♫♦- V -♦♫

8. března 2013 v 13:28 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
Konečne 5. diel :D Užite si ho ;))

Vlk Samotár V.

Ráno som sa prekvapivo zobudil vo svojej posteli. Nepamätám si ,že som si šiel ľahnúť. Čo sa vlastne stalo po tom čo ma tu Korone doniesol a Mark mi dal tie lieky ? Zrazu som pocítil tlak v oblasti pasu. Otočil som sa ,aby som zistil čo ma tlačí. Ten pohľad ma zarazil. Vedľa mňa ležal Korone a svoju ruku mal prehodenú cezo mňa. Mal zatvorené oči a pokojne oddychoval ,takže k môjmu šťastiu spal. Bol krásny. Jeho čierne vlasy mu spadali do tváre ,no ani to mu nepokazilo jeho nádherný vzhľad. Na čo to tu myslím ? Nemôže sa mi páčiť. Veď ja nie som na chlapcov. Alebo ? Nie, rozhodne nie. Pristihol som sa rýchlo vyhupol do sedu. No bolo to veľmi prudko a čiernovlasý mladík vedľa mňa sa zachvel a následne na to otvoril oči a posadil sa vedľa mňa.
"Už si hore." bolo to skôr konštatovanie než otázka.
"Ja áno. Ale čo tu robíš ? A ako to ,že som v posteli ? Nepamätám si ,že som si šiel ľahnúť." povedal som zmätene a zahľadel sa na Koroneho ,ktorý sa už nadychoval ,aby mi odpovedal.
"Mno, kde by som mal začať ? Takže včera ako ti Mark doniesol tie lieky... Na to si ešte pamätáš nie ?" opýtal sa ma a ja som prikývol a ja som mu naznačil ho ,aby pokračoval.
"Ako si ,si ich vzal ,okamžite si zaspal. Tak sme ťa s Markom uložili do postele a keďže bolo už neskoro večer tak som tu ostal. No ako vieš hosťovskú izbu tu nemáte tak som si dovolil ľahnúť k tebe. Dúfam ,že ti to nevadí." zakončil svoju na mňa až veľmi dlhu reč a pozrel na mňa.
"Nie nevadí. A vďaka." zašeptal som si skôr pre seba.
"Počkaj, nemáš horúčku ? Ty si mi poďakoval a si milý ?" zasmial sa a priložil mi ruku na čelo na dôkaz svojich slov. Rýchlo som jeho ruku zhodil a zle sa na neho pozrel.
"Si idiot." odsekol som.
"To sa ti už viac podobá." zaškeril sa.
"Neznášam ťa." povedal som naštvane.
"Ale no ták. Nehnevaj sa. Len podľa mňa rýchlo meníš svoju povahu. Ako teraz." povedal.
"Ako to myslíš ?" spýtal som sa ho. Nechápem ako to myslí. Je prvý čo mi také niečo povedal.
"No proste. Raz si milý a inokedy si zas takýto." vysvetlil.
"Aký takýto ?" nepochopil som.
"Proste si naštvaný a nikoho si nepripustíš k telu." objasnil mi svoje slová.
"Pche, ako keby som za to mohol." vyštekol som na neho.
"To by potom všetko vysvetľovalo." zhodnotil.
"Ako to myslíš ?" spýtal som sa ho a nedočkavo čakal na odpoveď.
"To že všetko do seba zapadá. Tvoje správanie, tie včerajšie bolesti, tá tvoja výbušnosť a hlavne tvoje reakcie." vysvetlil a zadíval sa pri tom na mňa.
"Nechápem." povedal som pravdu. Nechápal som o čom hovorí.
"Tak ti to ukážem." povedal tajomne a postavil sa z postele. Potom si prikľakol ku mojim nohám a zadíval sa na mňa. "Teraz sa pozorne dívaj a nezľakni sa." povedal a potom sa rovno predo mnou premenil. Miesto neho predo mnou teraz sedel čierny vlk. ,Takže je ako ja.' pomyslel som si.
Potom sa premenil späť a prisadol si ku mne. Ja som sa trocha odtiahol. On sa na mňa smutne pozrel.
"Si ako ja však ?" dal mi ruku na rameno a usmial sa na mňa. Ja som sa zmohol len na prikývnutie.
"To som rád. Vlastne som si to myslel od začiatku. A ty si mi to teraz len potvrdil. Teraz už patríš do našej smečky." usmial sa na mňa a pretočil si ma tak ,že som sa mu díval priamo do očí.
"Ja nechcem patriť do žiadnej smečky a nenávidím vlkov. A nič sa na tom nezmení." odsekol som podráždene. To je skoro ako vtedy v škole so Samom.
"S tím ti rád pomôžem. Presvedčím ťa zmeniť názor." chytil ma za obe ramená a pozrel sa mi do očí v ktorých sa mu odrážala ľútosť. Nestojím o to ,aby ma niekto ľutoval. Prečo to nikto nechápe ?
Vytrhol som sa mu a vyskočil z postele. Pribehol som k dverám a vybehol von z izby. Utekal som dolu po schodoch a naštvane trhol s dverami. Dvere sa otvorili a všetky ich pohľady spočinuli na mne.
"Čo tak zazeráte ?" zakričal som na nich.
"Asi sa nezobudil najlepšie." šepol Sebi. Krivo som na neho zazrel.
"Čo si taký naštvaný hneď z rána ?" spýtal sa ma Max a objal Sebiho ,ktorý radšej stíchol.
"Z neho." odpovedal som kľudne a ukázal na Koroneho ,ktorý práve vchádzal do kuchyne.
"Čo si mu urobil ,že je taký ?" spýtal sa ho John.
"Neviem." pokrčil ramenami.
"Vraj neviem. Pch, tak si spomeň na náš minulý rozhovor." skoro som zvrieskol.
"A čo s ním?" spýtal sa nechápavo.
"Všetko." povedal som a ďalej sa do rozhovoru nezapájal.
"Dobre, tak prepáč. Ak chceš nikomu to nepoviem. Platí ?" spýtal sa ma na uzmierenie.
"Fajn." povedal som ešte stále nahnevaným hlasom.
"O čom tu vi dvaja rozprávate ?" spýtal sa Max.
"O ničom." povedali sme naraz.
"A nechcete ísť s nami? Ideme sa prejsť do lesa. Čo vy na to?" opýtal sa John.
"Super." zajasal Korone.
"Nie vďaka." odsekol som. Ja a do lesa ? Čo sa už všetci dočista zbláznili ?
"Ale Zack." skúsil ma presvedčiť Mark. Prebodol som ho pohľadom ,aby mlčal.
"Ja viem, viem. Už si mi to raz hovoril." povzdychol si.
"A ty si mi to sľúbil." dodal som.
"Prečo ja nikdy neviem o čom je reč." zaplakal Sebi.
"Lebo si ešte malý." pohladil ho Max.
"A ty mi chceš tvrdiť ,že ty to vieš." vysmial som sa mu.
"Nie ,lebo ma vždy vynecháte." zatváril sa urazene.
"Lebo to je len medzi nami a teba sa to netýka." povedal za mňa Mark. Keď chce vie byť riadne drzý.
"Presne." pritakal som.
"To by som do teba nepovedal." zatváril sa udivene John.
"Čože ?" nepochopil Mark.
"To ,že vieš byť aj drzý." vysvetlil Korone.
"A po kom si myslíš ,že to mám ?" spýtal som sa ho. Ten jeho výraz bol k nezaplatenie. Skoro som sa rozosmial. Zato Mark so Sebim pukali od smiechu. Mark sa skácal na zem a keby Sebiho nedržal Max určite by sa ani on neudržal. Zacukali mi kútiky.
"Síce neviem o čom ste predtým hovorili ,ale prosím pôjdeš s nami." urobil na mňa psie oči už zase vážny Sebastián. Potom sa vyprostil z Maxovej náruče a pristúpil ku mne. Potom ma objal okolo pásu a ja som len na neho vyjavene hľadel. Nie som zvyknutý ,že ma niekto objíma.
"Sebi nechaj ho. Pozri aký je z teba vykoľajený." zasmial sa John. Potom sa všetci na seba pozreli a keby ste ich videli povedali by ste ,že je to pohľad aký majú líšky keď lovia svoju korisť. Potom sa všetci prudko postavili a skočili na mňa tak ,že sme skončili na zemi.
"Tak čo pôjdeš s nami ?" spýtal sa ma Korone ležiac na mne.
"Tak fajn, fajn. Len už zo mňa zlezte." rezignoval som.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama