♫♦- VII -♦♫

8. března 2013 v 13:37 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
7. časť alias premena :D

Vlk Samotár VII.

Neveriacky som pozeral na papier predo mnou. Bol to rodný list a nie obyčajný. Bol môj. Ale niečo na ňom nesedelo. Bol prázdny. Teda skoro. Nič okrem mena a dátumu narodenia na ňom nebolo. Pozrel som sa na meno. Nebolo moje. Stálo tam ,Asir'. Pozrel som na brata. Ten tiež zmätene pozeral na ten svoj. Pozrel som naň. On tam mal napísané meno ,Tyr'.
"To sú ?" spýtal sa Mark stále nechápavo a prerušil tak to ticho plné napätia.
"Áno, vaše rodné listy." teraz som bol ešte viac zmetený ako predtým.
"Ale tie mená..." nechápal som.
"Sú vaše." povedala mama na moju nevyslovenú otázku.
"Ale veď naše rodné listy máme odložené inde. A tiež ,keď som sa na nich minule pozeral ,boli iné." nechápal ani Mark. Mama si povzdychla a prisadla si k nám.
"Lepšie bude ,keď vám to porozprávam od začiatku." začala. My s bratom sme na ňu vyjavene pozerali. O ničom takom nám nikdy nehovorila. Naznačili sme jej ,aby pokračovala.
"Pred ôsmimi rokmi sme sa s vašim otcom pokúšali o dieťa. No márne. Lekári nám poradili nech sa presťahujeme ,že je to asi len zo stresu z práce. Tak sme prišli sem ,aby sme si na par týždňov oddýchli . No ,aby som to skrátila. Raz sme šli do lesa a našli sme vás. Ležali ste schúlení k sebe pod stromom. Ty Zack, si bol iba bábätko a ty Mark, si mal ešte len rok. Prišli sme bližšie k vám a vy ste sa na nás pozreli. Vtedy sme vedeli ,že si vás vezmeme a vychováme ako vlastných. Nikto vás nehľadal a tak sme si vás vzali a presťahovali sa do mesta. A ďalej to už poznáte." vyrozprávala nám.
"A čo tie rodné listy ?"nedalo mi to.
"Tie sme našli s vami. Boli položené pri vás ,keď sme vás našli." objasnila.
"Takže my pochádzame odtiaľto ?" spýtal sa Mark.
"Pravdepodobne." odpovedala.
"Takže preto sa nám zdalo ,že sme tu už boli." spomenul si Mark.
"Chlapci ,aby ste vedeli. Pochopím ,keď budete chcieť nájsť svojich pravých rodičov." povedala a oboch nás objala.
"Vďaka mami. Ale ty budeš vždy naša mama." povedal som a Mark súhlasne prikývol.
"Mami." oslovil som ju a ona sa na mňa pozrela.
"Môžeme si tie rodné listy nechať ?" spýtal som sa to ,čo mi už dlhšie ležalo na jazyku.
"Samozrejme, sú vaše." usmiala sa na nás.
"Ale teraz sa už choďte osprchovať a spať." popohnala nás.

***
Ráno som sa zobudil na hrozný krik z bratovej izby. Rýchlo som sa vyšvihol do sedu a bežal do vedľajšej izby. Otvoril som dvere a zhrozil som sa. Mark ležal na zemi a krútil sa v bolestiach. Prikľakol som si k nemu a on na mňa vzhliadol.
"Čo sa to deje ?" vysúkal zo seba a s nádejou na mňa pozrel. Potom zodvihol ruku a ukázal mi ju. Veľkou rýchlosťou sa mu v nej hýbali kosti a on sykol bolesťou. Objal som ho a druhou rukou ho hladil po chrbte.
"Ty sa meníš." vysvetlil som mu a ďalej ho upokojujúco hladil po chrbte.
"Takže budem ako ty?" opýtal sa ma. Prikývol som ,že áno. Potom vykríkol bolesťou a pritisol sa ku mne. Objal som ho a zašeptal mu:
"O chvíľu to prejde."
"Naozaj ?" chcel si to overiť.
"Áno." zaklamal som.
"Neverím ti. Ako to bolo u teba ?" opýtal sa a skrčil sa pod ďalším návalom bolesti.
"Tá bolesť o chvíľu prejde a z teba bude vlk." vysvetlil som mu.
"Ale neopustíš ma však ?" opýtal sa a v jeho hlase som cítil strach.
"Neboj som tu s tebou." upokojoval som ho.
"Ale veď ty nenávidíš vlkov." povedal.
"Vlkov áno. Ale teba mám rád zo všetkým. Aj keď budeš vlk." objasnil som mu.
Ešte raz vykríkol a za chvíľu už predo mnou stál ryšavý vlk s hnedým pásom na bokoch. Pohladil som ho medzi ušami a usmial sa.
"Si prvý vlk ktorého som pohladil." prehodil som smerom k nemu.
"Nemôžem sa hýbať." začal panikáriť.
"Ani ja som nemohol." odpovedal som mu.
"Prečo ?" nechápal.
"Neviem." povedal som pravdu.
"A ako to ,že mi rozumieš ? A kedy si sa vlastne premenil ty ?" kládol mi otázky.
"Rozumiem ti pretože som ako ty. A kedy som sa premenil ? Pamätáš si ako si ma vtedy našiel s tím sklom ?" opýtal som sa ho. A on súhlasne zaštekal.
"Bolo to deň pred tým a vtedy keď si ma našiel to bolo po druhý krát." vysvetlil som mu.
"Som akýsi unavený." zívol.
"Tak spi. Ja som hneď po premene zaspal ,ale najprv chvíľu počkaj." povedal som mu a pritiahol zrkadlo opreté o skriňu. On sa prekvapene pozrel na svoj odraz.
"To som ja ?" spýtal sa ma.
"Áno." pritakal som. On na mňa nechápavo pozrel a ja som sa na neho len usmial.
"Porozprávame sa o tom neskôr. Teraz spi." povedal som mu a on si ľahol. O chvíľu už spal. Začul som kroky pred domom a tak som rýchlo zbehol dole k vchodovým dverám. Otvoril som ich práve vo chvíle keď sa Korone chystal zazvoniť.
"Och, ahoj Zack." pozdravil ma.
"Nie je trochu skoro. Čo tu robíte ?" opýtal som sa ich.
"Mysleli sme ,že už ste hore. Tak prepáč ak sme ťa zobudili. Ale ako tak vidím myslím že áno." povedal a poukázal na moje oblečenie. Mal som na sebe len nohavice na spanie a vlasy mi stáli na všetky strany.
"Čo to máš na hrudi ?" opýtal sa Sebi.
"Ty asi myslíš tu jazvu že ?" ukázal som na jazvu ,ktorá sa mi tiahla cez celú hruď.
"Áno." súhlasil.
"Poďte radšej dnu, nebudeme sa tu vybavovať medzi dverami." po odstúpil som od dverí.
"Vďaka." prešli okolo mňa a usadili sa v obývačke. Vošiel som za nimi a zatvoril dvere ,aby sme nezobudili Marka. Sadol som si vedľa Koroneho a snažil som si rukou upraviť vlasy.
"Čo je ?" spýtal som sa Koroneho ,ktorý na mňa zaujato hľadel.
"Nič. Len ti to pristane." usmial sa a roztrapatil mi naspäť vlasy. Zamračil som sa na neho. Ja som si ich chcel upraviť a teraz vyzerajú ešte horšie.
"Ja som si ich chcel učesať a teraz vyzerajú ešte horšie." povedal som mierne urazene.
"Ale no ták. Takto ti to pristane viac." povedal a urobil na mňa psie oči. Môžete sa naňho hnevať ? Síce ma tie jeho výstupy nesmierne vytáčajú je celkom fajn. Vlastne sa mi aj celkom páči.
"Tak dobre." rezignoval som. Začul som kroky na schodoch. Zrazu sa dvere otvorili a v nich stál Mark.
"Vďaka Zack." usmial sa na mňa.
"Nemáš zač." opätoval som mu úsmev. Potom prišiel ku mne a roztrapatil mu rukou vlasy.
"Hej !" povedal som naoko naštvane ,no potom som to nevydržal a rozosmial sa. Toho Mark využil ,prišiel ku mne a začal ma štekliť. Ja som sa zvíjal pod jeho rukami a smial sa až ma bolela bránica.
"U-u-už...do-sť." vykoktal som medzi smiechom. Ale on neprestával tak som ho skopol z pohovky.

Komentáre :

Morii - Skvělej díl těším se na pokráčko

Kate - chan = Úža díl, trochu mě překvapilo, že se proměnil i Mark, těším se na pokráčko :) Honem, honem, piš, piš

Kated - ty voho nwm proč ale nějak se mi to sem nechtělo včera zveřejnit xD no nic tak píšu dneska :) díleček je nádherný :) hiihi doufám že svýmu bráchovi nijak moc neublížil když ho tak skopl xD a když jo tak at pro jeho bráchu někdo skočí a konečně s ním začne vztah xD ....jeeeeeeeeeee to neni fer moje oblibeny postavy jsou zacka korone a ja nevedela pro koho se rozhodnout a tak sem dala zacka pac ho znam dyl...nemuzu mit dva hlasy ?? xD
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama