♫♦- XV -♦♫

8. března 2013 v 14:21 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
15. diel z pohľadu našich súrodencov ;3

Vlk Samotár XV.

/Kira/

Od toho dňa sa mi stále vracajú spomienky na nich. Niektoré vidím prvý raz a niektoré sa mi objavovali už predtým. Nechápem čo je teraz inak. No som za nich rád. Vlastne vďaka nim si dokážem svojich bratov viac predstaviť. Pamätám sa ,že Asir mal svetlo zelené oči a jeho vlasy sa končili blond farbou. Zato Tyr mal tmavo zelené oči presne ako ja a trochu svetlejšie vlasy ako mám ja. Usmejem sa a zavriem oči. Zakloním hlavu a započúvam sa do toho príjemného ticha , ktoré tu panuje. Ani neviem ako a zaspím.

"Mamíí Tyr mi zase vzal hračku !" pribehne trojročný chlapec k mladej žene a chytí ju okolo pasu.
"Nevzal som ti ju. Je moja !" pribehne za ním dvojročný chlapec do kuchyne a vzpurne sa zadíva na svojho o rok staršieho brata.
"Mama." priplazí sa do kuchyne tretí syn. Žena pobozká oboch synov na čelo a najmladšieho si vyzdvihne na ruky. Potom si povzdychla a pozrela sa na dvoch starších synov.
"Prestaňte sa hádať a posaďte sa. Zatiaľ čo sa tu hádate ,váš ročný brat sám zliezol schody. Viete ,že ešte nevie chodiť ,no aj tak ste ho nechali samého na poschodí. Mohlo sa mu niečo stať." vyčítavo sa na nich pozrela. Obaja chlapci ako na povel sklonili hlavy a zatvárili sa previnilo. Potom obaja odišli a vybehli schody späť do ich spoločnej izby. Vošli do izby a zavreli za sebou dvere.
"Je to moja vina." prehovoril mladší z nich.
"Nie, nie je. Tá hračka bola tvoja, nemal som ti ju brať. Prepáč." povedal tentoraz starší z nich a objal svojho brata.
"Kira ?" ozve sa zrazu mladší zo zeleno okých.
"Hmmm." vzhliadol mu menovaný do očí.
"Mrzí ma to." povedal.
"Tyr"...oslovil ho Kira a zodvihol mu hlavu tak ,že si teraz hľadeli zoči-voči..."Viem ,že ťa to mrzí, mňa tiež. Mali ,by sme sa ísť mame ospravedlniť." Mladší z nich len prikývol a postavil sa. Starší ho hneď nasledoval. Obaja sa postavili k dverám a otvorili ich. Potom potichu zišli po schodoch a vošli do kuchyne. Ich mama práve stála za sporákom a ich najmladší brat sedel na detskej stoličke.
"Mami ?" začal Tyr.
"Hmm." otočila sa na tých dvoch zeleno oká žena s ohnivými vlasmi.
"Mrzí nás to." povedali naraz a ako na povel sklonili hlavy.
"Nemali sme sa hádať." doplnil Kira.
"Moji malí múdri chlapci." zasmiala sa žena a oboch objala.
"Takže sa už nehneváš ?" pozrel na ňu Tyr po chvíli.
"Nie, ale ja nie som jediná komu ,by ste sa mali ospravedlňovať." povedala. Kira sa na ňu nechápavo zahľadel ,no po chvíli hneď pochopil. Prešiel k detskej stoličke na ktorej sedel jeho malý braček a dal mu pusu na čelo.
"Prepáč Asir." zašeptal a pohladil ho po drobných vláskoch. Malý Asir sa usmial a natiahol k bratovi rúčky. Kira sa len zasmial a vzal si svojho drobného brata na ruky.
"Asir ?" postavil sa vedľa Kiru Tyr a chytil Asira za ruku. Dieťa sa na neho pozrelo a usmialo sa.
"Mám ťa veľmi rád." povedal a tiež sa usmial.
"Rád." zopakoval po ňom Asir.
/Zack/

Konečne prídeme domov a ja si ľahnem na pohovku. Max, Sebi a John pred chvíľou odišli a tak sme tu zostali len my s bratom a Korone a Sam. Korone vojde do obývačky a ja sa trochu posuniem ,aby som mu urobil miesto. Posadí sa vedľa mňa a pohladí ma po vlasoch. Pousmejem sa. Konečne sme sami.
"Zack, čo sa ti vlastne stalo na lúke ? Vyzeral si dosť zamyslene." premeria si ma ustarosteným pohľadom. Zadívam sa na jeho ruku hladiacu ma po stehne a v duchu premýšľam ,čo mu odpoviem.
"To nič nebolo. Len som sa trochu zamyslel." zaklamem.
"Zack, prečo mi klameš ?" pozrie mi smutne do očí a chytí ma za ruku.
"Ja ti neklamem." vzpurne sa mu zahľadím do očí ,no po chvíli to nevydržím a odkloním svoj pohľad od jeho ustarostenej tváre.
"Zack, čo sa to s tebou deje ? Už zase sa chováš tak ako ,keď sme sa spoznali." povie.
"Prepáč." poviem a vyhupnem sa do sedu.
"Za nič sa neospravedlňuj. Nič si predsa nespravil. Ja len chcem počuť tvoje vysvetlenie." posadí si ma medzi svoje nohy, chytí ma okolo pasu a hlavu si položí na moje rameno.
"Rád ,by som ti to povedal ,no nie som na to ešte pripravený. Najprv si to musím poriadne prebrať v hlave." opriem sa o Koroneho vypracovanú hruď.
"Tak dobre. Keďže si to ti." pobozká ma na líce. Som rád ,že na mňa nenaliehal. Otočím sa čelom k nemu a obtriem sa perami o tie jeho. On okamžite zareaguje a pritisne sa na moje pery.

/Mark/

Od kedy sme sa odtiaľ vrátili musím stále rozmýšľať nad tým Kirom. Bol mi tak povedomý a zároveň tak neznámy. Chcel by som ho znovu vidieť a prípadne s ním aj hovoriť. Tak by som určite získal odpovede na svoje otázky. Len pomyslenie na to ,že raz získam odpovede na svoje otázky ma núti viac o tom premýšľať. Tie rodné listy, tá reč, tá podoba všetko sedí. Vlastne aj ta spomienka. Určite je Kira môj a Zackov brat. Chcel ,by som ho lepšie spoznať. Zatiaľ o ňom neviem nič ,až na jeho meno a to ako vyzerá. Možno nás aj on spoznal ,alebo sme v ňom aspoň niečo vyvolali. Ten jeho pohľad. Stále si ho musím pripomínať. Určite nás spoznal. Aspoň ja v to verím.

/Kira/

Po tomto sne si už začínam byť fakt istý ,že sú to oni. Keď tu budem takto vysedávať a premýšľať nikdy si tým nebudem istý. Musím ísť za nimi a overiť si to. Ale ako ? Veď ani neviem ,kde bývajú. Možno to bude vedieť Korone alebo Sam alebo budú u nich. Musím to risknúť. Rýchlo vstanem zo stoličky až mi zapraská v kostiach a prejdem k skrini ,aby som sa prezliekol. Otvorím ju a chvíľu sa v nej prehrabujem ,než zbadám niečo normálne. Hodím na posteľ tmavé dotrhané rifle a k tomu tmavo zelené tričko. Potom sa do toho oblečiem a trochu skrotím to vtáčie hniezdo čo mám na hlave. Keď som už konečne pripravený zbehnem schodmi dolu ,no pri dverách ma zastaví mamin hlas.
"Niekam ideš ?" spýta sa ma.
"Áno mami, idem ku kamarátom." mierne zaklamem.
"Dobre a kedy prídeš ?" ďalšia otázka.
"Ešte neviem, keď tak zavolám ti."
"Tak dobre ,ale nebuď dlho nech sa nemusím strachovať." povie ešte ,než odíde hore schodmi. Ani sa nestihne obzrieť a ja som už na ulici pred domom. A raz kam ? Hmmm, ktorým smerom to vlastne bolo ? Naposledy som u nich bol pred rokom a pol ,možno viac. Myslíš ,že to bolo smerom k vlčej hore. Musím to risknúť. Rozídem sa ulicou smerom ,kde tipujem ich dom a zastanem pred lesom ,ktorý oddeľuje ich dom od mesta. Tam sa premením do svojej vlčej podoby a vbehol do lesa. No netušil som ,že v tej dobe budú v lese lovci. Práve prebiehal lesom ,keď neďaleko od seba začul výstrel. Rozbehol sa tam a pred malou mítinkou v lese zastal a schoval sa do kríkov. Potichu sledoval scénu pred sebou.

/Zack/

Asi nebol najlepší nápad chodiť do lesa a k tomu ešte sám. Teraz to už vie. Aká irónia ,že až potom čo stojí zoči-voči nabitej zbrani. A kto ňou na neho miery ? Na jeho prekvapenie lovec ,ktorý pre viac ako pol rokom uniesol Sama a ktorého už Zack nechcel nikdy vidieť.
"Zack Tyler, aká náhoda." zasmial sa a mne z jeho hlasu naskočila husia koža.
"Nemyslím." odvetil som pokojným hlasom a nepohol som ani svalom.
"Ako je to už vlastne dlho ? Pol roka určite. Naposledy vtedy ,keď si mi vypustil vlka." pokračuje rovnakým tónom ,no zbraň neskláňa.

Komentáre :

Monotsuki Myphira - Tý jo, úžasný! =)

Miku a Asa - To neni fééér :o my chceme rýchlo pokračovanie!!!! také napínavá
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama