♫♦- XIV -♦♫

8. března 2013 v 14:18 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
14. kapitola a v nej ďalšia nová postava :D

Vlk Samotár XIV.

Johnov pohľad na chvíľu posmutnel ,no po chvíli už normálne odpovedal.
"Nie to teda nie si. Ale netrápi ma to. My si nevyberáme partnerov ,vyberá nám ich osud ,takže si proste musím nejaký ten čas počkať." povedal a zahľadel sa mu do očí.
"Máš pravdu ale komu sa chce čakať. Ale kvôli tomu tu nie som ,vlastne som sa chcel ešte niečo opýtať Koroneho." povedal a postavil sa znova čelom k nám. Teda ku mne a Koronemu.
"Tak sa pýtaj." naznačil mu Korone nech pokračuje.
"Niekedy teraz ,by sa mala vrátiť tvoja sestra ,nie ? Ešte stále je bez partnera pokiaľ viem." zablyslo sa mu v očiach.
"Neboj sa je, no o týždeň na to prídeš sám." zasmial sa Korone a pobozkal ma na líce.
"Nevedel som ,že máš sestru." otočil som sa na Koroneho. Ten sa na mňa tiež pozrel a odpovedal mi.
"Mám, len si ju ešte nemal šancu spoznať ,pretože kvôli škole býva v inom meste." objasnil mi.
"Aha." zamumlal som na odpoveď.
"Poď, už by sme sa mali ísť postaviť na miesta." prerušil náš rozhovor Sam. Korone prikývol a chytil m za ruku. Sam s Markom toto gesto zopakovali a Jeremy sa postavil vedľa Johna. Potom sme sa všetci rozišli k ostatným ľudom ,lepšie povedané vlkom ,ktorý tam už stáli. Postavili sme sa celkom blízko k nim ,no aj tak sme stáli viac bokom. Po chvíli začali prichádzať ďalší ľudia a tiež vlci. Všetci sa postavili okolo toho divného hrobu a čakali. Čakali, ale načo ? Pozrel som s otázkou v očiach na Koroneho. Ten len mykol plecami a priložil si prst k ústam na znak toho ,že mám byť ticho a počkať si. Zrazu na lúku prišli traja ľudia a postavili sa oproti tomu hrobu. Traja ľudia alias muž a žena ,ktorý boli pravdepodobne manželia a s nimi mladý chalan ,ktorému by som odhadoval takých sedemnásť. Neviem prečo, ale všetci traja mi prišli nejaký povedomý. Zahľadel som sa na brata a ten mi môj pohľad opätoval.
,Aj tebe ?' naznačil som mu perami. Prikývol. Takže nie som blázon. Korone sa na mňa ustarostene pozrel. Asi vytušil ,že niečo nie je v poriadku. Zakrútil som hlavou ,že mi nič nie je a znovu sa zameral na trojicu pri hrobe. Muž od dvojici na chvíľu odstúpil a postavil sa bližšie k ostatným ľuďom.
"Som fakt rád ,že ste sa tu všetci zišli ako po iné roky. Tiež som rád ,že väčšina z vás si konečne našla partnerov a doviedla ich sem." zakončil ten muž svoj predslov. Potom sa postavil späť k dvojici a tentoraz predstúpila žena.
"Všetci traja Vám tiež ďakujeme za to ,že ste sem dnes prišli podporiť nás a pomodliť sa sem sa dvoch pre nás dôležitých ľudí. Ešte raz, Vám veľmi pekne ďakujeme." dokončila a chlapec sa aj s mužom postavili vedľa nej.
"Veľmi nás teší ,že je Vás tu tento rok toľko veľa a sme za to veľmi radi. Verili ,by ste ,že je to už pätnásť rokov ,čo sme o nich prišli ? Prišli sme o dvoch výnimočných ľudí"...zasmial sa... "vlastne dvoch výnimočných vlkov. Niektorý z Vás ich možno nemali šancu spoznať ,no aj tak ste tu a za to som osobne vďačný. Ďakujem." prehovoril chlapec s kučeravými ryšavými vlasmi.
"Niektorý z vás ,pretože sú tu po prvý krát iste nevedia o čo ide a tak sa Vám to pokúsim objasniť." pristúpil muž k hrobu a pohladil ho dlaňou.
"Pred pätnástymi rokmi v časoch vojny medzi vlkodlakmi a lovcami napadli lovci našu dedinu a skoro ju zničili. No muži ju bránili do posledných síl zatiaľ čo matky so svojimi deťmi utekali preč z dediny. Môj najstarší syn Kira ostal so mnou a mladší synovia Tyr a Asir utekali s matkou. Prostredný Tyr mal vtedy len dva roky a najmladší Asir sotva rok. Pri úteku z dediny moja milovaná Reena vycítila ,že ju niekto prenasleduje a tak našich synov schovala v húšti ,zatiaľ čo ona sa pokúšala prenasledovateľa odviesť ,čo najďalej od synov. Odvtedy sa naši synovia už nenašli ,no my stále dúfame a modlíme sa za nich a za to ,že sa nám raz vrátia." objasnil a prešiel k svojej žene ,ktorá sa rozplakala. Objal ju a pokynul synovi ,aby pokračoval namiesto neho.
"Preto dúfam ,že sa za nich pomodlíte s nami síce ste ich väčšina nepoznali. Ja viem ,že vám to možno príde hlúpe ,no ja stále verím ,že moji bratia sú nažive a preto nestrácam nádej a čakám ,kým sa mi vrátia." prejavil sa Kira. Pozrel som najprv na neho a potom na Marka. Ten bol rovnako udivený ako ja. Takže toto je naša pravá rodina ? Nie to nie je možné ,no podľa toho čo povedali je to nad slnko jasné. A k tomu tie mená, sú rovnaké ako na našich rodných listoch. Keď si spomeniem čo nám hovorila mama o tom ako nás našla. Vravela ,že sme boli ešte malí a ja som mal sotva rok. Presne toto hovoril ten muž o svojich synoch. Žeby sme to boli naozaj my ? Nie neverím tomu. To nemôže byť tak. Keby sme boli ich synovia určite ,by nás tu niekto spoznal. Aj keď, vlastne keď sme sa stratili boli sme len malé deti a tak nemôžu vedieť ako vyzeráme teraz ,no nie ? Som ešte viac zmätený ako doteraz. Možno ,by sme o tom mali povedať ostatným. Ale čo keď nám nebudú veriť ? Sám by som tomu neveril ,keby som si toto nevypočul. Ale máme tie rodné listy ,takže to dosvedčujú. A keď sa pozriem na to Kiru príde mi hrozne povedomý a tiež jeho vlasy, majú rovnakú farbu ako tie moje či Markove. Asi som sa fakt zbláznil.

/Mark/

Pozriem na Zacka a ten mi môj zmätený pohľad opätuje. Určite si to tiež uvedomuje. Takže toto sú naši praví rodičia a dokonca brat ! To snáď nie je možné. Síce som vedel ,že keď nás naša takzvaná mama našla v tomto meste ,že bude veľká šanca ,že nájdeme svoju rodinu ,no nečakal som to takto rýchlo. Nie som na to vôbec pripravený a Zack určite tiež. Títo ľudia čo sem prišli sú tu ,aby sa za nás modlili zatiaľ čo mi sme tu, medzi nimi. Zahľadím sa späť na toho chlapca. Myslím ,že sa volá Kira. Veľmi som ich nepočúval. Stačilo mi tá časť ,ktorá nasvedčuje tomu ,že sme ich synovia. Ten chlapec mi príde hrozne povedomí...
"Pod blaček pôjdeme sa hlať !" zapiští malý asi dvojročný chlapec a pribehne k chlapcovi asi o rok staršiemu od neho.
"Hovoríš to zle. Musíš povedať r a nie l." poučuje ho starší z nich.
"Ale ked ja to neviem." ukvapnú malému dve nezbedné slzičky a skotúľajú sa mu po lícach.
"Neboj, ja ťa to naučím." pohladí ho po vlasoch.
Tak toto bolo nad mieru divné. Žeby to bola nejaká spomienka ? Pozriem znova na Kiru. Určite to bol on. Takže to asi bude pravda a my sme naozaj bratia. Musím sa o tom čo najskôr porozprávať so Zackom. Na chvíľu sa Kira otočí a naše pohľady sa stretnú. Zatvári sa trocha zmätene a chvíľu vyzerá ako keby premýšľal. Rýchlo odvrátim zrak a zameriam sa na Sama.

/Kira/

Ten chlapec. Čo keď to je ... Nie to nemôže byť on. Nemôže to byť Tyr. Ale čo by tu inak robil ? Znova naň upriem zrak ,no to sa už díva inam. Porozhliadnem sa po skupinke s ktorou prišiel. Korone, John, Sam ,Jeremy, Max, Sebi a kto je toto ?! Zameriam sa na neho. Dlhšie ryšavé vlasy a svietiace zelené oči presne také ako má mama. Čo ak to je Asir? To by dávalo zmysel. Tyr a Asir sú bratia ,takže je normálne ,že sú spolu. A keď tak na nich pozriem je tam jasná podoba. Zatiaľ ,by som asi nemal nič hovoriť a radšej si to overiť. Ale ako ? Z premýšľania ma vytrhne až hlas môjho otca.
"Si v poriadku ?" položí mi ruku na rameno.
"Áno som, len som sa zamyslel." poviem čiastočnú pravdu. Prikývne ,že rozumie ,no aj tak ma ďalej sleduje.

/Korone/

Ustarostene sa pozriem na Zacka. Odkedy sme tu príde mi strašne divný. Musím sa ho na to opýtať ,no je tu veľa nastražených uší. Ale čo, musím to risknúť.
"Si v poriadku ?" položím mu ruku na rameno.
"Áno som, len som sa trochu zabudol." odpovie mi. Prikývnem.

/Sam/

Niečo sa s ním určite deje. Som asi zlý partner ,keď nemám ani potuchy čo. Položím mu ruku na plece a nechám sa ním pritiahnuť do jeho náruče.
"Si v poriadku ?" opýtam sa ho potichu a chytím ho za ruku.
"Áno len som sa stratil v myšlienkach." odpovie mi a pousmeje sa. Úsmev mu samozrejme opätujem.

/Zack/

Nechám sa pritiahnuť Koronem do jeho náruče a položím svoje ruky na tie jeho ,ktoré ma zvierajú za pás. Prepletie si so mnou prsty a dá mi pusu na líce. Pousmejem sa a nechám sa ďalej hýčkať.
"Milujem ťa." pošepne mi do ucha.
"Ja teba tiež." otočím sa k nemu a dám mu motýli bozk na pery. On sa len usmeje a hlavou mi pokynie smerom k pomníku. Zameriam naň svoju pozornosť. Teraz stojí stále vpredu ten chlapec a vyzerá zamyslene. Potom sa pozrie naším smerom a naše pohľady sa na moment stretnú. Teraz už nepochybujem ,že by mohol byť môj brat. Jeho oči sú rovnaké ako tie moje a vlasy sú trochu tmavšie než tie Markove.

Komentáre :

Miku a Asa - júúúúú už aby bol ďalší diel rýchlooo

Kated - Ahahahaha pormíííň že sem tu dlouho nebyla m(T.T)m ....zrovinka tenhle týden co byl sem maturovala a tak jsem neměla moc čassu :) supoer část .:) jojo sice tam byly ty vzpominky ale to neva :) aspon ze tam byli vsichni :) jujky by me zajimalo jak to bude dal
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama