♫♦- I -♦♫

7. března 2013 v 11:23 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
1. diel poviedky Vlk Samotár ;)) Je to skôr také zoznámenie s hlavnou postavou - Zackom ;D

Vlk samotár I.

Už zase! Pýtate sa čo ? Sťahujeme sa. To je ďalší zvrat v mojom živote. A ako to vlastne začalo ? Ten deň si dobre pamätám. Dopadol hrozne a to doslova. Ale nepredbiehajme. Začalo to normálne ako každý deň. Vstal som, obliekol sa a šiel do školy ako vždy. Deň zbehol rýchlo, no proste normálne . Matematika, biológia, chémia a potom sme mali prednášku o nadprirodzene. Na prednáške sme preberali vlkodlakov - mýtické bytosti takzvaných napol ľudí a napol vlkov. Vtedy sa mi to zdalo nemožné no aj tak ma to dosť zaujalo , zvlášť keď začal profesor hovoriť o tom ,že nie je vylúčené ,že žijú aj v terajšej dobe len sú opatrnejší a pred ľuďmi sa ukazujú v ľudskej podobe. Celkom ma to zaujalo ani neviem prečo, no aj tak som tomu neveril. A to som urobil veľkú chybu. Ďalej som už nepočúval ,lebo som bol zabraný do svojich myšlienok a tak som prepočul aj zvonenie. Prebralo ma až to keď sa všetci začali dvíhať a mierili si to preč. Vstal som a odišiel k skrinkám. Otvoril som tú svoju a odložil učebnice z ktorých sa nebudem dnes učiť. Zamkol som ju a šiel k šatniam kde už skoro nik nebol. Prezul som sa a mieril domov. Potom keď som prišiel domov stalo sa niečo nezvyčajné. Vyšiel som hore po schodoch do svojej izby a zabuchol som dvere na znak ,že som už doma. Zrazu som pocítil som hrozivú bolesť. Pozrel som sa na svoje ruky a uvidel som ako sa mi v nich začali hýbať kosti. Sami od seba sa posúvali z miesta na miesto a stále rýchlejšie a rýchlejšie. Čím rýchlejšie sa hýbali tým viac to bolelo. Bola to hrozivá bolesť , ktorú by som neprial ani najväčšiemu nepriateľovi. Zrazu bolesť utíchla a ja som sa nemohol pohnúť. Pozrel som sa na svoje ruky a zdesil som sa. Ruky som mal pokryté ryšavou srsťou a na nich som mal ostré pazúry. Otočil som hlavu k skrini kde na nej viselo veľké zrkadlo. Pozrel som sa doň a čakalo ma nemilé prekvapenie. Bol zo mňa veľký huňatý vlk! Prekvapene som zamrkal no nič sa nestalo stále tam bol ten ryšavý vlk. Ľahol som si na zem a chcel plakať, no vyšlo zo mňa len bolestné skučanie aké vydáva pes. Zavrel som oči a presviedčal sa že je to len sen. Ani neviem ako a zaspal som. Otvoril som oči a porozhliadol sa po izbe. Všade okolo mňa boli na zemi chlpy ryšavej farby a moje to neboli. Vlastne nie tak celkom, boli môjho druhého ja. To dokazovalo ,že to nebol len sen. Vstal som a prešiel k zrkadlu. Prekvapene som zamrkal. Už som to bol zas ja. Moje dlhšie ryšavé vlasy mi spadali do tváre a dve zelené oči na mňa upierali zrak. Všetko bolo tak ako malo byť. Ako keby sa nič nestalo. Len neporiadok a tesáky v mojich ústach dokazovali ,že to bola pravda. Rýchlo som povysával všetky chlpy a ľahol si do postele. Rodičom som nahovoril ,že mi je zle. Prekvapivo mi uverili a povedali nech ostanem doma. Potom mi mama začala merať teplotu, dokonca ma poslala ľahnúť do postele a povedala nech tam ostanem radšej celý deň. Musím sa nad tím uškrnúť. Ja a ostať v posteli ? Nemožné. Spokojne som si oddýchol keď odišli na kliniku. Aby som vám to vysvetlil, moji rodičia sú zverolekári a práve odišli na veterinu. Tak som ostal doma len ja a môj o rok starší brat Mark. Pýtate sa prečo ostal doma keď má 16 a má byť v škole? Jednoducho preto ,že chce byť "starostlivý braček" a rodičom povedal ,že ostane doma a postará sa o mňa. Aj tak bude so svojím obludáriom. Aby ste pochopili Mark chová samú háveď. Proste hady, jašterice, myši proste všetko ohavné čo neznášam. Ešte k Markovi podľa mňa je až veľmi starostlivý. Keby zistil ,že som vlk určite by si zo mňa urobil domáceho maznáčika. Brrr. Pri tej predstave mi naskakuje husia koža. Ale späť k príbehu. Rodičia odišli a ja som vyšiel von z izby kde som sa na chodbe zrazil s Markom.
"Nemáš byť chorý ?" spýtal sa ma a pozdvihol obočie.
"A ty nemáš byť niekde so svojou háveďou ?" odsekol som. On ostal stáť ako omámený a nakoniec zaliezol do svojej izby. Zišiel som dole schodmi ,aby som sa napil. No zarazil som sa pri zrkadle ktoré máme na stene pri schodoch. Bol som v ňom ja s vlčími ušami na hlave ! Dotkol som sa ich a boli pravé ! Chcel som kričať no tým by som privolal brata. A tak som sa otočil ,že pôjdem späť do izby ,no zarazil som sa keď som si všimol chvosta za mnou. Bol ozajstný a vychádzal z môjho tela. Na nič som nečakal a rýchlo som schody vybehol znova a schoval sa vo svojej izbe. Znova som pocítil tu hrozivú bolesť ako keby mnou prešiel elektrický prúd. Napadlo ma to utÍmiť tak ,že si spôsobím bolesť inde. Vzal som si prvú ostrú vec ktorú som našiel a bodol som si ju do stehna. Rukou som si zakryl ústa aby som stÍmil bolestný výkrik. Z nohy sa mi spustil prúd krvi. Siahol som si na hlavu. Žiadne známky uší. Prešiel som rukou nižšie, chvost zmizol tiež. Spokojne som si oddýchol. V tom vošiel do izby môj brat. Pri pohľade na mňa ostal stáť vo dverách ako omámený. Pozeral sa striedavo na sklo v mojej ruke a na moju nohu od krvi. Podišiel bližšie ku mne a kľakol si ku mne. Dotkol sa mi krvavého miesta a ja som sykol bolesťou. Len slabí dotyk vo mne vzbudzoval ostrú bolesť. Vzal ma za ruku a donútil ma postaviť sa. Potom ma dotiahol do kúpeľne kde mi nohu mlčky previazal.
"Prečo ?" spýtal sa ma potichu a v jeho hlase sa zračil žiaľ. Asi si to dával za vinu. Ja som sa na nič nezmohol. Čo mu mám povedať? Že som vlkodlak ? No určite. Ešte by to niekomu povedal a skúmali by ma ako pokusného králika. Radšej som sklonil pohľad k zemi a z oči sa mi začali drať slzy. Vytrhol som sa bratovi a utiekol do izby. Zabuchol som dvere po ktorých som sa následne zviezol a hlavu sklonil do dlaní. Nevnímal som nič len svoj plač. Ani som si neuvedomil a už rodičia kráčali po schodoch, aby ma skontrolovali. Rýchlo som vstal zo zeme a utrel si rukou slzy. Zaliezol som do postele a tváril sa že spím. Počul som ako sa otvárajú dvere a do izby vošli rodičia. Spoznal som ich podľa krokov ktoré majú iba oni. Cítil som ako ma mama pohladila po tvári. Potom vstala a ja som len počul ako sa zatvárajú dvere. Pootvoril som oči a zistil som ,že už tam nik nie je. Pretočil som sa na chrbát a rozmýšľal o bratovi, dúfam , že im to nepovie. Pri tejto predstave som si povzdychol. Začul som kroky a tak som rýchlo oči naspäť zatvoril. Dvere sa otvorili a niekto vošiel do vnútra.
"Spíš ?" spýtala sa osoba pri mne a ja som podľa hlasu spoznal Marka. No neodvážil som sa po dnešku ozvať. Len som niečo zamrmlal a otočil sa na druhú stranu kde som už oči otvoril. No to som spravil chybu. Mark si to všimol a pretočil si ma naspäť k sebe. Ja som sklopil pohľad na prikrývku ktorú som zvieral v rukách.
"Prečo ?" spýtal sa ma a ja som len ďalej skúmal prikrývku. Vzal mi prikrývku z rúk a chytil ma za bradu a nadvihol ju tak ,že sme si hľadeli do očí. V jeho očiach sa zaleskli slzy a tak som radšej hlavu odklonil na bok.
"Prepáč." zašeptal som skoro nepočuteľne. No on to aj tak počul a zapichol svoj pohľad na mňa.
"Tentoraz to rodičom nepoviem no sľúb ,že to už nikdy nespravíš." povedal a z jeho hlasu bolo počuť ,že to myslí smrteľne vážne.
"Sľubujem." povedal som no vedel som ,že sa radšej zraním ako keby som sa mal znova premeniť.

Komentáre :

Kated - aaaaaaaaaaahhhh no neee. at se neboda....ano ano chtel to nejak zastavit, ale tohle neni reseni T.T rekni mu neco Didi...buuu...no nic prvni kapča vypadá hezky...co hezky víc než hezky taaaaaaakže jdu na druhou :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 alanise alanise | 11. července 2013 v 22:53 | Reagovat

Dnes jsem náhodou narazila na tvůj blog a musím konstatovat, že to byla šťastná náhoda :-). První díl této povídky a už mě od toho asi nikdo jen tak neodtrhne ;-)

2 Zakuro Zakuro | E-mail | 7. října 2013 v 17:36 | Reagovat

To je naprosto úžasný. Já miluju vlky a lišky. Ale vlci vedou. Celý blog musím prošmejdit. Zatím se mi vážně moc líbí. Opravdu a povídka- luxus

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama