♫♦- VI -♦♫

8. března 2013 v 13:34 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
6. diel :D Síce som pochybovala ,že to nikto nebude čítať ,no ako som neskôr zistila, zmílila som sa ;)

Vlk Samotár VI.

A tak sme teraz tu. V lese. V tom ktorý tak nenávidím. Všetko ma to desí a pripomína mi to... Nie už nie. Nechcem na to spomínať.
"Neboj sa. Môžem ťa držať za ruku ak chceš." povedal a chytil moju ruku a preplietol si so mnou prsty ako to robia zamilovaný. Chcel som sa mu vytrhnúť ,no keď som si spomenul kde som radšej som ju nechal tak ako je. Bolo to svojim spôsobom ukľudňujúce. Druhú ruku som si dal zatiaľ do vrecka od mikiny. Všimol som si ,že sa Max otáča a tak som rýchlo svoju ruku vyprostil z tej jeho a tiež ju vložil do vrecka.
"Tak čo ,ešte stále sa ti tu nepáči ?" opýtal sa ma Max.
"Potrebuješ snáď odpoveď ?" odpovedal som a ledva sa držal ,aby som na neho nezaútočil.
"Beriem to ako nie." odpovedal som smiechom a pripojil sa k Sebimu. Ja som zatiaľ odkráčal k bratovi.
"Láka ťa však ?" opýtal sa ma šeptom Mark. Prikývol som. Jemu nič netajím. Keby sa mi niečo stalo ,bol by prví za kým by som šiel. Mám s ním lepší vzťah ako s rodičmi. Vlastne mal. Odkedy je zo mňa vlk ,odcudzili sme sa.
"Počkajte tu na chvíľu." povedal zrazu John. Pozreli sme sa s bratom na seba a prikývli. Potom všetci štyria odišli a my sme s bratom osameli. Podišiel som k neďalekému stromu a sadol si pod neho. Vedľa ma si sadol Mark a zavrel oči. Toto miesto mi pripadá velmi povedome. Ako keby som tu už bol. Zrazu sa mi v hlave zobrazili útržky z tohto miesta. Videl som to tu a všade okolo seba les. Vedľa mňa som počul plač, detsky plač. Počul som ako sa odo mňa vzďaľujú kroky a potom výstrel a žensky hlas ako niečo ku mne hovorí. Nerozumel som mu. Podarilo sa mi započuť len svoje a bratovo meno. Tam spomienky skončili. Otvoril som oči a pozrel sa na brata. Ten na mňa tiež hľadel. V jeho očiach sa zračila nechápavosť a udivenosť.
"Videl si to tiež ? Alebo lepšie počul ?" spýtal sa ma brat s nádejou v hlase.
"Povedz mi čo si počul a videl a ja ti poviem či som videl to isté." povedal som a čakal čo povie.
"Tak dobre." prikývol. Pozrel som na neho a čakal čo povie ďalej.
"Zavrel som oči a videl som tento les ,ale niečo bolo inak. Ako keby som tu už bol. Dávno, veľmi dávno. Počul som plač a moje oči boli vlhké od sĺz. Počul som kroky ako sa odo mňa vzďaľujú a ženu ktorá niečo hovorí no nevedel som čo. Viem ,že ma budeš mať za blázna ,ale ja si nevymýšľam. Je to pravda." dopovedal. Takže videl a počul to čo ja.
"Nie si blázon. Aj ja som to videl a aj počul. No rozumel som trochu tej žene. Hovorila niečo o teba a o mne ,no neviem čo. Rozumel som jej len naše mená." povedal som a čakal jeho reakciu.
"Takže sme to videli obaja. Zatiaľ to nikomu nepovie kým si nebudeme istý o čo ide. Doma sa na to nejako spýtame rodičov. Ale ešte k tej žene. Ja, ja neviem ako to vysvetliť cítil som ,no proste..."
"Ako keby si ju poznal a bola ty blízka ?" dopovedal som za neho a čakal som či som sa trafil. Presne toto som cítil. Bolo to niečo ako cítim k rodičom.
"Áno presne. Takže aj ty." povedal a zahľadel na mňa. Ja som len mlčky prikývol ,lebo som videl ako prichádzajú ostatný. Postavil som sa a pomohol aj Markovi na nohy.
"Tak čo vy dvaja. Dúfam ,že ste nečakali dlho ?" usmial sa žiarivo Max a pozrel na nás.
"Tak poďte. Za chvíľu sme tam. Ukážeme vám jedno nádherné miesto." povedal a zrovnal s nami krok. A tak sme došli mlčky až na vyhliadku odkiaľ bol vidieť cely les.
"Tak čo páči ?" spýtal sa ma Korone.
"Áno je to nádherné. A konečne sme von z lesa." povedal som a oprel sa o zábradlie. Potom sa ku mne pridali aj ostatní.
"Už by sme mali isť. Začína sa stmievať." poukázal na tento fakt John a odlepil sa od zábradlia. My hneď za ním a kráčali sme späť k lesu odkiaľ sme šli smerom domov. Tak sme šli lesom a zrazu som počul zaviť vlka. Začal som sa ešte viac báť a tak som mlčky prešiel ku Koronemu a chytil ho za ruku. Ten sa nad tím pousmial ,no moju ruku nepúšťal.

Pozrel som sa na brata. Ten pohľad stál za to. Zack držal Koroneho za ruku a šli mlčky vedľa seba. Musím sa nad tým pousmiať. Je to po prvý raz čo niekomu takto dôveruje. Teda okrem mňa. Škoda ,že ja nikoho nemám. Tak dlho som už s nikým nechodil. Vlastne od vtedy čo sa Zack začal rezať. Asi majú rodičia pravdu ,keď vravia ,že beriem viac ohľady na neho než na seba.

Prišli sme mlčky až k nášmu domu. Tam som už Koroneho pustil a podišiel k Markovi.
"Už by sme mali ísť. Začína sa stmievať. Tak sa majte, prídeme zas zajtra." rozlúčil sa s nami Korone a aj s ostatnými v závese odišiel smerom ,kde som tipoval jeho dom. Pozeral som za nimi kým mi nezmizli z dohľadu. Tak teraz nadišiel čas pravdy.
"Tak a teraz nadišiel čas vyriešiť ten les." povedal Mark vážne a hlavou naznačil smer odkiaľ sme pred chvíľou prišli. Mal pravdu. Teraz alebo nikdy. Vošli sme dnu a zavreli za sebou dvere.
"Sme doma." zvolal som do domu.
"Kde ste boli ? Mali sme o vás strach." vyletela na nás mama ,no keď uvidela ,že sme v poriadku trochu zmiernila svoj hlas.
"Boli sme von s ostatnými mami." obhajoval som sa.
"Dobre ,ale na budúce mi povedzte keď niekde pôjdete. Nechcem ,aby sa vám niečo stal hneď druhý deň čo sme tu." povedala nám a oboch nás potom objala.
"Mami, potrebovali by sme s tebou o niečom hovoriť." pokúsil sa začať Mark.
"A o čom ?" spýtala sa mama a vyčkávala na našu odpoveď.
"Nemyslím si ,že chodba je vhodné miesto na takéto rozhovory." podotkol som túto skutočnosť.
"Och iste. Vyzujte sa a v pokoji to prediskutujeme v obývačke." usmiala sa a počkala kým sa vyzujeme. Potom po odstúpila od dverí a my sme sa posadili na pohovku a ona oproti nám.
"Takže o čom ste chceli so mnou hovoriť ?" začala ked sme už všetci sedeli pohodlne na svojich miestach. Pozreli sme sa s bratom na seba a ja som mu dal značne najavo ,že začať musí on.
"Mami"... začal ... "my tu nie sme prvý raz že ?"
"Ako to myslíš zlato ?" tvárila sa nechápavo mama.
"Mami, my sme boli v lese." povedal som a nevedel ako ďalej.
"V lese ? To je obrovský pokrok Zack. Skvele." pochválila ma mama a skočila mi okolo krku.
"No áno. Ale o to tu nejde. Keď sme tam boli ,bolo to ako keby sme tam už niekedy boli." pokúšal som sa to čo najlepšie vysvetliť.
"Ako malí." doplnil ma Mark.
"Mark, Zack je na čase ,aby ste sa dozvedeli pravdu." povedala tajomne ,no smrteľne vážne.

Komentáre :

Morii- Já to čtu! XD A je to napínací. Těším se na pokračování

Kated - ale didi ty určitě čekáš až ti napísnu o další kapču viď xD ....no jo nějak jsem sem už když si to vydávala zaúpoměla napsat komentík....aaaaaaaaaaaa tak to napravuju :) moc moc sem si kapcu uzila a uz se tesim na pokracko :) je to cim dal lepsi a leeeeeeeeeeeepsi :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama