♫♦- XXVII -♦♫

8. března 2013 v 14:49 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
27. časť :D Konečne dôjde aj na Kiru ;)

Vlk Samotár XXVII.

/Zack/

Ten vlk ma už začína štvať. Nie lenže je to nafúkaný snob s najvyšším bodom nafúkanosti ale ešte k tomu ma blbé narážky na mňa a Koroneho a aby toho nebolo málo útočí na Aarona ,ktorý sa mu pokúša pomôcť. Už sa bojím ako to dopadne ,keď bude v poriadku ,čo tak skoro nebude ,keďže som ho celkom dosť zranil za čo som na seba pyšný. Stačil týždeň normálneho behania a už som sa dokázal pobiť a dokonca vyhrať.
"Nie si najako ticho ?" nedá mi to a rýpnem si do neho.
"S idiotmi sa nebavím." povie kľudne a odkloní hlavu.
"Tak to by si sa nikdy nemal dívať do zrkadla ,keď nechceš vidieť toho najväčšieho." nič si z toho nerobím a hravo ho zotriem. Len temno zavrčí a ďalej sa nevyjadruje ,čo považujem za výhru.
"Korone ?" oslovím miláčika.
"Hmm." s úsmevom sa na mňa povie.
"Pustíš ma ? Začínajú mi brnieť nohy." požiadam ho.
"Si si istý ? Nemal by si ich namáhať." starostlivo sa na mňa zahľadí.
"Som neboj." prikývnem a počkám kým ma položí. Postavím sa na vratké nohy a pomaly sa rozídem ďalej. Ide to ťažko hlavne po tom boji a cítim ,že každú chvíľu sa zosypem. Korone ako by to vycítil znova si ma vyzdvihne na ruky a pobozká ma na ňufák.
"Možno nabudúce dobre ?" usmeje sa na mňa a ja očarený jeho úsmevom prikývnem.
"Vás dvoch som tu ešte nevidel, ste tu nový ?" ozve sa zrazu Aaron.
"Bývam vo vedľajšom meste tam za lesom a Zack sa tam tiež pred týždňom nasťahoval." vysvetlí Korone a pevnejšie ma objíme. ,Asi mu je zima.' napadne ma hneď a pritúlim sa k nemu ,aby som ho zohrial. Nechcem ,aby kvôli mojej hlúposti prechladol.
"Aha." povie len Aaron.
"Ešte šťastie." odfrkne si Raven. Už ma tým dosť vytáča skoro som sa kvôli tomu prekecol a vykecal mu všetko o tom kto som. Ešte šťastie ,že som si stihol zahryznúť do jazyka, no neviem či to viac vydržím. Keď ešte raz bude mať na nás nejakú narážku alebo na gayov asi to nevydržím.
"Čo proti nám také strašné stále máš ?" oborím sa na neho.
"Čoby napríklad vašu orientáciu." odkloní hlavu.
"Vysvetlíš mi prečo tak neznášaš gayov ?" spýta sa ho Korone.
"To je ľahké, je to hnusné, odporné a proti prírode." odfrkne si.
"Hmm, to je akože všetko ? To musíš byť stráášne pobožný." uškrniem sa a Aaron sa rozosmeje.

/Sam/

Zobudím sa ,no oči neotvorím, keďže je mi hrozne príjemne. Neviem čím to je ale cítim sa v bezpečí a tak uvoľnene ako nikdy. Zrazu sa vedľa mňa niečo pohne a ja zdesene otvorím oči. Strach ma okamžite prejde ,keď zbadám vedľa seba spiaceho Marka s úsmevom na tvári. Pre seba sa pousmejem a viac sa k nemu pritúlim. Mark len niečo zamrmle a pritiahne si ma s rukou za pás bližšie. Položím svoju ruku na tú jeho a pokojne zavriem oči. Síce viem ,že už nezaspím ,ale aj tak to teplo a láska ,ktorá vyžaruje z každého jeho dotyku i keď nevedomého je viac než nádherná. Zrazu sa Mark zavrtí a otvorí svoje nádherné zelené oči. Otvorím ich tiež presne v momente ,keď zazíva a pošúcha si oči. Vyzerá tak roztomilo. V momente ,keď ma zbadá sa usmeje a jeho očí sa rozžiaria.
"Ahoj." opätujem mu úsmev.
"Ahoj láska." pobozká ma na nos.
"Dúfam ,že som ťa nezobudil." zatvárim sa smutne.
"Nezobudil a aj keby som rád. Zobúdzať sa takto vedľa teba ,je niečo neuveriteľné." pritiahne si ma bližšie k sebe. Jeho odpoveď ma poteší a ja mimovoľne sčerveniem. Mark sa len usmeje a pritiahne si ma k bozku. S radosťou mu ho opätujem a obtočím mu ruky okolo krku ,načo mi on zapletie ruku do vlasov a druhou ma objíme okolo pasu.
"Milujem ťa." vykĺzne mi ,keď sa od seba oddelíme. Pristihnuto si zahryznem do pery.
"Veď aj ja teba, srdiečko." zašeptá mi do ucha ,na čo ma naň pobozká.
"Je krásne to počuť." usmejem sa.
"Hmm, ja viem." zapradie mi do ucha a zahryzne mi doň. Slastne vzdychnem a nakloním hlavu. On mi tentoraz ucho oblizne a s jazykom si spraví vlhkú cestičku cez krk až na kľúčnu kosť na ktorú ma pobozká. Mám pocit ,že za chvíľu vyletím z kože. Keď vidí ,že neprotestujem prejde znova na krk a začne ma na ňom bozkávať a občas mi doň zahryzne. Ak som myslel ,že už to byť nemôže tak som sa hrozne mýlil. Len slastne vydýchnem a zakloním hlavu. Mark sa usmeje do môjho krku a pobozká ma na bradu. Vzdychnem a sčervenám pod jeho pohľadom.
"Si taký sladký." olízne mi kontúru krku a motýlím bozkom mi prejde po perách.

/Kira/

Zrazu sa ma zmocní úzkosť. Je to akoby som počul cudzí strach vo svojom tele, vo svojej mysli. Je to tak intenzívne. Nechápem čo sa to deje ,no spomeniem si na mamine slová ,Keď bude tvoj vyvolený v nebezpečí, ucítiš to !' Viem ,že nemám veľa času a tak dlho nezaháľam a pomaly - kvôli zraneniu - sa dostanem k oknu. Otvorím ho a vo vlčej podobe vyskočím von. Síce ma to zabolí ,no nevšímam si to a rozbehnem sa k lesu. Silný pocit ma vedie k jednému miestu a čím som bližšie ,tým viac sa ma zmocňuje strach. Zrazu začujem tichý vzlykot a srdce sa mi rozbúši. Nezaváham ani minútu a rozbehnem sa rýchlejšie. Cítim ,že som blízko a tak zvýšim svoj beh na maximum. Dobehnem až na odľahlú časť lesa ,ktorá je z druhej stranou ohraničená riekou ,ktorá preteká cez mesto. Schovám sa do krovia a zahľadím sa na skupinku asi štyroch chlapcov ,ktorí sa skláňajú nad zmrzačenou postavou drobného chlapca. Temno zavrčím a vyskočím z krovia. Chlapci sa na chvíľu zarazia a prestanú kopať do červenovláska. Pozrú sa na mňa v očiach im prebehne strach. Na nič nečakám a s vrčaním sa k nim začnem pomaly približovať ,aby to vyzeralo viac desivo. Nezabudnem ani naježiť srsť ,vďaka ktorej teraz vyzerám dvakrát väčší ,než v skutočnosti som. Jeden za ku mne rozbehne s nožom v ruke, no pre mňa to nie je žiadny problém a s ladnosťou sa mu vyhnem pri čom zahryznem do nohy. Vykríkne a spadne na zem. Ostatní na nič nečakajú a vrhnú sa na mňa. Síce mi trochu robí problém bojovať so zraneným bokom ,no musím to zvládnuť kvôli tomu krásnemu chlapcovi. Uhryznem ďalšieho z nich pri čom sa zvalí na ďalšieho útočníka ,tak že spadne priamo na nôž ktorý drží v ruke. Tak a ostáva už len posledný. No ten ako vidím nebude problém ,keďže mu stačí len jeden jediný pohľad na mňa a moju zakrvavenú srsť a dá sa na útek. Pri tom podoprie toho prvého a už ich niet. Tých ďalších dvoch si už nevšímam a prejdem k zranenému červenovláskovi. Opatrne do neho drcnem a on pomaly otvorí svoje krásne strieborné oči. Nikdy som takúto farbu nevidel ,no musím povedať ,že sa k nemu krásne hodia. Najprv sa ma zľakne a pokúsi sa odo mňa trochu odtiahnuť ,no to sa mu nepodarí a tak sa aspoň posadí. So strachom v očiach sa na mňa zadíva a unavene privrie oči.
"Neboj." prehovorím ľudským hlasom a položím mu labku na menej zranenú ruku.
"K-k-kt-kto ssi ?" spýta sa vystrašením hlasom.
"Ehm, som Kira." predstavím sa a posadím sa vedľa neho ,čím ho podopriem.
"Vyzeráš ako tí dvaja ,až na tie hnedé uší a biele labky." zašeptá a skloní hlavu.
"Myslíš Zacka s Markom však ?" napadne ma hneď. Chlapec prekvapene zodvihne hlavu a nechápavo sa na mňa zadíva.
"Ty ich poznáš ?" podiví sa.
"Hmm, sú to moji mladší bračekovia." pousmejem sa a pritúlim sa k nemu. Po chvíli zaváhania ma opatrne pohladí a oprie sa o mňa celou svojou váhou.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama