♫♦- XXIX -♦♫

8. března 2013 v 14:57 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
29. časť - Samov strach, Koroneho žiarlivosť a ošetrovanie Ravena ;D

Vlk Samotár XXIX.

"Ale no ták, snáď nežiarliš ?" zasmejem sa objímem ho okolo krku.
"Prečo by som mal ?" spýta sa ironickým tónom. Asi naráža na to ,že som bol predtým hetero ,takže som teraz bi.
"Hmm, to fakt neviem, keďže Sally je moja sesternica." myknem plecami.
"To si mi mohol povedať skôr." chytí ma okolo pásu a vytkne mi.
"Mohol, ale to by som nevidel tvoj sexy naštvaný výraz." pobozkám ho na nos.
"To sa mi páči mačiatko." pobozká ma letmo na pery.
"Koľkokrát ti mám hovoriť ,aby si ma nevolal mačiatko ?" povzdychnem si.
"Veľakrát ,no aj tak to nepomôže." zasmeje sa. Má tak krásny smiech.
"Prečo ma to neprekvapuje ?" zaškerím sa. Korone sa ku mne nahne ,aby mi niečo povedal ,no to sa otvoria dvere od ordinácie a ja od neho odskočím. Rodičia nevedia ,že som s Koronem a ani to ,že som bi alebo skôr gay ,takže im nechcem brať ilúzie o vnúčatách.
"Dovidenia." rozlúči sa malý chlapec s doprovodom svojej mamy so šteňaťom na rukách. Ustúpim na bok a nechám oboch prejsť k dverám ,aby mohli vyjsť a podídem k otvorením dverám do ordinácie. Zaklopem na zárubňu a vojdem dnu.
"Ahoj tati, ahoj mami." pozdravím rodičov.
"Ahoj Zack, čo potrebuješ ?" spýta sa ma hneď mama.
"Musím niečo potrebovať ,aby som mal dôvod navštíviť vás ?" opýtam sa ich.
"Mladý muž povedz mi ,kedy si ty za nami prišiel len tak na návštevu." založí si otec ruky na hrudi.
"Nóó vlastne niečo potrebujem." začnem. "Jednému môjmu kamarátovi sa zranil vlk a ja som mu hneď navrhol ,že by ste ho mohli ošetriť." mierne zaklamem, keďže niečo je fakt pravda.
"A teraz je tu." domyslí si mama. Prikývnem a pohybom ruky naznačím Aaronovi ,aby vošiel. Nerozhodne vojde dnu a pozdraví sa. Otec hneď vstane a príde bližšie. Pohladí vlka teda Ravena po hlave a ten sa na neho pozrie takým pohľadom ,že keby mohol je po ňom.
"Polož ho sem." povie mama a ukáže na provizórne ležadlo pre jej zvieracích pacientov. Aaron naň okamžite položí Ravena a ten hoci nerád sa naň posadí. Mama k nemu hneď príde a s rukou v rukavici mu opatrne prejde po krvavom boku. Raven sa hneď s bolestivým kňučaním odtiahne. Mama s otcom na nič nečakajú a okamžite sa pustia do práce. Ja sa zatiaľ nenápadne vykradnem z ordinácie a prejdem ku Koronemu ,ktorý práve o niečom horlivo diskutuje so Sally. Prídem k nim ,no začujem len posledné slová a to ,Zack´ ,chodenie´ a ,pravda´.
"O čom tu tak horlivo diskutujete ?" spýtam sa ich a on rýchlo stíchnu.
"Vlastne, o tebe." povie popravde Korone.
"O mne ?" nechápem.
"Áno o tebe. Ty máš ale z pekla šťastie ,že máš tak sexy frajera. Mimo to ja som ti hovorila ,že všetci ľudia sú bi a ty si mi to neveril. Vraj ,že ja a chalan ,si normálna. Pamätáš ako si mi to vždy hovoril ? Ha ? Ha ?" víťazoslávne sa zaškerí Sally.
"Dobre, dobre tak si mala pravdu spokojná ?" spýtam sa jej.
"Veľmi." pritvrdí.
"Kedy to vlastne chcete povedať rodičom ? A čo Mark má niekoho ?" zahrnie ma otázkami.
"Ešte neviem čakám na správnu chvíľu. A Mark ? Ten tiež niekoho má ale to ti povie neskôr sám." poviem a zároveň zatajím. Ha Mark a máš to. Nebudem jediný s policajným výsluchom menom Sally.
"A kto bol ten fešák s vlkom na rukách ?" opýta sa ma a zamrká zvodne očami.
"Na neho radšej nepozeraj je zadaný." varuje ju Korone.
"To je škodá. Prečo všetci pekný chalani už niekoho majú alebo sú gayovia ?" smutne sa zasmeje.
"Neboj vždy sa niekto nájde. Síce to bude niekto strášne škaredý so samými vyrážkami na tvári ale nájde." zaškerím sa na ňu.
"No ccc, tak vďaka Zack. Ako s ním môžeš vydržať ?" otočí sa na Koroneho.
"Keď niekoho miluješ, nie je čo riešiť." zasmeje sa a pobozká ma na líce.

/Kira/

Zobudím sa na pohyb vedľa seba a rýchlo otvorím oči. Okamžite zbadám toho chlapca ako sa s námahou pokúša posadiť. Rýchlo sa posadím ,no tým ho vystraším a tak spadne späť do ľahu.
"Si v poriadku ?" opýtam sa ho.
"S-ss-om , to ty si ma ošetril ?" spýta sa potichu.
"Áno, prečo bolí ťa niečo ?" opýtam sa ho starostlivo.
"Trochu rebrá a tiež ruka ale inak nič." pípne.
"Tak fajn, chceš pomôcť ?" opýtam sa ho. Mlčky prikývne a začne sa znova zdvíhať. S pyskom mu podopriem chrbát a miernim tlakom mu pomôžem posadiť sa.
"Vďaka." ticho šepne.
"Niet za čo. Si hladný ?" spýtam sa ho.
"Trochu." prizná.
"Fajn." zoskočím s postele a jedným skokom otvorím chladničku. Nič extra v nej nenájdem a tak sa otočím na toho fešáka.
"Nechaj tak bude mi stačiť chlieb." povie po tichu a zvesí nohy z postele na znak ,že chce vstať.
"Nech ťa to ani nenapadne." zavrčím. Vydesí sa a rýchlo sa znova skrčí na posteli.
"Prepáč." vyskočím k nemu a ňufákom do neho štuchnem. On po chvíli váhania natiahne ruku a pohladí ma po pysku a následne aj po hlave.
"Ako sa vlastne voláš ?" spýtam sa ho konečne. On predsa moje meno vie.
"Tori." zašepká.
"Máš krásne meno, hodí sa k tebe." obliznem mu tvár. Zasmeje sa poškrabe ma za uchom. Zapradiem ako mačka a stúlim sa mu na nohách.
"Si roztomilý." pohladí ma.
"To ty tiež." oplatím mu. Fakt je strašne roztomilý. Najradšej by som ho držal v náručí a chránil pred celým svetom.
"Kira ?" osloví ma.
"Hmm." zodvihnem hlavu a pozriem sa na neho.
"Ďakujem ,že si ma zachránil. Neviem čo by som bez teba robil." poďakuje mi.
"To nestojí za reč. Hlavne ,že si v poriadku." po vlčsky sa usmejem.
"Naozaj sú tí dvaja tvoji súrodenci ?" opýta sa zrazu.
"Áno sú, prečo ?" nechápem.
"Ja len ,že... to nič." nakoniec sa aj tak nič nedozviem. Postavím sa a zoskočím z postele.
"Kam ideš ?" opýta sa prikrčeným hlasom a ja v ňom zbadám podtón smútku.
"Bol si predsa hladný nie ?" zasmejem sa jeho obavám. Neopustil by som ho.
"Aha." povie potichu a schúli sa do klbka. Keďže som tu už pred tým všetko prehľadával nerobí mi problém nájsť chlieb. K môjmu šťastiu je v dolnej skrinke a tak sa nebudem musieť namáhať so skákaním ,keďže ten bok ešte trochu bolí a nemal by som ho namáhať. Vyberiem opatrne chlieb a rozbehnem sa s ním k Torimu. Položím mu ho vedľa hlavy a vyskočím na posteľ.
"Hovorili o mne niekedy tí dvaja ?" spýta sa potichu.
"Áno ,prečo sa pýtaš ?" nepochopím. To mu nestačím ja ?
"Len tak. Všetko je to také zvláštne. Nikdy som neveril ,že zvieratá môžu hovoriť." prehovorí.
"Zvieratá nie to len vlci, ale ani to nie všetci." vysvetlím mu. Vlastne to je tak celkom pravda, až na to ,že nie sme vlci ale sa v nich iba meníme. No to mu radšej nepoviem mohlo by ho to vydesiť.
"Aha, ale aj tak je to trochu viac divné." prizná.
"Ja viem, za chvíľu si zvykneš." zasmejem sa.
"Kira." skloní hlavu.
"Čo je ? Bolí ťa niečo ?" zľaknem sa a priblížim sa pyskom k jeho tvári.
"Nie nič neboj. Ja len... Ostaneš tu so mnou ? Prosím." povie tak potichu ,že keby som nebol vlk ani ho nezapočujem.
"Samozrejme hlupáčik. Predsa by som ťa tu nenechal samého. Len dúfam ,že sa o mňa súrodenci nebudú báť." oliznem mu čelo.

/Mark/

"Mark ?" osloví ma potichu Sam a v jeho hlase začujem strach.
"Áno ?" oddelím sa od jeho krku a pohladím ho po tvári.
"Ja, no vieš ... no to... bojím sa !" skloní hlavu. "Prepáč, ja sa na to necítim, fakt prepáč." dodá a ja tuším ,že nemá ďaleko od plaču.
"Hlupáčik, mne to nevadí. Kvôli tebe by som počkal kľudne aj do svadby." usmejem sa na neho a pritiahnem si ho bližšie k sebe a objímem ho okolo pasu. On si položí hlavu na moje rameno a obtočí mi ruky okolo krku.
"Vďaka. Myslíš to vážne ?" spýta sa ma.
"A čo ?" nechápem.
"To s tou svadbou." pípne potichu.
"Isteže." utvrdím ho vo svojich slovách a on mi s radosťou skočí okolo krku.
"Milujem tvoje prejavy radosti." zasmejem sa a pobozkám ho. On mi okamžite bozk opätuje a rukou mi zablúdi pod tričko. Vzdychnem mu do úst a on sa prekvapene odtiahne a ruku okamžite vyberie.
"Ehm, prepáč." previnilo sa pousmeje.
"A za čo ?" v tomto diely proste nikto nič nechápe a nedávajte to za vinu adminke xD.
"Mno ja ťa tu takto vzrušujem a potom ti zdrhám." sklopí hlavu a ja okamžite zareagujem tak ,že ho pobozkám do vláskov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama