♫♦- VIII -♦♫

8. března 2013 v 13:41 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
8. kapitola ^^ Je tam aj časť minulosti ,tak si to užite :D

Vlk Samotár VIII.

/Zack/

"Takže čo ste to vlastne chceli ?" spýtal som sa ich už dostatočne vysmiaty a Mark si zatiaľ sadol do kresla vedľa mňa a mlel si trochu napuchnutú tvár.
"Chceli sme vás dnes pozvať k nám." povedal Korone a hlavou sa oprel o moje rameno. Ja som ucukol no neodtiahol som sa.
"A kedy ?" spýtal sa miesto mňa Mark keď videl ,že ja sa nemám k odpovedi.
"Dnes poobede." povedal John víťazne. Asi myslel ,že budem hľadať všelijaké argumenty aby som nemusel ísť.
"Tak dobre. A koľko je vlastne hodín ?" povedal som a rozmýšľal som v ktorej krabicy asi sú hodiny.
"Pol desiatej, nevedeli sme ,že tak dlho spíte." oznámil nám a zasmial sa. Keby len vedel čo sa tu stalo. Alebo lepšie nech sa to radšej nedozvie nechám ho radšej v tom ,že akože tak dlho spíme.
A tak ako povedal sa aj stalo. Poobede sme šli k nim. Teda vlastne ku Koronemu a Johnovi. Ja, Mark, Sebi, Max, John a Korone.
"Prečo vlastne ideme k vám ?" opýtal som sa ich.
"Lebo mi už sme u vás boli a vy u nás nie. A mimo to ,by sme vám chceli niekoho predstaviť." zakončil svoj pre mňa až veľmi dlhý dôvod.
"Aha. A koho ?" začínal som byť zvedavý. Keď to bude niekto ako títo štyria tak sa asi zbláznim.
"Nášho bratranca." objasnil mi. Tam sa náš rozhovor skončil...

***
Došli sme až k jednému veľkému bielemu domu. Bol nádherný. Neveriacky som hľadel na tú krásu predo mnou.
"Tak čo páči ?" podišiel ku mne Korone. Len som mlčky prikývol hľadiac na tú nádheru. On sa nad mojim pohľadom zasmial. Vzal ma za ruku a keď videl ,že neprotestujem dotiahol ma až k ostatným.
Všetci sa k nám otočili a ja som rýchlosťou blesku jeho ruku pustil. No Mark si to všimol a pousmial sa. Ja som mu jednoducho naznačil ,že ak to niekomu povie moje tesáky si pochutnajú. Zrazu sa otvorili dvere a v nich stála nižšia žena a podľa toho ako vyzerala by som ju tipoval na Koroneho mamu.
"Oh Korone, nečakala som vás tak skoro. Vy musíte byť určite Zack a Mark, veľa som o vás počula." usmiala sa na mňa a na brata ,ktorý sa stihol ani neviem kedy premiestniť takže teraz stál hneď vedľa mňa. Teda medzi mnou a Koronem.
"Tak poďte, Sam už vás čaká." usmiala sa a vošla dnu.
"Sam ?" podivil sa Mark. Predsa to nemôžeme byť ten Sam. Alebo žeby ?
"Myslíš ?" pozrel som na neho.
"Tak čo idete ?" volal na nás Max ,ktorý stál už vyzutý vo dverách. Obzrel som sa a na moje prekvapenie sme tam stáli už len my dvaja. Rýchlo sme sa s Markom spamätali a vošli dnu k ostatným. Páni. Ten dom nie je krásny len z vonku. Oproti tomuto je ten vonkajšok len obyčajný dom. Vyzul som sa a Mark ma nasledoval. Potom nás Max zaviedol do kuchyne. Tam už stáli všetci a aj Koroneho mama. Teda skoro všetci. Chýbal medzi nimi John. Pozrel som s otázkou v očiach na Koroneho ,no ten sa len zlovestne pousmial. Začul som kroky na schodoch. Dvere sa otvorili a v nich stál John a za ním na moje prekvapenie Sam ! Pozreli sme s Markom na seba. Bol takisto prekvapený ale hlavne zarazený ako ja.
"Sam ?" vyhŕkol až príliš prekvapene Mark.
"Nie môj duch Mark." zasmial sa Sam.
"Ako vždy." povzdychol som si. Ale aj tak musím podotknúť ,že to jeho správanie mi aj celkom chýbalo.

/Mark/

"No dovoľ. Nevideli sme sa viac ako pol roka a ty ma takto privítaš ?" povedal naoko naštvane a pri tom roztomile nafúkol tváričky ako to vie len on. Dobre priznávam, Sam sa mi už dlhšie páči. Vlastne od vtedy čo som ho prvýkrát uvidel.

*Minulosť*
Prechádzal som sa parkom a premýšľal nad Zackom. Odkedy je z neho vlk úplne sa mi odcudzil. Aj to ,že je vlk som z neho dostával dosť ťažko. Prečo musí byť práve náš život tak komplikovaný ? Hlúpa otázka ja viem. Vravíte ,že to má Zack omnoho ťažšie ako ja ? Máte pravdu. Ale ani môj život nie je celkom dokonalý. Za prvé som gay, za druhé priatelia na mňa kvôli tomu hľadia skrz prsty a za tretie môj jediný brat s ktorým sme si kedysi boli tak blízky ,že sme bez seba nespravili krok ma neznáša. Za čo som si to zaslúžil ? Ja viem ,že som sa k nemu v poslednej dobe nesprával najlepšie ale aj tak. Kedysi o nás vraveli ,že sme ako dvojčatá. Všetko sme robili spolu vedeli sme navzájom naše najtajnejšie tajomstvá a teraz ? Je to úplný opak. Chodíme okolo seba po špičkách a keď sa náhodou stretneme na chodbe tvárime sa ako naprosto cudzí ľudia. Zastavím až na kraji parku. Veľa ľudí sem nechodí ,pretože je to až veľmi blízko lesa a boja sa ,že by ich mohla napadnúť nejaká divoká zver. Sadnem si na lavičku a čo chvíľu ma ovanie závan chladného vzduchu. Na to že je polka marca dosť mrzne. Povzdychnem si. Keby mi tak niekto pomohol, poradil a povedal ,že všetko bude dobré. Zrazu zbadám na opačnom brehu malého jazierka oproti mne nádherného chlapca. Myslím ,že ho odniekiaľ poznám ,no neviem odkiaľ . Biele vlasy a svetlunko modré oči. Áno už viem. Zack mi o ňom hovoril. Ako sa to volá ? Myslím ,že Sam. Áno Sam. Je nádherný. Ešte krajší ako keď mi ho Zack opisoval. Pozrie na mňa a ja cítim ako mi horia líca. Rýchlo sklopím pohľad a rukami sa zapriem o kolená. Hlavu si položím do dlaní a nechám sa ovievať teraz už silnejšie vejúcim vetrom. Cítim ako si ku mne niekto prisadá ,no nemám odvahu sa pozrieť kto. No moja zvedavosť je silnejšia a tak som aspoň pootočil hlavu. No to som robiť nemal keď som sa otočil sedel tam on a usmieval sa na mňa ! Radšej som hlavu vrátil na predošlé miesto a dúfal ,že si nevšimol ,že som bol červený až za ušami.
"Ty si Mark že ?" prerušil Sam tú trápnu chvíľu ticha. Udivene som sa na neho pozrel. Odkiaľ vie moje meno ? Žeby Zack ? Nie ten určite nie. Tak potom ako ?
"Ako to ,že vieš kto som ?" radšej som sa ho na to opýtal.
"Poznám tvojho brata a tak som si zistil aj niečo o tebe." vysvetlil a stále sa mi díval do očí.
"Prečo mám pocit ,že to nie je tak celkom pravda ?" musím si pogratulovať dosť sa nad tím zarazil ,no rýchlo sa to snažil zamaskovať svojim nič nehovoriacim pohľadom. Pozdvihol som nad tým obočie a ďalej ho spravoval pohľadom. Nakoniec si len povzdychol a začal znova hovoriť.
"Vieš čo je tvoj brat alebo sa spýtam inak vieš, čo sa deje s tvojím bratom ?" skúmavo na mňa hľadel a napäto vyčkával na moju odpoveď.
"Ty myslíš to ,že sa mení na vlka ?" odpovedal som na jeho otázku otázkou. Prekvapene sa na mňa pozrel asi pochyboval ,že mi to Zack povie.
"Takže ti to povedal, to som rád." pousmial sa. Ja som na neho stále nechápavo hľadel. Znova si povzdychol ,no aj tak pokračoval.
"Vieš keď som zistil ,že Zack sa mení dosť ma to prekvapilo. Som v tomto meste skoro päť mesiacov a nestretol som tu nikoho ako som ja. Bolo mi to divné a tak som si chcel o ňom niečo zistiť. Tak som prišiel na to ,že má brata a tak viem aj tvoje meno. Viac som o tebe nezistil. Vlastne som rád ,že som ťa stretol, chcel som sa ťa na niečo spýtať." zakončil svoje vysvetľovanie a ja som sa musel dosť držať aby som neotvoril ústa úžasom ale aj údivom.
"A na čo ?" nevedel som čo odo mňa môže vlastne chcieť.
"Meníš sa aj ty ? Podľa toho čo som zistil ,ti je 16 takže ma to zaujíma." opýtal sa ma ,no ja som to čiastočne nepochopil. Ako s tým súvisí koľko mám rokov ?
"Nie." povedal som pravdivo.
"A ste ty a Zack vlastný súrodenci ?" spytoval sa ma. Nechápal som. Iste že sme.
"Áno prečo ?" vyžadoval som si vysvetlenie.
"Takže si pravdepodobne výnimka." povedal.
"Čo ?" vôbec mi to neuľahčil. Stále som ničomu nechápal.
"To znamená ,že sa budeš možno meniť neskôr." vysvetlil mi. Už som mu chcel niečo povedať no zavibroval mi mobil vo vrecku a prerušil ma. Pozrel som na displej, mal som novú správu od Zacka. Stálo v nej : "Príď po mňa. Zack." Prečítal som si ju a mobil rýchlo vrátil do vrecka. Postavil som sa ,že chcem odísť ,no zarazila ma Samova ruka ,ktorou ma chytil za rukáv. Skúmavo a hlavne nechápavo som sa na neho zahľadel.
"Počkaj, ešte na niečo som sa ťa chcel spýtať." vyslovil svoju prosbu. Pozrel som sa na neho a naznačil som mu aby pokračoval.
"Nechcel... Nechcel by si so mnou chodiť ?" opýtal sa ma a pri tom nádherne sčervenal. Prekvapivo som na neho hľadel. Tak toto som nečakal.
"Viem ,že je to narýchlo a ,že sa skoro nepoznáme ale musím sa priznať ,že si sa mi páčil už od vtedy čo som ťa prvýkrát uvidel." povedal skoro nepočuteľne a sčervenal tak ,že by kľudne mohol konkurovať s paprikou.
"Prepáč ale nie. Nie že by si sa mi nepáčil to nehovorím ale proste to teraz nejde." bodlo ma do srdca keď som videl jeho sklamaný a možno aj smutný výraz. Vykrútil som sa z jeho držania a rýchlo odišiel preč.
*Koniec minulosti*

"Snáď sa pán neurazil." zažartoval som. On sčervenal, podišiel ku mne a buchol ma päsťou do ruky. Potom ešte viac nafúkol tváričky a tváril sa urazene. No môže sa niekomu nepáčiť.
"Praskni bublinka." zasmial som sa a všimol som si ako aj ostatným šklbú kútiky.
"No dovoľ. Ja nie som žiadny bublinka." skoro zakričal a pozrel mi nahnevane do očí.
"Ale no ták, nehnevaj sa." urobil som na neho psie oči. Povzdychol si a usmial sa na mňa.
"Dúfam ,že dnes už zmeníš názor na moju otázku." žiarivo sa na mňa usmial a pozrel sa mi do očí. Keby som neveril ,že to nie je možné povedal by som ,že som v jeho očiach videl žiariť hviezdičky.
"Možno áno ,možno nie. Kto si počká ten sa dočká." vyplazil som mu jazyk.

/Zack/

Musel som sa nad tými dvomi usmiať. Stále nechápem prečo spolu nechodia. Veď Samovi sa páči Mark a Markovi zas Sam. Som fakt zvedavý či sa dajú dokopy.
"To sa mi zdá alebo spolu fakt flirtujú." prekvapene vydýchol Korone.
"Nezdá tí dvaja sa skvelo doplňujú." zašeptal Max.
"Bol by som fakt prekvapený ,keby sa nerozhodli spolu chodiť." pridal sa do rozhovoru John.
"Myslíte ,že sa aj pobozkajú ?" spýtal sa nás potichu Sebi. Všetci sme sa zborovo rozosmiali.
"Nemali by sme sa im radšej odpratať z dohľadu ?" prehodil som smerom k ostatným účastníkom rozhovoru. Tí súhlasne zakývali a my sme sa rýchlo presunuli do obývačky.
"Zack odkiaľ sa vlastne poznáš so Samom ?" spýtal sa ma Max.
"To je dlhá história ,ktorú si fakt nechcem pripomínať." snažil som sa vykrútiť z tejto témy.
Čo by som mu mal povedať ? Že som vlk a zachránil som ho pred lovcom ? No určite.
"Max nechaj ho tak, povie nám to keď sám bude chcieť." posadil si ma aj cez moje márne protesty na svoje nohy. Zamračene som sa na neho pozrel.
"Ale no ták. Nečerti sa hneď." pohladil ma po tvári.

Komentáre :

Morii - Děkuju za věnování taky mě zajímá odkud se znají jinak to neni vidět minulost na to modrým pozadí super díl

Kate-chan = jeej děkuji za věnování , gomenasai, že jsem to přečetla tak pozdě, ale tak nějak sem toho měla moc Mark a Sam sou tak cute , smekám před tvým úžasným talentem psát
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama