Březen 2013

Tvárou v tvár snu

31. března 2013 v 16:31 | Dí de Fast |  Básničky
Mali sme napísať do školy báseň na jednu z tém ;)
Ja som si vybrala túto : Človek musí vedieť snívať, aby niečo dokázal.

Tak a tu je ten môj nepodarok :D Upozorňujem - je to voľný verš :D

◄Záhada vlka XV.►

30. března 2013 v 20:55 | Lady de Fast |  Záhada vlka - P
Tak a po dlhej dobe je tu pokračovanie :D Dúfam ,že ste na mňa nezabudli :D Užite si čítanie ;))

Oznámenie !!

24. března 2013 v 19:15 | Lady de Fast |  Ostatné
Už ste si určite všetci všimli ( aspoň dúfam ,že tu ešte niekto chodí ) ,že tu už dlhšie nepribudlo žiadne pokračovanie poviedok a už vôbec nie prvý diel tej novej :/ Dôvod je ten ,že som bolo skoro dva týždne chorá a tak som toho veľa zameškala a tak to teraz musím dobiehať ,takže cez jarné prázdniny sa vám budem venovať viac a určite aj po nich ;) Teiž by som vás chcela informovať ,že do konca poviedky Záhady Vlka ostávajú max. 3 časti a do skončenia Vlka Samotára takých 12 - 15 ,takže teraz budem pridávať len ich a po ich skončení zas Forsit Amor a Daimones Kosmimata ;D Keby ste sa chceli ešte niečo spýtať tak píšte pod tento článok alebo na môj FB ,ktorý nájdete v menu ;)

Diplom pre Tayo ^^

12. března 2013 v 14:59 | Lady de Fast |  Diplomy za Affs
Diplom pre Tayo :D Moje nové a zároveň bývalé Sbčko ;D
Jej blog : http://tayusha.blog.cz
A teraz diplom pre ňu :
Dúfam ,že sa ti bude páčiť *w*

♫♦- XXXXII -♦♫

11. března 2013 v 10:21 | Lady de Fast |  Vlk Samotár - P
Ďalší diel vlka samotára :D Dokonca sa tam mihnú aj Tori a Ryan ;D

◄Záhada vlka XIV.►

8. března 2013 v 16:50 | Lady de Fast |  Záhada vlka - P
Ďalšia časť poviedky Záhada vlka :D Nebola zverejnená na starom blogu ,takže dúfam ,že si ju prečítate :D Zároveň je to najnovčia časť poviedky a prvý diel napísaný a hneď zverejnený na tomto blogu ;))


pre Nyoko-chan - Padá hviezda, želaj si niečo !

8. března 2013 v 16:21 | Lady de Fast |  Jednorázovky
/Deidara/

Deidara pomaly prechádzal chodbami Akatsuki skrýše až nakoniec zastal pred dverami svojej izby. Otvoril dvere a vošiel do vnútra. Zvliekol zo seba svoj čierny plášť a hodil ho do rohu. Potom podišiel k oknu a zahľadel sa von. Povzdychol si. Keď si prešiel všetky tie roky dozadu uvedomil si ,že sa jeho život asi nikdy nezmení. Vždy bude hľadaní zločinec, masový vrah a lovec jinchuuriky bez kúska citu.

/Sasori/

Začul som kroky na chodbe. Bol to on. Dlhovlasý blondiak s nádhernými očami v ktorých sa za každým strácam. Všetko na ňom sa mi páči. Jeho vlasy, oči, vypracovaná postava a tiež jeho anjelský úsmev. Každý deň dúfam ,že by mi mohol svoje pocity opätovať ,no viem ,že sa toho nikdy nedočkám. Viem ,že Deidara nie je na chlapcov a to ma strašne ubíja. Pozriem z okna. Je tma a na oblohe svietia milióny hviezd. Pozerám tak ešte dlho až zrazu z neba začnú padať hviezdy. Zavriem oči a vyslovím prianie. Viem ,že sa nesplní ,no aj tak v to dúfam. Otvorím oči a prejdem k svoje neveľkej posteli. Ľahnem si, zavriem oči a pomaličky sa odoberiem do ríše snov.
----
Zobudím sa na zahrmenie ,ktoré vzápätí nasleduje blesk. Zdesím sa. Nenávidím búrky. Lepšie povedané, desia ma. S ďalším zahrmením sa prikrčím a v ruke ďalej zvieram okraj prikrývky. ,Keby tu tak bol Deidara.' pomyslím si. Načo to preboha myslím. Keby ma takto uvidel určite ,by ma len vysmial. Som predsa hľadaný zločinec a tí nemajú z ničoho strach. Vonku sa zablysne a ja potichu vypísknem. Vzápätí si priložím ruku na ústa a dúfam ,že to nikto nepočul.

/Deidara/

Začujem tichí krik. Zrazu prestane a ja som si 100% istý ,že to bol Sasori. Vzápätí sám nad sebou zakrútim hlavou. Nie je možné aby to bol on. Je predsa vrah a k tomu som s ním v týme takže viem ,že by to nemohol byť on. On sa totiž ničoho nebojí. Ďalších dlhých päť minút o tom sám seba presviedčam než sa kto vie ako dokopem k tomu ísť sa o tom presvedčiť. Potichu prejdem po chodbe až k dverám jeho izby. Zľahka položím ruku na kľučku a stisnem. ,Takže som mal pravdu.' Naozaj to bol on. Červenovlasý chlapec s temnými očami ,ktoré sú momentálne naplnené strachom a úzkosťou. Odstúpim od dverí a zavriem ich. Následne prejdem k trasúcemu sa klbku na posteli. Asi ma ešte nezaregistroval ,pretože sa stále chveje a vzlyká. Posadím sa k nemu na posteľ. To ho očividne prebudí a on stočí svoj uslzený pohľad ku mne. Zreničky sa mu prekvapením rozšíria a rýchlo si začne utierať slzy. Zachytím mu ruku a tak ho donútim prestať zotierať si malé kvapôčky strachu. Sklopí hlavu a jeho telo sa samovoľne roztrasie. Prisuniem sa viac k nemu a stiahnem si ho do náručia. Pozrie na mňa. Asi nevie ako má a to zareagovať. Využijem jeho chvíľkovej nepozornosti a pritisnem svoje pery na tie jeho. Zo začiatku sa bráni ,no potom mi bozk začne nesmelo opätovať. Menším tlakom ho donútim ľahnúť si na posteľ a začnem sa rukami dobývať pod jeho tričko. Prstami zavadím o jeho bradavku a mierne ju stisnem medzi prstami. Vzdychne mi do úst. To sa už neudržím a začnem mu vyzliekať tričko. On nie je pozadu a o chvíľu sme obaja bez tričiek. Prisajem sa mu na krk a urobím mu značku. Potom si postupne spravím jazykom mokrú cestičku až k jeho bradavke. Sasori slastne vzdychne a napne sa proti mne. Začnem sať jeho bradavku a rukami mu zatiaľ vyzliekam nohavice. Odtrhnem sa od jeho už tvrdej bradavky a vášnivo ho pobozkám. On sa trochu naddvihne a rukou mi stiahne gumičku z vlasov. Nevydržím to a stiahnem mu trenky a sám si začnem dávať dole nohavice. Sasori mi s tím ochotne pomôže a za chvíľu sme obaja nahí. Nasliním si dve prsty a pomaly ho začnem pripravovať. Aby som ho zatiaľ odlákal začnem ho dravo bozkávať. Opatrne z neho vyberiem svoje prsty a pomaly do neho začnem prenikať. Pozriem na neho a čakám na jeho zvolenie. On sa na mňa pozrie očami zastrenými neskutočnou túžbou a prikývne. Začnem sa v ňom pomaly hýbať. Slastne vzdychá a dokonca sa sám pohybuje proti mne. To ma neskutočne povzbudí a ja sa v ňom začnem pohybovať rýchlejšie. Netrvá to dlho a Sasoriho naplní biela tekutina. Udýchane sa zvalím vedľa neho a pritiahnem si ho do náruče.

/Sasori/

Zrýchlene dýcham a ešte stále tomu nemôžem uveriť. Bolo to tak úžasné. Takže to bola pravda. Hviezdy fakt plnia priania. Usmejem sa a nechám sa Deidarom pritiahnuť do jeho náručia. Potom sa odoberiem do ríše snov a hneď po mne aj on.

2. komentárová poviedka

8. března 2013 v 16:18 | Lady de Fast |  Komentárové
16.9.
Milý denníček,
dnes je všetko akési divne. Neviem prečo. Mám proste pocit ,že sa niečo stane. Niečo zlé.
Je to šialené. Nemám dôvod na to byť nervózny. Ako vždy sa jednoducho nadýchnem a proste vojdem. Ako vždy. Nie je to po prvýkrát čo sa sťahujeme , no aj tak som si ešte nezvykol na to ako ma za každým odznova predstavujú. Vždy si tam potom nájdem priateľov a o pol roka ich zase opustím. Tak to je to vždy. Práve preto som sa rozhodol ,že tento raz nasadím ľadovú masku pod ,ktorú sa nik nedostane. Bude to síce ťažké ale aspoň nie tak ako lúčenie sa s priateľmi o ktorých viem ,že ich už nikdy neuvidím. Takže plán už mám vymyslený ,no aj tak sa mi ešte nechce spať. Hodiny ukazujú pol jednej a ja by som už asi mal prestať písať a spať...

Matthew Sparks prestal písať. Uprene sa zadíval na to čo napísal a zamračil sa. Odkedy sa on, Matthew Sparks, bojí nových začiatkov ? Odkedy sa vôbec niečoho bojí ? Zaklapol denník a následne ho položil na drevený stolík vedľa postele. Pozrel sa na hodinky. Prekvapene zamrkal, odvtedy ako začal písať ubehli už tri hodiny. Vedel ,že teraz už nezaspí. A tak podišiel ku veľkej mahagónovej skrini a otvoril ju. Začal sa v nej prehrabávať až z nej nakoniec vytiahol čierne úzke jeansy a tmavo fialové tričko s krátkym rukávom. Nepotreboval sa pozrieť do ozdobného zrkadla so zlatým rámom nad čerešňovým písacím stolíkom - vedel ,čo uvidí. Uvidí seba, sexy chalana, štíhleho hnedovláska s čokoládovými očami, ktorého by chcela každá baba len pre seba. Všetko tak ako vždy až na jeden malý detail. Ešte musí zasunúť svoje tesáky ,ktoré nedočkavo prahnú po krvi. Zamračil sa. ,Budem sa musieť čo najskôr poriadne nasýtiť inak sa neovládnem a všetci zbadajú že so mnou nie je niečo v poriadku.' Vyliezol z okna a začal šplhať na strechu. Tam sa potichu blížil až k nič netušiacim bielim holubiciam a keď to najmenej čakali schytil ich pod krkom tak ,že sa nemohli brániť a zahryzol do nich tesáky.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Lost Bloody Rose - Jakmile ucítil krev začal sát. Miloval krev, ale věděl, že kdyby vysál krev člověku, už by to nebyl on... Jakmile tam nezbyla ani kapka krve ohodil bezvládné tělo holuba na zem a zase se vrátil do pokoje. Protáhl si pořádně záda a zadíval se na svůj odraz. Na tváři se mu vykouzlil úsměv. Nakonec si šel lehnout, ale neusnul... Pouze přemýšlel... Věděl, že ho něco čeká... Něco co si ještě doposud nepředstavil...

1. komentárová poviedka

8. března 2013 v 16:17 | Lady de Fast |  Komentárové
Mladé asi štrnásťročné dievča práve prechádzalo po ulici ,keď do nej niekto narazil a ona spadla. Všetky jej veci z tašky ,ktorú mala prehodenú cez plece ,popadali okolo nej a z ruky jej vypadli všetky papiere na zem.
"Prepáč ,ja som nechcel." začal sa jej niekto ospravedlňovať. Zodvihla hlavu a uvidela mladíka ,ktorý mohol byť asi tak o dva roky starší.
"To nevadí." povedala potichu a začal zbierať svoje veci. Chlapec sa zohol a pomohol jej zbierať. Potom jej podal ruku a ona sa s jeho pomocou postavila zo zeme.
"Ďakujem." povedal sotva počuteľne.
"Niet za čo ,aj tak to bola moja chyba." usmial sa na ňu. V tú chvíľu ako keby onemela a tak len prikývla ,že rozumie. Rozhodla sa odísť ,no chlapcov hlas ju zadržal.
"A ako sa vlastne voláš ?"
"Nie je zdvorilé najprv sa predstaviť ,než sa niekoho niečo také opýtaš ?" spýtavo sa na neho pozrela. Len sa tomu zasmial a tak odhalil svoje nádherné biele zuby.
"Volám sa Lukas, a ty ?"
"Moly." mierne sa naňho usmiala.
"Veľmi ma teší Moly." podal jej chlapec ,vlastne teraz už Lukas ruku. Ona ju prijala a slabo si s ním potriasla rukou.
"Vidím ,že nie si veľmi zhovorčivá." povedal ,no jej ruku nepustil.
"A to vadí ?" spýtala sa mierne urazene.
"Nie vôbec. Koľko máš vlastne rokov ?" pokračoval ďalšou otázkou ,no jej ruku stále nepúšťal.
"Načo ti to bude ?" podozrievavo sa na neho zahľadela.
"Mno ehm... proste preto. Neboj nie som žiadny úchyl." rozosmial sa. Moly ho spražila pohľadom.
"Tak preto... Tak to ti potom nebude vadiť ,ak ti to nepoviem." Hneď ho smiech prešiel.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Lost Bloody Rose - "Prosím řekni mi to." žadonil a chytl ji za ruku zrovna, když chtěla zase vyrazit.
"Ne."zavrtěla hlavou oddělala jeho ruku a odešla. Chlapec se ještě chvíli díval na mízející se postavu.
"Zase se ti ji nepovedlo zbalit."zasmál se druhý kluk, který vykoukl spoza skříně.
"Nech mě."zavrčel.
"Musím ti něco říct bráško. Nepovedlo se ti to dřív, nepovede se ti to ani teď." zle se usmál a zmizel.
"Máš pravdu, měl bych se vzdát, už 300 let sem ji nikdy nezískal..."zamumlá po chvilce a odejde do deště....

Tenebrae - Bože! Ten bol ale neodbytný. Čo ho je, preboha, do toho, koľko mám rokov. A kto to vlastne bol. Uf. Ale musím, že bol milý. Nie milý ako milý, ale milý tým divným spôsob. Ako je niekto drzý, vlezlý a hrozne vás štve, ale aj tak ho máte radi. Počkať! Vážne som povedala, že ho mám rada? Uch. Už blúznim. Sakra! Kde sú moje poznámky? Ony sú v jeho rukách. Sakra! Teraz sa k tomu idiotovi musím vrátiť. Otočila som sa o 180 stupňov a uháňala som späť ulicou