♫♦- XX -♦♫

8. března 2013 v 14:34 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
Konečne okrúhla 20-tka ;D Zase nová postava :D

Vlk Samotár XX.

/Korone/

Telíčko vedľa mňa sa pohne a s krikom sa posadí. Čelo má orosené a celý sa trasie.
"Šššš zlatíčko ,čo sa ti snívalo ?" tiež sa posadím a pritiahnem si ho do náruče. Okamžite sa ku mne pritúli a ja ho začnem upokojujúco hladiť po chrbte.
"Nie Mark ! Nie !" zakričí a začne sa hrabať z postele. Pohotovo ho zachytím pred pádom z postele a pritisnem sa mu na pery. Chvíľu nereaguje ,no potom prudko otvorí oči a odtrhne sa odo mňa.
"Korone musím ísť." oznámi mi a už ho nie je. Vybehnem z izby a zbehnem schody ,no po ňom už niet ani stopy.

/Zack/

Ten sen... nemohol to byť len sen. Bolo to tak skutočné. Musím sa uistiť ,že je v poriadku, musí byť v poriadku. Neuniesol by som keby sa zranil ďalší brat. Rozbehnem sa dolu schodmi a rýchlo vbehnem do obývačky.
"Kde je ?" vyhŕknem.
"Kto ?" nepochopí John.
"Mark." precedím cez zuby a hrozivo sa na nich zahľadím ,že by mi ten pohľad závidel sám satan.
"Práve vybehol von za Samom." počujem už len na pol ucha ,pretože sa premieňam a vzápätí vybieham von vchodovými dvermi.

/Mark/

Pozriem sa na Sama ,no ten si evidentne nič nevšimol a beží ďalej. Rýchlo sa otočím a zahľadím sa na chlapca ,ktorý si vďaka bohu Sama nevšimol ,no bohužiaľ pre mňa na mňa miery zbraňou.
"Stoj lebo strelím." povie trochu núteným hlasom. Nemyslím si ,že ma chce zabiť ,skôr si myslím ,že ho niekto donútil ma chytiť. Neviem prečo ale verím ,že by mi neublížil a preto si sadnem a zahľadím sa na neho. Asi to nečaká a preto skloní svoju zbraň.
"Dobrý vĺčik. Teraz poď pomaly sem." natiahne ruku smerom ku mne a o krok ustúpi.
"Prečo by som mal ?" znovu sa postavím a prehovorím ľudským hlasom ,tak že mi musí určite rozumieť. Chlapec sa okamžite vyľaká a spadne na zem. Rýchlim krokom prídem k nemu a elegantne mu vytiahnem z ruky zbraň. Potom o pár krokov ustúpim a počkám kým sa posadí.
"A-a-ak-ako ss-si to uro-bil ?" pozrie sa na mňa so zdeseným v očiach.
"A čo ?" vykúzlim vlčí úsmev.
"Ako to ,že hovoríš ? Si predsa vlk." stále nechápe a dokonca sa ku mne trochu priblíži na čo sa ja od neho trochu odtiahnem.
"Odpoviem ti ,keď ti odpovieš mne. Prečo si na mňa vystrelil ?" spýtam sa ho a trochu vycerím zuby ,aby som ho postrašil.
"Pretože mi povedali ,že vlci v tomto lese sú hrozne nebezpečný a dokonca besný a že napadajú ľudí a menia ich vo vlkov." dokončí svoje vysvetľovanie načo sa ja zrútim v návale smiechu.
"Čomu sa smeješ ? Teraz máš vysvetľovať ty." natiahne ku mne ruku.
"Chceš ma pohladiť ?" zarazím sa a nakloním vlčiu hlavu na bok.
"Môžem ?" pozrie sa mi do mojich momentálne žltých očí.
"Keď chceš ,ale neverím ti." poviem rozhodne a skloním hlavu ,aby mal lepšiu možnosť ma pohladiť.
Znova ku mne natiahne ruku a pohladí ma medzi ušami.
"Prečo mi neveríš a mimo to si mi stále neodpovedal na moju otázku. Ako to ,že hovoríš ?" znova sa ma na to opýta.
"Neverím ti ,pretože mi stále môžeš a možno aj chceš ublížiť a hovorím lebo hovorím." zatajím mu dôvod. Aj tak by som nevedel ,čo povedať. Vidím ako ho moja odpoveď zamrzí. Asi dúfal ,že by sa so mnou mohol spriateliť ale to je na omyle. Ja nehodlám byť nikoho hovoriaci plyšák. Náhle niečo prebehne v kríkoch, vyskočí a pristane priamo predo mnou.
"Nazdar Zack, kde si sa tu zobral ?" zasmejem sa a mrknem na chlapcov znovu vystrašení pohľad.
"Mal som zlé tušenie." povie kľudne a tiež sa pozrie na chlapca predo mnou.
"Ďalší hovoriaci vlk." prehovorí vystrašene chlapec.
"A čo čakáš ?" spýtam sa ho.
"Ja-jaa l-len, l-en ss-om nikdy nevidel hovoriacich vlkov." skloní hlavu a zašeptá.
"Ani ja." zasmeje sa Zack.
"Síce by som ti mal ako starší brat niečo povedať ale výnimočne s tebou súhlasím." pritakám.
"Ako to myslíte ?" podiví sa.
"Raz sa to dozvieš." poviem tajomne.
"Ako sa vlastne voláš ?" opýta sa ho Zack na otázku ,ktorá ma ani len nenapadla.
"Tori." povie potichu.
"Hodil by sa ku Kirovi ,nie ?"pošepnem Zackovi tak ,aby to počul len on.
"Tiež ma to napadlo, myslíš že niekoho má ?" zašeptá Zack späť mne.
"On alebo Kira ?" opýtam sa ho šeptom.
"Obaja." zašeptá.
"A kde je vlastne Sam ?" opýta sa ma už normálnou hlasitosťou.
"Do kelu ! Vedel som ,že som na niečo zabudol." poviem a rozbehnem sa preč.

/Zack/

"Ehm, čo tu vlastne robíš ?" spýtam sa Toriho.
"Poslali ma sem chytiť nejakých vlkov, pretože tvrdili ,že sú veľmi nebezpečný a dokonca besný." vysvetlí mi.
"A pred tým než si nás stretol chytil si nejakých ?" pozriem sa na neho podozrievavo.
"Áno dvoch, no tí nehovorili." pípne.
"Ukážeš mi ich ?" spravím na neho psie oči.
"No vieš, ja neviem. Ja sa ich tak trochu bojím." prizná.
"Prečo ? A mňa sa nebojíš ?" polozím mu otázky.
"Pretože ma skoro pohrýzli a ty si hrozne milý skoro ako pes." vysvetlí a mne keby som nebol človek určite cukne obočie.
"Pes ?!" zavrčím.
"Prepáč, prepáč ja som to tak nemyslel." začne sa ospravedlňovať a mávať rukami.
"Jasné, jasné a kde sú vlastne tí vlci ?" spýtam sa ho znova.
"Zavediem ťa k nim ,chceš ?" opýta sa a hneď na to sa zdvihne zo zeme. Ani nestihnem odpovedať a už si to mieri smerom k lesu. Pribehnem k nemu a ako jeho chvostík idem v tichosti za ním.

/Sam/

Tak toto som nedomyslel. Nie som tu ani týždeň a už sa stihnem stratiť. Zrazu sa niečo pohne v kríkoch a ja sa rýchlo rozbehnem preč. Bežím medzi stromy až dorazím k malému potôčiku. Porozhliadnem sa okolo seba. Nikde nikto a tak sa odvážim prísť bližšie. Namočím labku do vody ,no rýchlo ju vyberiem von pod náporom chladu. Rozhodnem sa porozhliadnuť sa trochu po okolí až narazím na menšiu jaskynku ,ktorá z diaľky nebola vidieť. Pomaly vojdem dnu a ľahnem si na chladnú zem. Trochu studí ,no vďaka mojej striebornej srsti to nie je veľmi cítiť.

/Mark/

Kde ten blbec môže byť ? Vlastne ja som blbec ,že som ho nechal utiecť.
"Sam !" zakričím a následne zavijem v nádeji ,že sa ozve. Chabý pokus. Neozve sa vôbec nič. To ticho sa mi vôbec nepáči. Musím ho čo najskôr nájsť ,lebo sa zbláznim. Rozbehnem sa ďalej lesom až narazím na menší potôčik. Namočím doň labku ,aby som zistil teplotu. Brr, je hrozne ľadová. Určite by do nej nevošiel ,no aj tak tu mohol byť. Priložím nos k zemi a skúsim ho podľa pachu vyhľadať. Zacítim jemný pach a rozbehnem sa po ňom. Zastavím sa až pri menšej jaskynke a vojdem dnu.
"Sam ?!" zajasám a rozbehnem sa k spiacemu klbku v rohu jaskynky. Buchnem doň ňufákom a priľahnem si k nemu. Netrvá dlho a zaspím tiež.

/Zack/

Dôjdeme až k malej chalúpke v strede lesa schovanej pod borovicami. Tori otvorí dvere a vojde dnu. Hneď sa zvnútra ozve hrôzostrašné zavrčanie. Chvíľu váham, no po chvíli sa odhodlám vojsť dnu. V klietke oproti posteli hneď zbadám dve väčšie klietky a dvoch vlkov v nich. Jedného menšieho s čiernym kožuchom s modrými odleskami a ten druhý má srsť zapadajúceho slnka.
"Pusť ich." otočím sa na Toriho a prejdem ku klietkam.
"Tak dobre." povzdychne si Tori a natiahne sa k stolu na ktorom stihnem zbadať hrdzavé staré kľúče. Potom prejde k prvej klietke v ktorej je čierny vlk a strčí kľúč do zámky. Otočí kľúčom a dvierka sa s rachotom otvoria. Vlk vybehne von a začne vrčať. Tori si ho ale nevšíma a rovnako prejde k druhej klietke. Zopakuje postup a na rozdiel od druhých dvierok tieto nerachocú no hrozne zavŕzgajú. Druhý vlk tiež okamžite vyletí z klietky a pribehne k tomu druhému.
,Asi k sebe patria.' pomyslím si.
"Tak čo spokojný ?" prikľakne si ku mne Tori a pohladí ma medzi ušami.
"Veľmi." pritakám a nechám sa ďalej hladiť zatiaľ čo vlci v rohu otvoria papule v nemom úžase.

Komentáre :

Miku a Asa - Úúúúúúžasný diel keď prídeš napíš ďalší
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama