom vytrhnem zo zeme. Dúfam, že to bude fungovať. Nie nadarmo sa jej hovorí mäta lekárska. Aspoň dúfam. Pribehnem späť k dverám a premením sa. Lístky vezmem do ruky a vojdem dnu. Chlapec je stále v bezvedomí a pravdepodobne sa musel zosunúť, keďže opäť leží. Prejdem k nemu a sadnem si na posteľ vedľa neho. Lístky rozdrvím v rukách a rozložím ich po celej podliatine potom vezme ešte stále mokrú vreckovku a opláchnem ju vo vlažnej vode. Nechcem mu predsa privodiť šok. Položím mu ju na hruď a prikryjem obväzom. Potom ho pomaly vytiahnem do polo sedu a rýchlo mu obväz previažem na druhom boku ,aby ho netlačil. Tak a hotovo. Vlastne nie, ešte musím zabezpečiť ,aby až sa zobudí mu neprišlo zle alebo aby nebodaj znova upadol do bezvedomia. Vezmem z postele jeden z vankúšov a podložím mu ním nohy. Potom vezmem svoju košeľu a roztrhnem ju ,keďže nenájdem nič iné čo by som mohol použiť. Vezmem najväčší útržok a strčím ho pod studenú vodu. Následne ho zložím a položím ho na svetlovláskovo čelo. Ten sa zamrví, no neprebudí sa. Celkom ma to trápi ,no teraz mi neostáva nič iného len čakať. Povzdychnem si. Bratia sa o mňa asi budú báť a možno ma hľadať ,no ja ho tu nemôžem nechať samého. Premením sa a ľahnem si vedľa neho. Netrvá dlho a zaspím.

/Zack/

Prídeme až do ordinácie Koroneho mamy ,no s povzdychom zistíme ,že tu nie je.
"Tak pôjdeme k nám. Rodičia si s tým určite poradia." navrhnem.
"Si si istý ? Tvoji rodičia predsa o vlkoch nič nevedia." opýta sa starostlivo Korone.
"Nejako to vymyslíme. Vlastne bude stačiť ,keď bude na chvíľu ticho ,aj keď to pre neho bude určite ťažké." poviem a nezabudnem si rýpnuť do toho imbecila.
"Tak fajn, zvládneš sa premeniť ?" spýta sa ma Korone a opatrne ma pustí na zem.
"Jasné !" ,Som predsa syn kráľa.' domyslím si v duchu a premením sa. Už to nebolí tak ako predtým ,no trochu mi brnia nohy ,keďže si podľa Sama ešte nezvykli na moje dve podoby.
"Páni." vydýchne Aaron. Pozriem na neho a uvidím ako očarovane na mňa hľadí, no to sa nepáči Koronemu a pritiahne si ma za pás k sebe.
"Ešte raz sa tak na teba pozrie a prisahám bohu, sa na neho vrhnem vlk nevlk." zavrčí mi potichu do ucha Korone.
"Nech sa kľudne pozerá, ja milujem len teba." zašeptám mu naspäť a pobozkám ho. Okamžite si ma pritiahne bližšie a zapojí do bozku jazyk. Odtiahneme sa od seba a Korone ma chytí za ruku. Potom sa rozídeme dopredu ,no z nejakého dôvodu nás tí dvaja nenasledujú.
"Tak idete alebo čo ?" otočím sa na nich. Aaron sa ihneď príde k nám aj s Ravenom na rukách.
"Prepáč ,ale nemohol som si pomôcť. Vieš, niekoho mi pripomínaš ,no neviem prísť na to koho." ospravedlní sa nám a vysvetlí mi. Keby vedel kto naozaj som určite by si spomenul.
"Nevadí, ale už fakt poďte." poviem a otočím sa späť správnym smerom a rozídem sa ďalej. Ostatní sa hneď pridajú až sa dostaneme až k ordinácie mojich rodičov. Vojdeme dnu a zistíme ,že je podivne plná čakáreň.
"Jediná zverolekárka v okolí je mama a keďže tu teraz nie je všetci z okolitých miest sú tu." objasní mi Korone potichu. Pokývam hlavou na znak ,že som ho počul a zaklopem na dvere.
"Mladý muž ,viete ,že je neslušné sa obiehať ?" oborí sa na mňa jedna staršia pani s mačkou na nohách.
"Nie neučili. A vás asi zabudli naučiť ,že sa nemáte rozprávať s cudzími ľuďmi." uškrniem sa na ňu. Pani si ešte zabrble pod nos niečo o dnešnej nevychovanej mládeži ,no to už ju poriadne nevnímam ,keďže sa dvere otvoria a z nich vyjde mladšie dievča.
"Ahoj Sally. Pustíš nás ?" opýtam sa sesternice a objímem ju. Tiež ma objíme a pustí nás dnu. Nadávanie a ostatné reči si nevšíma a proste zavrie dvere.
"Sú tu naši ?" opýtam sa jej.
"Sú dnu. Chvíľu počkaj práve ošetrujú jedného kokeršpaniela." vysvetlí mi a sadne si späť za svoj provizórny stôl. Z toho si domyslím ,že tu robí pomocníčkou vzhľadom na jej nízky vek.
"Čo tu vlastne robíš ?" spýtam sa jej a sadnem si na kraj stola.
"Ujo s tetou mi predtým sľúbili ,že až dokončím školu môžem im vypomáhať a tak som tu." usmeje sa na mňa.
"Aha. Tak to gratulujem. Vlastne dnes je 20-teho takže krásne devätnáste narodeniny." pobozkám ju na líce a usmejem sa.
"Vďaka Zack. Som rada ,že si pamätáš." opätuje mi úsmev ,no hneď sa jej tvár vráti do pôvodnej formy ,keďže sa ordináciou rozoznie zvuk telefónu. Okamžite ho zdvihne a začne sa s niekým vybavovať. Povzdychnem si a vrátim sa k mračiacemu sa Koronemu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama